O Jánošíkoch...

Ľubomír Smatana, Jánošíci s těžkou hlavou. Mýty a realita Slovenska očima českého reportéra. Nakladatelství 65.pole Praha 2010.

Táto podivuhodná publikácia je časovou reinkarnáciou "českého záujmu o Slovensko", ktorý začal kedysi dávno ešte v útrobách Českoslovanskej jednoty spanilými jazdami rôznych Pokorných a Heydukov na Slovensko. V tom čase cítili títo jedinci silnú spoločenskú objednávku a hľadeli bratov Slovákov (ktorých ale z nejakého dôvodu považovali za Čechov) "osvobodit". Motivácia k tomu bola najrozličnejšia, o jednej azda napovie úryvok z listu istého K. Kálala svojmu sponzorovi T.G.M.: "Velectěný pane profesore, račte odpustit... mohl by jste mi nějaký honorář za brožurku o útisku Slováků vyžádati... Vím, že je Vaší zásadou, že se práce má honorovati..."

Ľubomír Smatana samozrejme nevie nič o svojich predchodcoch a to je súčasne najväčšou prednosťou jeho práce: Ľ. Smatana totiž nechce nikoho oslobodiť. So zanietením archeológa odkrýva slovenskú realitu, za ktorú omylom zhusta považuje rôzne surogáty - produkty vykoľajenia slovenského národného príbehu úsilím snaživcov spoza rieky Moravy. Tým jeho dielko miestami nadobúda vskutku pitoreskný charakter a informovaný čitateľ sa na mudrovaní autora neznalého súvislostí nepochybne dobre baví.
"Často přemýšlím nad tím, jak vůbec Československo vzniklo, a fascinuje mě to. Jak dokázalo pár politiků prosadit myšlenku jakéhosi československého národa a vštípit ji milionům lidí, kteří o ní do té doby neměli ani tušení. Všichni ti Masarykové a Štefánikové museli být na jedné straně obrovští idealisté a na straně druhé zároveň neúprosní pragmatici. Začlenění Slovenska do federace(!) nebylo nic jiného než východisko z nouze. Jinak by národ i nadále úpěl pod Poláky(!) nebo Maďary, kterým by navíc nerozuměl(!). A Česko by bylo mrňavé a snadno k sežrání. Což tak stejně nakonec za války dopadlo." Tieto riadky nemôžu nechať nikoho na pochybách o úprimnosti tohoto autora: tento človek nemá nič nekalé za ľubom, on je len skutočne tak autenticky hlúpy...
Jeden z "obrovštích idealistů a neúprosných pragmatiků" T.G.M. je pre Ľ. Smatanu nepochybnou autoritou. Máli sa mu počet ulíc na Slovensku pomenovaných po tomto excentrikovi v službách britskej rozviedky. Autor tiež - nevedno z akého dôvodu - tvrdí, že socha TGM v zámku v Topoľčiankach "je spíš busta" - pritom ide o sochu v celoživotnej veľkosti, ktorá medzi dvomi vojnami pôvodne stála pred krajským súdom v Nitre. Prvá "opravdová socha, nikoli jen poprsí" T.G.M. vraj bude stáť až v Bratislave...

Asi z týchto pozícií potom autor skúma slovenskú realitu, resp. vyšśie spomínané surogáty, ktoré za ňu považuje. Občas naďabí i na autentické prejavy, tie sú mu však načisto nezrozumiteľné: "Některá témata jsem vědome odsouval stranou, až jsem je odsunul úplně. To je třeba vliv církve, a předevsím katolického kléru"... Neuvádzame to však ako kritiku, tobôž nedostatok skúmaného dielka..., ešte by si to mohol jeden vykladať ako výzvu napísať ďalší diel. A to - uznajme - vôbec nie je nutné, jeden diel totiž vrchovato stačí :-)

Neočakávaný koniec jedného dialógu :-)

Už dlhšiu dobu som bol zvykol diskutovať s p. Antonom Hrnkom, t.č. vojenským historikom na jeho blogu. P. Hrnko bol cenné médium, keďže "počul trávu rásť" a jeho postoje boli svieže a hlavne vždy verne odzrkadľovali aktuálne fóbie a obsesie tzv. národoveckej galerky.

Musím povedať, že som bol mierne prekvapený tým, že ma p. Hrnko vôbec toleroval na svojom blogu, kde som pôsobil značne disonančne. Týmto prajným prístupom sa celkom vymykal zvyklostiam členov národoveckého krúžku, ktorí najradšej diskutujú v uzavretej spoločnosti (a za svoju "vernosť línii" inkasujú podľa možnosti keš :-).

A tu sa stala náramne zaujímavá vec, ktorá si bude zrejme vyžadovať dumku-dve.

Prebiehala diskusia k pripravovanému zákonu o dvojitom občianstve, vcelku plná obvyklých klišé snažiacich sa etnické čistky proti Maďarom na Slovensku v r. 1944-47 odôvodniť vlastizradou, ku ktorej malo dôjsť prijatím/neprijatím maďarského občianstva u obyvateľov na späťpripojených územiach. Tu treba podotknúť že p. Hrnko prejavuje slabosť voči určitým elegantným formálnym konštrukciám a aj tentoraz sa nechal uniesť ku konštatovaniu že nikto z obyvateľov južného Slovenska de-iure nikdy nemal maďarské občianstvo (kvôli nulite Mníchova). Následne sa zaplietol keď v paragrafe 1 Benešovho úst. dekrétu č. 33 sa títo istí obyvatelia zbavujú čsl. občianstva odvolaním sa na ich maďarské občianstvo, ktoré mali nadobudnúť po vied. arbitráži.
V mojej replike bol mimo iných i odsek:
Morse: Akosi zvláštne mi tiež pripadá “opomenúť” z podobného pojednávania bohaté tradície vydierania nepohodlných skupín obyvateľstva odobratím/nepriznaním št. občianstva, ktorými predvojnová ČSR, vojnový Slovenský štát i povojnové Československo ovplývali. Rovnako by za zmienku stála liberálna prax v Uhorsku/predvojnovom Maďarsku, vďaka ktorej mohli napr. Židia prenasledovaní na Slovensku po r. 1940 nachádzať útočisko v Maďarsku.
ktorý aj spustil ďaľśie pokračovanie diskusie celkom nečakaným smerom.
Hrnko: Máte veľmi slabú pamäť, resp. bohapusto klamete. Ako je všetkým v Európe známe, medzivojnové Maďarsko bolo prvý štát v modernej Európe, ktorý prijal antisemitské zákonodarstvo. Je pravdou, že počas deportácií židov zo Sk r. 1942 veľa týchto ľudí ušlo do Maďarska, aby sa zachránili, ale ako si vám ušlo, že rovnako v rokoch 1943 - 1944 masy židov utekali z HU na Sk, aby sa zachránili pred Horthyho deportáciám. takže ak pravdu, tak celú. Polopravda je horšia ako lož!
Morse: Ako zvyčajne sa opäť snažíte tutlať zodpovednosť slovenskej vlády za deportácie 57.628 slovenských Židov v období od marca 1942 do novembra 1942
antidatovaním deportácií z Maďarska do obdobia pred nemeckú okupáciu (v marci 1944) a ich spájania s Horthym. Pohnútky, ktoré Vás k tomu vedú radśej neskúmam.
Hrnko: Najhoršiu podlosť, ktorej sa tu dopúšťate, je snaha vyviniť horthyovský režim zo zodpovednosti za holokaust. To je podlosť, ktorá sa na Sk aj postihuje trestným zákonom. Len na pripomenutie jeden citát (autorom nie som ja): “Prvý brutálny akt násilnej deportácie židovského obyvateľstva sa v Maďarskom kráľovstve uskutočnil v lete 1941, v čase, keď po boku nacistických vojsk aj maďarská armáda sa zúčastnila okupácie Halíča a Ukrajiny. Maďarská vláda v júli nariadila orgánom ministerstva vnútra, aby tých židov, ktorí nemajú domovskú príslušnosť, sústredili do zberných táborov na severo-východnom pohraničí Maďarského kráľovstva (išlo o poľských, ukrajinských a čiastočne aj židov z teritória Zakarpatskej Ukrajiny a Maďarského kráľovstva), ktorých potom previezli na okupované teritórium Ukrajiny bez ohľadu na vek, na chorých, na ženy a deti. Bolo ich zhruba 18-22.000, kde ich ponechali vlastnému osudu bez toho, aby mali zabezpečené podmienky k prežitiu. Títo sa v skupinkách niekoľko týždňov ako bezprízorní túlail peši v oblasti Kamenec-Podolskij, kde boli vystavení hladu, strádaniu, nenávisti domáceho obyvateľstva, okrádaniu a krutosti okupačných orgánov až napokon sa dostali do pazúrov nacistických oddielov nasadenia, ktorí ich surovo zavraždili.” S takýmto hnojom ja ďalej diskutovať nebudem.
A odd nasledovného príspevku bola už diskusia odmazávaná, uvádzam preto v úplnosti.
Morse: Drahý Kvítku, je pochopiteľné, že uvádzate tak podivuhodný citát od bližšie neuvedeného autora (zdá sa, že máte stále morálne zábrany citovať M.S. Ďuricu a ani sa Vám nedivím:-)). Riešite rovnaký problém ako on - ako "vybieliť" zodpovednosť slovenskej vlády za deportácie 57.628 slovenských Židov v období od marca 1942 do novembra 1942 antidatovaním deportácií z Maďarska do obdobia pred nemeckú okupáciu (v marci 1944) a ich spájania s Horthym. Pritom prvú časť citátu je možné ľahko vyvrátiť, keďže tzv. "Postrk" 7.500 Židov zo Slovenska v dňoch 4-5. 11. 1938 je evidentne spred obdobia leta 1941, ku ktorému sa vzťahuje citovaný "Prvý brutálny akt násilnej deportácie židovského obyvateľstva" ak ide vôbec o pravdivú informáciu (vzhľadom na obskúrny zdroj). Určite poznáte nasledovný dokument, či nie ? (a priložil som znenie vcelku notoricky známeho telefonografu z novembra 1938, ktorým sa nariaďoval "postrk" Židov na územie, ktoré malo byť odstúpené Maďarsku).
Podráždená reakcia p. Hrnka ma celkom prekvapila:
Hrnko: Príspevok vymazaný! POPIERAČI HOLOKAUSTU V AKEJKOĽVEK FORME NA TÝCHTO STRÁNKACH NEMAJÚ MIESTO Anton Hrnko
Hmmm predchádzajúci príspevok teda spôsobil p. Hrnkovi takú nepredstaviteľnú traumu, že sa okamžite rozhodol zmazať stopy. Ale čo to mohlo byť konkrétne? Využijúc otázku Milanaxyz, ktorý už zrejme nečítal moju medzičasom zmazanú repliku a naivne sa snažil nájsť eśte niekoho dalšieho, komu by sa dal "prišiť" neslávny slovenský primát:
Milanxyz: Pán Morse, len taká malá otázôčka: Viete, že prvé protižidovské opatrenia o revízii získaného občianstva Česko-Slovenskej republiky a o vysídlení niektorých cudzincov platné na celom území Česko-Slovenska boli vydané pražskou vládou koncom januára 1939, teda pred vznikom samostatnej Slovenskej republiky?
Skúsil som sformulovať odpoveď v snahe bližśie identifikovať ono jedovaté semä:
Morse: Milý Milanxyz, keby p. Hrnko pri predchádzajúcom príspevku nespanikáril, keď sme ho prichytili tak povediac inflagranti s popieračom Holokaustu M. S. Ďuricom, mohli ste si prečítať, že prvé deportácie Židov sa udiali z územia Slovenska a to už 4-5. 11. 1938 v rámci tzv. "Postrku". Týkali sa asi 7.500 Židov a diali sa na podnet J. Tisu, ktorý k nim nepotreboval žiadne zákony, riadil sa iba svojim kresťanským presvedčením a ešte možno evanjeliom podľa Matúša :-)
Na odpoveď nebolo treba dlho čakať, príspevok bol takmer vzápätí odmazaný:
Hrnko: DLHO SOM TRPEL VAŠE RASISTICKÉ ÚTOKY NA SLOVÁKOV, ALE S POPIERAČMI HOLOKAUSTU NECHCEM MAŤ NIČ SPOLOČNÉHO. MORSE, ODÍĎTE NA TAKÚ STRÁNKU, KDE TOTO TRPIA. U MŇA SI UŽ NEPICHNETE.
A. Hrnko

Nuž na základe všetkého vyšśieuvedeného je možné zatiaľ vysloviť dve hypotézy:

1. Národovecký krúžok, aj v roli think-thanku premiéra SR, plní poctivo spoločenskú objednávku ktorú som nechtiac identifikoval zrejme dosť presne ako snahu "vybieliť" zodpovednosť slovenskej vlády za deportácie 57.628 slovenských Židov v období od marca 1942 do novembra 1942
   antidatovaním deportácií z Maďarska do obdobia pred nemeckú okupáciu (v marci 1944) a ich spájania s Horthym. Členovia kružku zrejme dostali stranícku úlohu pri každej, sebanevinnejšej zmienke, "bieliť" (resp. terminológiou N. S. Chruščova "lakovať"). Až v tomto kontexte je sa stáva zrozumiteľné aj extempore vicepremiéra Čaploviča z 11. februára 2008, keď pri odhaľovaní pamätníka 3000 obetiam Holokaustu odvlečeným z Nových Zámkov v júni 1944 začal celkom nečakne hovoriť o paralelách medzi "Horthyovským faśistickým Maďarskom" a súdobím dianím v Maďarsku. Po jeho slovách vznikla výmena názorov a niekoľkí účastníci opustili pietne zhromaždenie.
2. V národoveckom krúžku, pravdepodobne práve vzhľadom na angažovanie sa niektorých jej členov po boku premiéra SR, spôsobuje extrémny diskomfort osoba M. S. Ďuricu. Na jednej strane výsledky výskumov tohoto "historika" (presláveného m.i. objavom, ako v seredskom pracovnom tábore židovský zubári-zajatci dostávali od dobrotivej slovenskej vlády prídel zubného zlata pre svojich židovských pacientov) nutne potrebujú, na druhej strane sa musia vyhnúť akémukoľvek odkazu na jeho osobu. Google je ozaj hnusná vec, bolo by krajne nevhodné keby na kombináciu slov Hrnko a Ďurica vyhodil práve inkriminovaný príspevok...

Hľa akým objavom a akým mrzutým nedorozumením skončil jeden dialóg!