Presídlenci (Výmena obyvateľstva v r. 1946-48)

Ako Presídlenci boli označovaní obyvateľia Maďarska ("Slováci z Dolnej zeme"), ktorí sa na základe Medzištátnej zmluvy o výmene obyvateľstva medzi Československom a Maďarskom z 27. 2. 1946 [1]dobrovoľne prihlásili u Československej presídľovacej komisii (ČsPK) na presídlenie na Slovensko. Český historik Karel Kaplan udáva ich počet na 59.774[2].


Priebeh presídľovacej akcie
Oficiálnym začiatkom výmeny obyvateľstva medzi Maďarskom a ČSR bol 17. apríl 1947. Prvý transport však prišiel už 13. apríla do žel. stanice Sereď. Boli v ňom Slováci z Pitvaroša, ktorí boli umiestnení v oblasti Diószegu (Sládkovičovo). V týždni do 20. apríla prišlo 19 transportov zo Slov. Komlóša do Levíc. Osídľovací úrad pre Slovensko, ktorý mal 15. úradovní a riadil umiestnenie presídlených obyvateľov, usmernil Komlóšanov do oblasti Galanty a presídlencov z Nyíregyházy do oblasti Levíc. Do akcie bola popri železnici zapojená aj armáda, ktorá na nákladných autách privážala na Slovensko najmä obyvateľov z väčších miest, napr. z Békešskej Čaby.

Počty presídlencov
Slováci presídlení z Maďarska v rokoch 1946-1948[3]

Oblasť	Prihlásení	Presídlení 1946	Presídlení 1947	Presídlení 1948	Spolu
Budapešť	9 350	1 486	2 142	747	4 375
Pilis	2 980	240	1 647	14	1 901
Aszód	5 283	283	912	1 435	2 630
Kiskőrös	2 641	40	1 491	86	1 617
Esztergom	7 386	935	1 605	1 061	3 601
Bánhida	6 502	1 003	1 370	1 148	3 521
Felsőpetény	2 212	130	388	822	1 340
Balassagyarmat	1 460	113	122	548	783
Salgótarján	2 181	318	170	493	981
Miskolc	6 100	862	1 237	436	2 535
Forró	612	60	59	12	131
Sátoraljaújhely	2 470	149	670	1 025	1 844
Nyíregyháza	6 065	576	3 417	515	4 508
Szarvas	5 691	842	2 823	564	4 229
Békéscsaba	17 266	618	7 340	3 785	11 743
Tót Komlós	12 956	446	9 940	446	10 832
Gyöngyös	3 308	297	1 905	203	2 405
Pécs	958	214	441	95	750
Iné				48	48
Spolu	95 421	8 612	37 679	13 483	59 774

Slováci presídlení z Maďarska
Záverečná správa o výsledkoch presídľovacej akcie vydaná Osídľovacím úradom pre Slovensko z 22. decembra 1948[4]

Spôsob presídlenia	Počet
Výmennými transportmi	37 961
jednosmernými transportmi	21 149
tzv. Režimisti	664
Pred platnosťou dohody	9 449
Po platnosti dohody	4 000
Spolu	73 223

Územné rozmiestnenie presídlencov
Územná dislokácia presídlencov určená Osídľovacím úradom pre Slovensko[5]

Presídlenci z obvodu	Usádzaní na Slovensku v obvode
Budapešť	Šamorín, Parkan (Štúrovo), Bratislava
Pilis	Šamorín, Parkan (Štúrovo), Bratislava
Aszód	Šamorín, Parkan (Štúrovo), Dun. Streda
Kiskőrös	Nové Zámky, Vráble, Želiezovce
Esztergom	Parkan (Štúrovo)
Bánhida	Nové Zámky
Felsőpetény	Rim. Sobota, Tornaľa
Balassagyarmat	Lučenec
Salgótarján	Lučenec
Miskolc	Rim. Sobota, Feledince (Jesenské)
Forró	Košice-vidiek
Sátoraljaújhely	Kráľovský Chlumec (Kráľovský Chlmec)
Nyíregyháza	Levice
Szarvas	Želiezovce
Békéscsaba	Komárno, Nové Zámky, Stará Ďala (Hurbanovo)
Tót Komlós	Galanta, Šaľa
Gyöngyös	Rim. Sobota, Feledince (Jesenské), Lučenec
Pécs	Nové Zámky

Politická reprezentácia
Presídlenci dostali svoje politické zastúpenie zvolením Ondreja Beňa do Slovenskej národnej rady. Zmenu nazerania na Presídlencov v (česko)slovenskej spoločnosti pred a po komunistickom prevrate dobre ilustrujú dva prejavy O. Beňa. Kým v čase vrcholiacej presídľovacej kampane v r. 1947 boli jeho vyjadrenia krajne protimaďarské:

Tlak maďarského elementu z hľadiska materinčiny i každodenného života je ešte stále ťažkou skúškou pre pocity presídlených Slovákov. Pred presídlením žili totiž v kompaktných celkoch (v Slovesnkom Komlpóši, Sarvaši, atď.) a v každodennom živote neprichádzali do styku s Maďarmi. A teraz ? Sú roztrhaní na malé skupiny a denne sú nútení znášať tlak nepriateľského okolia. Presídlenci sú v práve žiadať od všetkých zodpovedných činiteľov, aby múdrymi opatreniami zlepšili ich situáciu. Áno, presídlenci očakávajú, že vládni činitelia pochopia potrebu, aby sa zamedzilo tomu dusivému smradu, ktorý ak sa mu nezabráni, bude mať za následok likvidáciu slovenského spoločenstva."[6]

po nastolení "ľudovej demokracie" vo februári 1948 došlo k citeľnej zmene:

Naši presídlenci program tento a každé snaženie nášho ľudovodemokratického režimu plne budú podporovať. Dokázali to vo februárových udalostiach a v májových víťazných voľbách. Za to bratské a srdečné prijatie, s akým svojich vracajúcich sa bratov slovesnký národ a jeho vedúci činitelia prijali, za tú námahu vládnych činiteľov... Popri tom dovoľte pripomenúť, že máme aj problémy, ktoré vyvolávajú medzi presídlencami vážnu nespokojnosť. Je to vec bytová a najmä otázka samostatných bytových jednotiek.... Chcem vyzdvihnúť, že naši vracajúci sa bratia boli od starších čias, aj v časoch svojej neslobody, vždy prívržencami ľudovodemokratického režimu... môžem uistiť našu verejnosť, že oni nikdy a nikdy nestanú sa zdradcami našej drahej vytúženej Českoslovesnkej republiky.[7]

Hodnotenie presídľovacej akcie
Na presídľovaciu akciu existujú diametrálne odlišné názory.

Štefan Markuš
Hodnotenie jedného z presídlených, Štefana Markuša, je nasledovné:[8]

Súčasťou úsilia povojnovej československej politiky a jej programu vytvorenia národného štátu bola likvidácia maďarskej menšiny na Slovensku. Od roku 1943 Maďarov na Slovensku radili vedľa Nemcov. U oboch zdôrazňovali kolektívnu vinu za Mníchov, za rozbitie republiky aj spoluzodpovednosť za hrôzy okupačnej moci. ... Československá garnitúra, ktorú viedol E. Beneš uplatnila na presadenie likvidácie maďarskej menšiny vśetky prostriedky, ktoré mala k dispozícii: Odsun, výmenu obyvateľstva reslovakizáciu a tiež vnútornú kolonizáciu. Cieľ nebol dosiahnutý. Nás, presídlencov z Maďarska sa týkal týkal projekt výmeny obyvateľstva, ktorý zúfalo zlyhal. Zlyhal najmä preto, lebo v Maďarsku presídľovacia komisia nenašla toľkých maďarských Slovákov, ochotných k akcii. Cieľom bolo presídliť a odsunúť 400.000 Maďarov (pretože delegácia zahraničných Slovákov z Rumunska, Juhoslávie a Maďarska v r. 1945 tvrdila československej vláde, že asi 430.000 Slovákov túži po návrate na Slovensko). Zvyšok mienili reslovakizovať a vnútorne presídliť, kolonizovať (do Čiech a pod.) ... presídlenie bolo politickým aktom za účelom nie prinavrátiť Slovákov do ich pôvodnej vlasti, ale zbaviť sa politickými metódami Maďarov na Slovensku.
Slováci v Maďarsku túžili po domovine a chceli sa vymaniť z "maďarského mora"... Táto túžba a chcenie však má svoju cenu. A tá cena bola privysoká, lebo za ňu platili nevinní Maďari. Existuje trýznivý pocit z toho, že nadšení, presídlení Slováci z Maďarska sa nasťahovali do domov tých, ktorých násilím odsunuli, či vysídlili...


Zoltán Fábry
Maďarský ľavicový antifašista Zoltán Fábry vo svojom denníku[9] cituje Stefana Zweiga: Nie je nič, čo by mohlo tak stroviť morálnu silu masy, ako porážka a pokračuje:

Dnešná realita potvrdzuje i opačnú axiómu, keď masa, národ, alebo národnostná skupina získa nezaslúžene víťazstvo: viditeľná je napr. krajná demoralizácia Slovače. Žilo v očakávaní trestu a - môže trestať ! ... Vohnanie slovenských ľudí do protimaďarskej akcie je účelová machinácia. Niet dôvodu k pomste, niet príčiny k nenávisti. Niet ničoho, čo by malo prilievať olej do ohňa, ten musí dotlieť a zahasnúť. Na podobné správanie by mali dobrý dôvod Židia - voči Slovákom. Tí, čo pomáhali Nemcom vo vyháňaní Židov, arizovať a lacno vydražiť židovský majetok, sú dnes rovnako antisemitskí, len s tým rozdielom, že miesto "Židia von !" kričia "Maďari von !" ... 'Proti Československu sa popri Nemcoch previnili azda Slováci najviac. Ak sa teda niekto má sťahovať z Československa, tak to môže byť jedine Slovač. Jej charakteristickou črtou je malicherná nenásytnosť. Ešte nikdy sa žiadny národ takto mrzko, bez zábran a šikovne cigániac nevybral na cestu samostatnej historickej existencie.

Oral History - Presídlenci: Rozhovory o presídlení z Dolnej zeme (1946-47)

1. Beňová Alžbeta z Matúškova 1 2
2. Durovka Ján, MVDr. s manželkou Máriou z Matúškova 1 2
3. Fabrický Michal z Matúškova 1
4. Gažová Alžbeta z Galanty 1 2
5. Guľkášová Mária Helena z Kajalu 1 2
6. Hajtlerová Alžbeta z Dolných Salíb 1 2
7. Hovorková Helena z Horných Salíb 1 2
8. Karasová Mária z Matúškova 1
9. Kohútová Zuzana z Vozokan 1
10. Králiková Anna z Matúškova 1 2
11. Lehocká Alžbeta z Matúškova 1 2
12. Lehotský Pavel, Ing. z Galanty 1 2
13. Lóciová Alžbeta z Čiernej Vody 1 2
14. Majo Michal z Trenčína 1 2
15. Moravčíková Anna z Bratislavy 1 2
16. Ročkár Štefan z Veľkých Úľan 1 2

Odkazy

1. Medzištátna dohoda medzi Maďarskom a ČSR o výmene obyvateľstva z 27. 2. 1946 č.145/1946 Sb.
2. Karel Kaplan, Pravda o Československu 1945 - 1948. (Praha 1990) s. 97
3. Ján Bobák, Maďarská otázka v Československu 1944-1948 (Matica slovenská Martin 1996) s.102
4. Katalin Vadkerty, Maďarská otázka v Československu 1945-1948 (Kalligram Brat.2002) s.363
5. Katalin Vadkerty, Maďarská otázka v Československu 1945-1948 (Kalligram Brat.2002) s.320
6. Rozhovor s Ondrejom Beňom v bratislavskom týždenníku Náš Národ, cituje Rezső Szalatnai, Kissebségben és igazságban (Madách Brat. 1970) s. 406
7. Prejav Ondreja Beňa v rozprave o programovom vyhlásení Obrodenej Slovesnkej národnej rady 28. júla 1948 In: Obrodená SNR 1948 (Tatran Brat. 1948) s. 55
8. K 50. výročiu príchodu Slovákov z Dolnej zeme (Tvorba T č. 12/1996) In: Štefan Markuš, Zápas o otvorenú spoločnosť. Úvahy a eseje (Polygrafia SAV Brat. 1997)s. 130
9. Fábry Zoltán, Összegyűjtött írásai XII. (Madách Posonium Brat. 2001) s. 400,424