sobota 6. februára 2010

Interpelácia Milana Hodžu v uhorskom parlamente k udalostiam v Černovej 30. októbra 1907

Napriek tomu, že Černová je trvalou súčasťou široko propagovaného perzekučného bludu o maďarizácii, sa až doteraz akosi nenašiel nik, kto by slovenskému čitateľovi predostrel vystúpenie Milana Hodžu v uhorskom parlamente 30. októbra 1907 venované tejto otázke. Nepochybujeme, že tak historici (ne)činili v najvlastnejšom záujme samotného čitateľa, hoci určitú úlohu mohla zohrať aj ich životná skúsenosť azda najhutnejšie vyjadrená v ruskom prísloví "Каждый сверчок знай свой шесток"*. Práve preto si myslíme, že robíme záslužné delo, ak na tomto mieste verejnosti text** predkladáme.

Ešte poznámka k písaniu mien jednotlivých aktérov: keďže v slovenskej historiografii od určitého času vládne vo veci písania uhorských mien a priezvísk absolútny nihilizmus, a tiež vzhľadom na skorumpovanosť historickej obce zvyknutej familiárnymi menami (Belo, Šaňo, Paľo...) zdôrazňovať, že daná historická persóna je "v balíku", riadime sa týmto úzom a píšeme ich tak, ako sa nám to práve hodí.


206. schôdza v stredu, 30. októbra 1907

Milan Hodža: Ct. snemovňa! Minulú nedeľu 27. októbra sa štyria ružomberskí farári . . . (Hluk.)
Predseda (zvoní): Prosím ticho!
Milan Hodža: . . . medzi nimi dvaja z poverenia spišského biskupa dostavili sa do liptovskej obce Černová s cieľom, aby vysvetili nedávno postavený kostol.
Ďuro Smrečáni : Už ani toto nie je pravda ! (Hluk.)
Vilo Šümegi: Škoda, že ty si tam nebol!
Milan Hodža: Ct. snemovňa, vysviacka, o ktorú sa pokúsili, sa diala proti vôli ľudu, avšak úrady . . . (Hluk.)
Predseda: Prosím ticho na novinárskom balkóne!
Milan Hodža: . . . ktoré boli zodpovedné , vytrvali pri svojom zámere i proti vôli obce a ľudu.
Ďuro Smrečáni : Ani toto nie je pravda! (Hluk.)
Ali Šomodi: To azda ani netreba zdôrazňovať! (Hluk.)
Milan Hodža: Ct. snemovňa! Ja všetky uvádzané fakty jednak svedkami. . .
Zolo Silaši: Falošnými svedkami! (Hluk.)
Milan Hodža: ... jednak už zverejnenými výsledkami prebiehajúceho šetrenia budem dokladať. Preto prosím ct. snemovňu, aj vzhľadom na závažnosť témy...
Ďuro Smrečáni: Nie závažná, ale smutná vec to je. (Hluk.)
Predseda (zvoní) : Ticho prosím!
Milan Hodža: . . . aby som aspoň teraz, keď je reč nie o veci straníckej, ale ľudstva. . . (Veľký hluk.)
Ďuro Smrečáni: O vlastnej veci! Vy ste zodpovedný! (Veľký hluk a výkriky: Vy ste na vine!)
Predseda (zvoní) : Prosím ticho, lebo budem nútený uviesť menovite pánov poslancov a keby ani to nepomohlo, potom v zmysle rokovacieho poriadku budem nútený rozpravu ukončiť.
Milan Hodža: Protestujem proti akýmkoľvek obvineniam. Vyhlásil som, že povedané podopriem dôkazmi. . .
Ďuro Smrečáni: Vy ste na vine!
Predseda: Upozorňujem pána poslanca Smrečániho, aby nerušil vystupujúceho.
Milan Hodža: Mám právo na to, aby si ma ct. snemovňa aspoň vypočula. (Hluk.)
Jožo Emődy: Na vine je Slovenský Týždenník!
Predseda: Upozorňujem pána poslanca Emődyho, aby nerušil vystupujúceho.
Belo Čitári: (Komentuje.)
Predseda: Upozorňujem pána poslanca Čitáriho, aby nevyrušoval vystupujúceho, inak budem nútený postupovať podľa rokovacieho poriadku.
Milan Hodža: Keďže som bol vyrušený poznámkami, ktoré rovno tam smerujú, aby som ja ako spolupáchateľ bol braný na zodpovednosť . . . (Tak je! Tak je!)
Ďuro Smrečáni: Návodca, nie spolupáchateľ!
Milan Hodža: ... považujem za potrebné vyhlásiť, že preto som sa podujal na túto interpeláciu, lebo v okolí Ružomberka som náhodou nikdy politiku nerobil . . .
Ďuro Smrečáni: Ani vaše noviny nie?
Milan Hodža: . . . a vo veci nie som nijako zainteresovaný. Mojou snahou bude — a verím, že to docielim — aby som objektívne . . .
Ďuro Smrečáni: To je nemožné! (Hluk. Slyšme! Slyšme!)
Milan Hodža: ... a bez akejkoľvek sympatie alebo antipatie predostrel snemovni túto záležitosť, ktorá — ako vravím — nie je záležitosťou straníckou, ale ľudstva.
Ďuro Smrečáni: A vaša vina!
Milan Hodža: Prosím pánov, aby láskavo ocenili moju snahu....
Gabo Ugron: Prejdite k veci !
Milan Hodža: ...a láskavo súhlasili stým, aby som jednotlivé údaje, ktoré som získal a ktoré slúžia na osvetlenie veci, prečítal z poznámok. Úvodom považujem za svoju povinnosť venovať jeden pohľad nato, čo sa dialo v Ružomberku až doposiaľ, obzrieť sa na udalosti z minulosti, ale hlavne niekoľkými ťahmi štetca zobraziť duchovný svet tamojších obyvateľov a podmienky v ktorých žije tento ľud.
Miki Zborai: Toto je určené pre zahraničie.
Ďuro Smrečáni: Len si to vypočujme!
Milan Hodža: Obec Černová pri Ružomberku. . .
Hlas z pléna (zo stredu): Rozpráva pre Čechov!
Milan Hodža: Ak chcem hovoriť pre Čechov, vystúpim v Čechách.
Miki Zborai: Aj tam aj tu!
Milan Hodža: Keďže nato nie som odkázaný, nevystupujem v Čechách. Zatiaľ som nemal to šťastie vystupovať v Čechách. Obec Černová je okrajovou časťou Ružomberka, je od neho vzdialený 4 kilometre, má 1300 obyvateľov. Obyvatelia sú Slováci (tót), vierovyznaním katolíci, ľud je to chudobný a hlboko veriaci. Pre vieru týchto ľudí je charakteristická tá slovanská črta, že ich presvedčenie nie je formálne alebo povrchné, ale prenikajúce do hĺbky vecí.
Hlas z pléna (z kraja ľavice): Je sfanatizovaný ! (Pokračujúci hluk.)
Milan Hodža: Nie je mojou chybou, ct. páni poslanci, ak so mnou nesúhlasíte, ja to považujem za podstatné, preto sa tým zaoberám. Je dôležité, aby som na povahu týchto ľudí upozornil preto, lebo jeden vzdialený, ľud nepoznajúci politik či psychológ, nikdy nepochopí, čo sa deje v duši toho ľudu. Učenie Kristovo zakorenilo v duši tohoto ľudu presvedčenie, že jedine rovnoprávnosť, jedine úcta k ľudským právam, jedine kryštálovo čistá viera môže zabezpečiť duchovný pokoj a rovnováhu ľudu. Evolúcia ideí, ktorá dnes vedie ľudského ducha smerom k rovnoprávnosti, v takomto ľude nemôže nenájsť na úrodnú pôdu. Ja vieru, náboženské presvedčenie, nábožné uvažovanie, zvlásť v prostredí slovanského (szláv) ľudu považujem za natoľko dôležité aj v nazeraní na politické uvažovanie. . .
Predseda (zvoní) : Prosím rečníka, aby ráčil prehovoriť k veci.
Aurel Vlad: Toto je sloboda slova!
Predseda: Pána poslanca Vlada vyzývam k poriadku.
Gabo Ugron: Nie úvahy tu treba prednášať, keď sa takáto smutná udalosť stala!
Milan Hodža: Ct. snemovňa! Keďže sa nemienim stavať proti mienke snemovne, sústredím sa čisto na vymenovanie jednotlivých faktov. Podľa mojej mienky . . . (Pokračujúci hluk. Slyšme ! Slyšme!)
Ct. snemovňa! Černovčania, keď kostol stavali, stavali ho na vlastné trovy. Pánovi biskupovi vtedy vtedy vonkoncom nebolo naponáhlo, naopak, keď ho požiadali o príspevok, tento odmietol poskytnúť. Keď bol však kostol hotový a nastal čas vysviacky, o ktorú požiadali samotní Černovčania, len s tou podmienkou, aby ho vysvätil ich medzičasom suspendovaný farár, vtedy biskup o vysviacke rozhodol, nesúhlasil však s tým, aby ju vykonal ružomberský, teda černovský, toho času suspendovaný farár. Žiadali teda aby bola vysviacka odložená až dovtedy, kým sa suspendovaný farár nevráti. Táto žiadosť však bola odmietnutá - kým po sto rokov nebolo dôležité kostol postaviť, naraz sa vysviacka stala súrnou. Spočiatku sa biskup mienil vysviacky zúčastniť osobne. Keďže sa však medzi biskupom a veriacimi z dávnych dôb pretrvával spor, ktorý...
Ďuro Smrečáni: Ľud ste štvali vy vo svojich novinách! (Hluk.)
Milan Hodža: Ktorý som mal v úmysle popísať v úvode svojho vystúpenia, ale nedostal som sa k tomu. Počas tohoto sporu obe strany zotrvali na nezmieriteľných (intranzigens) pozíciách - z jednej strany biskup, ako som uviedol, a z druhej strany ľud, ktorý vravel: trváme na vlastnom farárovi, pretože mu dôverujeme, pretože ho radi máme. Tento spor bol nepreklenuteľný. Biskup pritom kŕčovito trval na vysviacke čím skôr. (Prejavy súhlasu.) Spočiatku sa mienil vysviacky zúčastniť osobne, ale potom ho informovali, že Černová chce zopakovať tú starú ružomberskú obyčaj, že obyvateľstvo vyjadruje bojkot svojou neúčasťou. Totiž rovnako patrí k pozadiu tejto veci, že posledné dva roky, odkedy medzi kňažstvom a ľudom nastali určité nedorozumenia, ľud demonštroval bojkotom. (Hluk.)
V niekoľkých obciach liptovskej stolice sa stal (Pretrvávajúci hluk) prípad, ktorý kultúrna história zaznamenala zatiaľ iba o slovinskej dedine Bicmanje v Rakúskej ríši, že veriaci sa nevzdialili od svojej cirkvy, k nej ostali rovnako verní a rovnako hlboko veriaci, avšak z odporu ku kňazovi odmietli jeho účinkovanie na plnej čiare. (Hluk.)
Gabo Ugron: Pekné veci!
Milan Hodža: Títo ľudia tak vraveli: veríme v Boha, veríme v Krista, ale neveríme v ľudí! (Hluk.)
Gabo Ugron: Nekoľkým podliakom však uverili. (Stále pretrvávajúci hluk. Predseda zvoní.)
Milan Hodža: Skrátka biskup sa vzdal toho, aby sa osobne zúčastnil na vysviacke černovského kostola. Poveril jedného zo svojich kanonikov, aby ho zastupoval, bývalého ružomberského farára Antona Kurimského. Ten toto poverenie dostal, ale zdá sa, že aj on zvažoval situáciu a nechcel sa vystaviť nebezpečenstvu, aby sa vo vlastnej cirkvy (Hluk), v ktorej sám pôsobil kedysi ako duchovný pastier, bol vystavený bojkotu . . .
Števo Zlinský: Po maďarsky to bakuľou volajú! (Hluk.)
Milan Hodža: . . . takže medzičasom vrátil poverenie. V jeho rozhodnutí ho pravdepodobne posilnil telegram, ktorý medzičasom dostal z Černovej. Text telegramu bol nasledovný (číta) : "Jej milosti pánovi kanonikovi Kurimskému, Spiš. Prosíme vás, neunúvajte sa do Černovej, vysviacku kostola neuskutočníme. V mene obce podpis." (Výkriky z pravice: Kto to podpísal!) Matej Kalián. Telegram bol poslaný 25. októbra o 8. hodine ráno. (Stály hluk.
Slyšme! Slyšme! Predseda zvoní.) Cirkevné úrady sa teda obávali bojkotu a preto, aby sa vyhli jeho dôsledkom, oni sami, menovite poverení kňazi vo svojich obciach sa postarali, aby na vysviacke bol ľud prítomný, a postarali sa o to tak, že oznam o vysviacke kostola v Černovej vyhlásili z kancľu a to vyzvali obecenstvo k účasti. (Hluk.) Stojí za zmienku, že biskup, respektíve poverenec kanonika Martin Pazúrik, ktorý už dlhśiu dobu strávil medzi ľudom, a ktorý pravdepodobne veľmi dobre pozná situáciu, sa svojho času zaviazal čestným slovom, že sa na vysviacke černovského kostola bez prítomnosti suspendovaného farára Hlinkua nezúčastní. (Hluk.) Aby sa vysviacka nekonala - toto je moja informácia - Černovčania použili naivnú fintu a niekto spomedzi nich rozširil do sveta správu - zrejme z núdze - že vysviacke zabránia tým, že kostol uzamknú. (Hluk. Slyšme! Slyšme!) Túto správu vysnoril zástupca richtára Bačkor, ktorý, aby zabránil zamýšľanej ľsti, odmontoval z kostolných dverí zámok tak, že dvere kostola sa zavrieť nedali. V sobotu sa potom stalo to, čo tlač - neviem na základe akých informácií - nazýva plienením kostola, že veriaci vošli do neuzamknutého kostola, a odniesli potrebné obradné predmety za účelom ich úschovy. (Hluk a veselosť na ľavej strane. Veľký hluk v národnostných laviciach.) Ct. snemovňa, ja nie nadarmo som uviedol, koľko obyvateľov má Černová, nie nadarmo som zdôraznil, že tento chudobný ľud na vlastné trovy vystaval kostol, každá tehla bola jeho, každý obradný predmet patril jemu. (Veľký hluk.) Tento biedny ľud, ktorý na stavbu kostola vie obetovať 79.000 korún, je oveľa ideálnejši a oveľa vyššie stojí, než aby ste ho vy tu častovali posmechom, keď ja o ňom hovorím. (Veľký hluk a výkriky: Vyzbierali sa naň. Predseda zvoní.)
Ct. snemovňa! Keď sa táto správa dostala do Ružomberka a keď sa prípad nedorozumením považoval za plienenie kostola, vtedy správne úrady poslali [v sobotu] do Černovej 14 žandárov. Žandári vykonali vyšetrovanie. Výsledok vyšetrovania ja samozrejme nepoznám, viem však, že v sobotu večer, resp. v nedeľu ráno žandári hlásili, že na žiadny zásah nenašli dôvod.
Noc, vravím, uplynula pokojne. Keby čo i len vzdialene mohol byť pravdivým predpoklad, že ľud tam - ako šíri tlač - sa stal obeťou štváčov, tak ja predsa len neverím, že v sobotu, teda deň pred vysviackou kostola by tam mohol panovať taký ideálny kľud.
V nedeľu 27. októbra ráno v kostoloch okolitých obcí, menovite v tých obciach, ktorých administrátori a učitelia náboženstva sa chceli zúčastniť na vysviacke, vravím, v týchto obciach sa bohoslužby konali v nedeľu skoro ráno o 7. hodine. Farári vyzvali veriacich, aby sa na vysviacke bezpodmienečne zúčastnili. Ráno okolo 9-tej, alebo 10-tej hodiny sa do Černovej vybral ľud z okolitých dedín: Gudrik, Ludrovej, Liskovej, Ružomberka, a ďaľśích obcí.
Po zhromaždení sa ľudu — podotýkam, že nebol nepriateľsky naladený — sa k nemu Černovčania pridali, a tak ako boli - vo sviatočných odevoch - spoločne ostali stáť na konci dediny a čakať na hostí. (Veselosť.) Ľud stál sčasti v jednej úzkej uličke, sčasti na pozdĺžne sa rozprestierajúcej lúke. Ráno medzi štvrť na jedenásť a pol jedenástou prichádzali smerom k dedine dva kočiare. V prvom sedel pán Zolo Peresléni, ružomberský slúžny. Podotýkam, že Zolo Peresléni, ktorý je v súčasnosti slúžnym v Ružomberku, pôsobil aj počas predchádzajúcej služby na Liptove, to jest na národnostnom území. V druhom kočiari sedel Jožo Fišer, ružomberský administrátor a Martin Pazúrik, dekan z Dolného Liptova a okrem toho ešte dvaja kňazi, ktorí sa zrejme prišli len prizerať. (Hluk v strede.
Slyšme! Slyšme!) Prosím, nevyrušujte ma!
Miki Zborai: Hryzie ťa svedomie!
Milan Hodža: Ale prosím vás, nehovorte také veci!
Predseda: Prosím ticho!
Milan Hodža: Vravím, v druhom kočiari boli dvaja hostia: Izidor Kaločai ružomberský katechéta a administrátor Hanzéli.
Prvý kočiar vrazil priamo do davu zhromaždeného ľudu. Vojdúc medzi ľudí, kone automaticky zastali. Na kočiari však sluha slúžneho, tento sluha sediaci pri kočišovi, vytrhol z rúk kočiša bič a šľahol medzi kone ako i po ľuďoch stojacich pri kočiari. (Hluk na ľavej strane.) Ja tieto fakty prednášam, kľudne očakávajúc vyšetrovanie, nakoľko viem, odkiaľ som tieto informácie získal. Ľud pod náporom šľahajúceho biča ustupoval, avšak tí, ktorí stáli pri kočiaroch, teda vpredu stálu za chrbtom žandárov kričali na kočiša: zastav kone, ušliapeš ženy! Ke´d kočiš na tieto slová nereagoval, vpredu stojaci chlapi prešli pomedzi žandárov na cestu, okolo stojaci sedliaci chytili kone za kantáre a snažili sa ich tlačiť dozadu, alebo otočiť späť. (Pohyb. Výkriky: Pekné privítanie!)
Gabo Ugron: Mali na to právo ?
Milan Hodža: Spomedzi kňazov sediacich v druhom koči — nemôžem vedieť ktorý — vyskočil z miesta a skríkol smerom k prvému kočiaru : »Len dopredu ! Aj len preto dopredu!« Povedal to po maďarsky. (Výkriky: Dobre urobil. Mal azda po latinsky?) Ja vystupujem len s faktami, o ktorých som sa hodnoverne dozvedel. Nato sa prehluśil hluk hlas rozzúreného slúžneho: »Strieľať !« (Živý nesúhlas a veselosť na pravej aj ľavej strane. Hluk. Výkryky: Klamstvá! Nesúhlasí! Predseda zvoní.)
Belo Čitári: Takto bude poburovať aj ľud! (Pohyb a hluk na ľavej strane. Predseda zvoní.)
Milan Hodža: Veď môžu namietať páni, keď tu ja v dobrej viere, svedomito a zo spoľahlivých zdrojov pochádzajúce fakty prednášam. (Hlučné výkriky na ľavej strane: Klame!) Nie som ja odkázaný na klamstvá. (Veľký hluk.)
Mór Satmári: Bol by schopný sa nechať zastreliť, aby poštval ľud! (Hluk. Predseda zvoní.)
Milan Hodža: Žandári . . . (Pohyb a hluk.
Slyšme! Slyšme!)
Predseda (zvoní) : Prosím ticho!
Milan Hodža: ... stojaci v tesnej blízkosti kočiarov sa nato obrátili, a časť z nich vystrelila smerom k ľavej strane cesty, druhá časť smerom k pravej strane cesty strieľala. Výstrely sa udiali vo forme salvy . . . (Pohyb a hluk.)
Miki Zborai: Vo forme čoho? Alebo to bola salva, alebo nie! (Hluk.
Slyšme! Slyšme!)
Milan Hodža: ... v rýchlom slede štyroch za sebou
nasledujúcich sálv sa udiali. Celá operácia trvala iba krátku chvíľu. (Slyšme! Slyšme!)
Moje údaje zahŕňajú aj informáciu, ktorú p. poslanci ráčili spomenúť, menovite že slúžneho sluhu sediaceho v kočiari ktosi trafil kameňom. (Výkryky zľava spredu: Už nebodaj len nie náhodou? Pohyb a veselosť. Hluk. (Predseda zvoní.) Žandári mierili presne. Tých deväť ľudí, ktorí padli ako prví, rýchlo dobojovali svoj zápas so smrťou. (Pohyb a hluk na ľavej i pravej strane.)
Belo Čitári: Ľud ženiete do ohrozenia, ale sami ste v bezpečí!
Milan Hodža: Buďte kľudný p. poslanec, stál som ja už pred hlavňami žandárskych zbraní; mierili na mňa puškami a neustúpil som.
Belo Čitári: Ale aj rozoštvaný ľud ostal stáť namieste!
Milan Hodža: Ráčili by ste ma zavolať. Môžem vás ubezpečiť, že bol by som vykonal všetko pre odvrátenie krviprelievania. (Pohyb a hluk na ľavej strane. Predseda zvoní.)
Števo Zlinský: Vlastnú česť by ste si zachránili pred fackami!
Milan Hodža: Výsledky krviprelievania tu nebudem popisovať, lebo predpokladám, že sú tu aj bez toho známe.
Prichádzajúcich lekárov na ceste širokej 4-5 krokov vítal strašný pohľad. Telá ležali tvárou dolu v prachu a krvi. (Hluk.) Niektorých guľky pritisli k plotu a schodisku školskej budovy, iní ležali v diaľke na tráve. Štyria prítomní kňazi sa ihneď po streľbe bez toho, aby pokračovali do dediny,
nechali odviezť preč. Slúžny po zákroku vyslal hliadku do dediny a sám sa ponáhľal do Ružomberku, odkiaľ poslal vojsko. Vojaci boli už o pol dvanástej v Černovej. Úradný lekár a jeden súkromný lekár od pol dvanástej do pol tretej obväzovali rany raneným. Večer o siedmej dorazila na mieste ďalšie vojsko z levočského pešieho pluku.
Opísal som situáciu, tak, ako somobdržal informácie. Teraz by som sa osmelil osvietiť niektoré okolnosti, ktoré sú podľa mojich údajov v úplnom rozpore s polooficiálnou správou. (Slyšme!) V Černovej toho času popri vyšetrovacom sudcovi ružomberského súdu, jedného pomocného sudcu a bratislavského generála jeden vojenský sudca vedie vyšetrovanie. Na základe informácií, ktoré považujem za polooficiálne, mal ľud v Černovej privítať príchodzích a žandárov spŕškou kameňov. (Hluk.) Citujem z dennej tlače. Brvnami a sekerami sa ľud na nich vrhol. Jeden žandár má rozbitú hlavu, iného poranili. Túto okolnosť považujem za dôleźitú, lebo ak naozaj nastala, potom by to bola provokácia zo strany ľudu. Preto som sa zaujímal o výsledky vyšetrovania a dozvedel som sa nasledovné: Spomedzi štyroch kňazov sa nezranil nikto., napriek tomu, že noviny písali o o zranení Pázunka, alebo vraj aj Fišera. Spomedzi žandárov, na ktorých sa mal ľud vrhnúť brvnami a kameňmi, sa takisto nikto nezranil, len jeden má odreninu na čele
, (Výkriky: Od čoho?) , ktorú odreninu mu úradný lekár na mieste ošetril a zalepil leukoplastom (angol flastrom). Iná správa hovorí o tom, že žandári pálili nie salvami, ale v rámci zápasu, keď vraj Černovčania zaútočili na žandárov a zápasili muž s mužom a žandári pálili bez veliteľského povelu v sebaobrane. Správy dokonca hovoria, že sedliaci mali uchopiť bajonety nasadené na zbraniach.
Jeden hlas (zľava) : Hlinkov brat! (Hluk a pohyb.)
Predseda (zvoní) : Ticho prosím. Vyzývam k poriadku p. poslanca, ktorý prerušil rečníka.
Milan Hodža: Keby bola šla reč o útoku, alebo zápase, je evidentné, že pri boji chlapa s chlapom by niekoľko ľudí utrpelo zranenia, alebo spomedzi sedliakov, alebo spomedzi žandárov. Teraz, keď už vieme, že medzi žandármi odhliadnuc od jediného - aj toho len s odreninou na čele - žiadni zranení nie sú (Hluk. Slyšme!
Slyšme!) z toho vyplýva len jediné, a to, že zo strany sedliakov k žiadnemu útoku, či bitke nedošlo. Zápas by musel zanechať nejakú stopu, nejaký dôkaz, alebo ranu na tele mŕtveho, či zraneného, keďže bez zranení sa podobné potýčky nezvyknú udiať. (Hluk. Slyšme! Slyšme!)
Vyšetrovanie však ukázalo, že na telách mŕtvych niet stopy po žiadnych bodných, ani sečných ranách. Dokonca ani stopy po úderoch nevidno na tele ani jediného zraneného. Podotýkam, źe nepoznám počet tých, ktorí sa zranili iba ľahšie a utiekli z miesta, môžem poskytnúť iba mená zosnulých. (Hluk a výkriky.)
a som podal stav vecí a z nich nevyplýva, že by niekoho boli upozornili, alebo vyzvali k poriadku. Viem zo správ tlače, že slúžny mal ľudí vyzývať k poriadku. Vravím, z mojich informácií nič také nevyplýva. Ak niekto vie iné podrobnosti, budem mu vďačný. Ak slúžny aj naozaj vyzýval k poriadku, v čom nemám dôvod pochybovať, ak to tvrdí minister, tak slúžny by zbytočne vyzýval k pokoju rozvášnený dav. Ak sa dá konštatovať, že na mŕtvych a ranených niet stopy po zápase, potom k bitke vôbec nedošlo. (
Slyšme! Slyšme! Predseda zvoní.) Bolo povedané, že . . .
Predseda : Ct. p. poslanec vystupuje so svojou interpeláciou spôsobom, že to navodzuje názor, že p. poslanec má v úmysle zabrániť ďalším interpeláciám. (Pravda! Tak je! Výkriky v strede: Má právo hovoriť! Hluk.) Prosím hovorte rýchlejšie a neráčte držať také dlhočizné pauzy. (Súhlasné prejavy.)
Gabo Ugron: Dajme mu kyselku Františka Jozefa, aby hovoril rýchlejšie. (Hluk.)
Milan Hodža: Ct. snemovňa! (Hluk. Predseda zvoní.) Pre odstránenie akýchkoľvek nedorozumení považujem za svoju povinnosť vyhlásiť, že žiadnu podobnú domnienku tu nechcem potvrdiť a hovorím pomaly, lebo som nútený často nahliadať do svojich poznámok. Odtiaľ čerpám údaje.
Predseda : Teraz ste napríklad p. poslanec hovoril veľmi rýchlo a plynule. Prosím pokračujte takto. (Veselosť.)
Milan Hodža: Z toho teda vyplýva, že medzi sedliakmi a žandármi k žiadnej bitke nedoślo, a čo je vonkoncom vylúčené - sú nepravdivé novinové správy, žeby sedliaci boli sa natisli na žandárov a snažili sa im uchopiť bajonety. (
Hluk. Slyšme! Slyšme!)
Ct. snemovňa! Aj o tom som čítal, že človek menom Uhrin mal po prvej salve búriť ľud, že: Nebojte sa ľudia, to sú iba slepé náboje! (Výkriky: To všetko sme čítali!) Na tohoto Uhrina my sa žiaľ veľmi málo budeme môcť odvolávať, lebo chudák sám sa stal obeťou nasledujúcej salvy. (
Hluk. Slyšme!)
Čo sa týka streľby, kolujú i iné chýry. Jedna časť týchto chýrov popiera totiž, že vôbec došlo k salve. Tieto správy hovoria, že počas zápasu, keď sa ľud vrhol na žandárov, vtedy došlo k streľbe bez jednotného povelu a v sebaobrane. (
Hluk. Slyšme! Slyšme!) Podľa prvých správ teda k salve vôbec nedošlo, len ku streľbe v sebaobrane. Druhýkrát hovoria chýry, že prvá salva šla s puškami namierenými do vzduch. Vraví to rovnaké spravodajstvo. Čo je teda pravda, bola salva, alebo nebola?
Ďuro Smrečáni: O tom nech rozhodne vyšetrovanie! (Výkriky: Nepatrí to sem! Slyšme interpeláciu!)
Milan Hodža: Ct. snemovňa! Preto som si pokladal za povinnosť reagovať na niektoré podobne vyzývavé správy na tomto mieste, (
Hluk. Slyšme! Slyšme!) lebo niekoľko budapeśtianskych denníkov v posledných vydaniach uverejňuje poplašné správy o tom, že krviprelievanie v Černovej bola v skutočnosti vzbura, výsledok konšpirácie. (Pravda! Tak je!) a tak, ako niektoré orgány tlače podporujú túto hypotézu, hne´d aj dodávajú, že slovenská národná strana (tót nemzeti párt) sa snaží vytĺcť kapitál z tohoto krviprelievania. (Pravda! Tak je!) Napr. to čítam v Budapeštianskom spravodaji (Budapesti Hírlap) (Veľký hluk. Číta): "V nedeľu. . . (Veľký hluk.)
Števo Zlinský: Takto zneužívať trpezlivosť snemovne je predsa len drzosť!
Milan Hodža: ...večer presne vtedy, keď sa rozšírila správa o prípade v Černovej, bolo divadelné predstavenie v Turč. Sv. Martine (Turócz-Szent-Márton) na kopci, kde Matúš Dula pred obecenstvom
vystúpil so štvavým prejavom. Zatiaľ nepoznáme autentický text prejavu, ale podľa slov nášho dopisovateľa sa podobal na vyššiespomínané panslavistické noviny. . . (Veľký hluk a pohyb.)
Ďuro Smrečáni: Prečítajte nám aj tie! (Hluk.) Predseda zvoní. Veľký hluk. Slyšme! Slyšme!)
Milan Hodža: Vzhľadom nato považujem za svoju povinnosť. . .
Martin Lovási: Ukončite to a predneste interpeláciu!
Predseda (zvoní): Prosím, tu nie je reč o Matúšovi Dulovi, ale o krviprelievaní v Černovej. To nepatrí k veci. A ak sa ct. p.poslanec nebude pridržiavať veci, odoberiem mu slovo. (Hlučný súhlas a potlesk.)
Lehel Hédervári: Zneužíva trpezlivosť snemovne.
Ali Burďan: Ukončite to!
Predseda (zvoní): Tento prípad je dosť smutný nato, aby sa o ňom p. poslanec tu cynicky vyslovoval. (Pravda! Tak je! Potlesk.) Prosím prejdite k interpelácii. (Hlučný súhlas.)
Milan Hodža: Odmietam, čo p.predseda hovorí. . . (Veľký pohyb.) A keďže mi nedovolí, aby som ju odôvodnil, potom predkladám interpeláciu bez ďalšieho zdôvodnenia.
Predseda : P. poslanca za túto poznámku volám k poriadku, a ak si ešte raz dovolí podobné vyhlásenie, budem voči nemu uplatňovať §
255. rokovacieho poriadku. (Hlučný súhlas. Priebežný hluk a pohyb.)
Martin Lovási: Predneste interpeláciu a sadnite si.
Gabo Ugron: Hodina stačila!
Milan Hodža: Musel som protestovať proti tomu, že by sa v Uhorsku (Magyarországon) našla strana taká podlá, že by z tohoto prípadu chcela vytĺkať politický kapitál. (Veľký hluk.)
Gabo Ugron: Hovorí rovnú hodinu. Somár je, kto to nevie povedať za pol hodiny.
Lehel Hédervári: Vypína hruď! O facke porozprávajte. (Hluk. Predseda zvoní.)
Milan Hodža: Vec staviate do svetla. . .
Gabo Ugron: Hodinu rozprávate hlúpym
spôsobom (ostoba módon).
Milan Hodža:
Vec staviate do svetla, že černovský prípad je dielom štváčov a je namierený proti uhorskej štátnej idei (magyar állameszme). (Tak tomu aj je!) S vašim dovolením, verím, že tam Maďarstvo ani nebolo nijako zainteresované, veď tam, okrem predstaviteľa verejnej správy, maďarského človeka ani nebolo! Tu je reč o biskupovi a o cirkevnej záležitosti.
Gabo Ugron: O poriadku je reč! O zákonnom poriadku! (Pravda! Tak je! zľava.)
Milan Hodža: Áno, o zákonnom poriadku je reč. Preto sa pýtam, kto sú vrahovia v tomto prípade krviprelievania (Dlhotrvajúci veľký hluk na oboch stranách snemovne. Predseda opakovane zvoní.)
Predseda: prosím ticho, inak bude nútený prerušiť schôdzu. (Pretrvávajúci veľký hluk a pohyb.)
Martin Lovási: Je treba ho vyhodiť ničomníka!
Ďuro Smrečáni: Bezočivec!
Lehel Héderváry: Živia sa tým, že štvú. Má tú drzosť tu hodiny kradnúť čas (Van pofája óraszámra lopni az időt.) (Veľký hluk. Výkriky: Vrah! Vrahovia ste Vy! Sú v Lipt. Sv. Mikuláši!)
Predseda : Schôdzu na päť minút prerušujem!
(Po prestávke.)
Predseda (zvoní) : Schôdzu opätovne otváram. Pozývam p. poslanca Milana Hodžu aby pokračoval vo svojej reči.
Milan Hodža: Ct. poslanecká snemovňa! Na iný čas si ponechávam právo, aby som diskutoval o témach, ktoré dnes tu v snemovni rozvírili vášne (Hluk.) a ktorých vecí ja tu dnes v rámci zdôvodnenia tejto interpelácie dotýkať sa nechcem. A to preto nie, lebo vidím, že p. poslancom toho času chýba k tomu nálada a rozvaha, . . .
Gabo Ugron: Ne buďte drzý! (Hluk. Výkriky: Slyšme interpeláciu!)
Milan Hodža:... aby vec mohli posudzovať tomu primeranou vážnosťou. Preto svoju interpeláciu ďalej nedôvodím, len protestujem proti tomu, aby sa smelo či už voči mne, alebo voči mojim spolu-straníkom stavať podozrenia v tom smere, že my vedieme ľud do katastrofy. (Veľký hluk.)
Predseda (zvoní): Budem nútený opäť prerušiť schôdzu. Ráčte ostať potichu.
Milan Hodža (číta) : "
Interpelácia k uh. kr. ministrovi vnútra vo veci krviprelievania v Černovej:
1. Je ochotný p. minister vnútra vo veci vyšetrovania pokusu o násilnú vysviacku kostola v Černovej . . . (Hluk.)
Gabo Ugron: Lož!
Milan Hodža: ... pri ktorej došlo ku krviprelievaniu pôsobiť tým smerom, aby sa vyšetrovanie rozšírilo aj na činnosť predstaviteľov štátnej správy?
2.
Je ochotný p. minister vnútra do času, kým vyšetrovanie neskončí, na základe dosiaľ zistených skutočností zúčastnených predstaviteľov štátnej správy z ich úradu suspendovať? (Hluk a nesúhlas.)
3.
Je ochotný p. minister vnútra tam nachádzajúce sa ozbrojené sily odveliť z obce 30. októbra v stredu?" (Pohyb a hluk.)
Predseda : Interpeláciu postupujem p. ministrovi vnútra.



Gr. Július Andráši, minister vnútra: Ct. snemovňa! (Slyšme! Slyšme!) Nech mi je dovolené dať na interpeláciu čo možno najstručnejśiu a čo možno najobjektívnejšiu a rozvážnu odpoveď. (Výkriky: Nebude to ľahké!)
Ak mi p. poslanec dovolí, chcem vyjadriť... (Pohyb a hluk. Slyšme! Slyšme!)
Predseda: Prosím p. poslancov, aby ráčili zaujať svoje miesta.
Gr. Július Andráši, minister vnútra: ... svoj obdiv, že p. poslanec Milan Hodža sa odvážil v tejto otázke interpelovať. (Živý súhlas. Hluk.) O spomínanej tragickej udalosti som dnes obdržal niekoľko hlásení. Tieto hlásenia sa javia byť zajedno v niektorých konštatáciách, ktoré by som tu predniesol. (Slyšme! Slyšme!)
Všetky tieto hlásenia vyvracajú tvrdenie p. poslanca o tom, že kanonik mal v úmysle ísť do kostola ho vysvätiť. Zámeru vysvätiť kostol sa vzdali, vzdali preto, lebo poznali náladu, videli vzrušenie ľudu a nechceli násilím, s pomocou žandárov svätiť kostol. (Súhlas.) Takže toto tvrdenie - zdá sa - nezodpovedá pravde. Skutočným zámerom príchodu kanonika bolo upokojiť ľud, vysvetliť mu, že sa vzdali zámeru vysviacky kostola - zatiaľ.
Ľud samozrejme, oklamaný a poštvaný, nedal mu príležitosť to rozpovedať, a predpkladajúc, že prišiel vysvätiť kostol, ho nechcel vpustiť do obce.
Skutkový stav, ku ktorému sa tam dospelo a ktorý vlastne viedol ku krviprelievaniu, že ľud nechcel dovoliť, aby kostol vysvätil niekto iný než Hlinka, je už sám osebe vzburou proti štátnemu poriadku a vzburou proti cirkevnému poriadku. (Hlučný súhlas a potlesk.)
Aurél Vlad: (komentuje. Hluk.)
Predseda: P. poslanca Vlada vyzývam k poriadku. (Súhlas. Veľký hluk. Slyšme! Slyšme!)
Gr. Július Andráši, minister vnútra: Aby od cirkevného predstaviteľa, ktorý bol suspendovaný zo svojho úradu z dôvodu - ako počujem - dopustil sa cirkevného priestupku ... (Tak je! Tak je!)
Ďuro Smrečáni: Simonie!
Gr. Július Andráši, minister vnútra: ... ktorý - bez toho, aby som sa za tento detail zaručil, lebo to neviem, ale počujem to z najautentickejších miest - bol suspendovaný kvôli simonii, (Tak je!); aby od cirkevného predstaviteľa, ktorý bol za protištátne delikty už dvakrát odsúdený, aby od tohoto cirkevného predstaviteľa očakávali, že vysvätí kostol, to odporuje štátnemu i cirkevnému právu. (Živý súhlas a potlesk.)

Ct. snemovňa! Je mi ľúto tohoto prípadu, je mi ho ľúto o to viac, lebo je mimo akejkoľvek pochybnosti, že tí čo tam vykrvácali, boli sfanatizovaní ľudia ktorí konali v dobrej viere, ktorých zviedli. (Tak je! Tak je! Potlesk. Hluk v zadných laviciach v strede. Slyšme!)
O samotnom priebehu sa v hláseniach jednomyseľne konštatuje nasledovné:
Keď sa priblížil kočiar, v ktorom sedel slúžny a dvaja kňazi, ľud sa im postavil do cesty a nechcel ich pustiť ďalej do obce. Podľa hlásenia - ako to nateraz vyzerá — ľud sa koní chytil, na žandárov útočil, snažil sa ich odzbrojiť a kňazov vítal spŕśkou kameňov. (Veľký hluk.) To tvrdia nateraz všetky hlásenia jednomyseľne. Keď sa žandári chopili zbraní, nie slúžny, ale žandársky dôstojník vydal rozkaz, aby strieľali na tých, ktorý na nich útočia. Nerozkázal salvu, žandári strieľali individuálne po útočníkoch z prvého radu. (Hluk.) To je stav zistených skutočností nateraz. Neviem, či vyšetrovanie, ktoré už prebieha, potvrdí všetky detaily takto, alebo nie. Ak ich potvrdí, potom za postup žandárstva preberám plnú zodpovednosť. (Súhlas.) V takom prípade ho nemožno viniť, keďže inak konať nemohlo. (Pravda! Tak je!) Je povinné chrániť zákonný poriadok śtátu, to je jeho prísna povinnosť. (Pravda! Tak je!) A keď naň zaútočia, a ono chráni i životy iných, je povinné siahnuť po zbrani. (Pravda! Tak je!) Všetku svojvôľu je treba prísne potrestať v tomto prípade i v iných prípadoch. Ale zákonné použitie zbrane je treba hájiť, lebo inak je nemožné udržať poriadok v štáte. (Pravda! Tak je!)

A povedal som tiež, že ku ct. p. poslancovi stoja blízko kruhy, ktoré ľud zviedli, doviedli ho do takéhoto duševného rozpoloženia, že sa stala táto vskutku tragická a smutná udalosť. Buďte si istý p. poslanec, že to netvrdím ľahkovážne. Ak ide reč o životoch ľudí, o zodpovednosti za ne, dobre si rozmyslím, aké slová poviem. (Slyšme! Slyšme!) Tu mám v rukách napríklad článok zverejnený v novinách p. poslanca o voľbách v Belényesi [mesto Beiuş v dnešnom Rumunsku]. Vtedy - a to nehovorím o iných štavých článkoch, ktorými pravidelne oplývajú tieto noviny (Živý súhlas a výkriky: Každý týždeň!) - v týchto novinách priamo, takpovediac, vyzýva sa ľud na krviprelievanie. (Pravda! Tak je!) Lebo čo stojí napísané v týchto novinách? Po voľbách v Belényesi sa píše - a na tomto mieste poznamenávam, že už aj nadpis článku je charakteristický a znie: "Ďalej už nemôžeme čakať" — v článku stojí (číta.) : "Lenže Rumuni neľutujú trocha krvi a výsledok je taký, že tento národ - t. j. rumunský - aj vyhral, kým mi Slováci (tótok) sme boli skromným ľudom. Neznížili sme sa k bitke, preto sme sa ocitli v horšej pozícii ako Rumuni. (Veľký pohyb a hluk.)
Tvrdí sa tu teda, že preto je horšia pozícia slovenského ľudu, lebo sa bojí krviprelievania. (Veľký hluk a pohyb.) A nenachádza sa tu azda výzva, aby sa nebál? (Živý súhlas.) Takto píše táto tlač. A ak takto píšu v mene poslancov, potom sa nečudujme, že dobromyseľný ľud sa nechá zviesť, že sa podujme na veci, za ktoré potom trpí on a nie ct. p. poslanci. (Živý súhlas. Tak je! potlesk.) Ten ľud, ktorý dôveruje p. poslancovi a jeho strane, privedú oni do najväčšej katastrofy. (Pravda! Tak je!) Navedú ho nato, že z tejto zeme, kde by mohol mať najlepšiu poživeň, uteká a navedú ho nato, že tu, kde ho obklopujú láskou, je vystavený podobným udalostiam. (Živý súhlas.)
Na základe vyššie povedaného, môžem dať [na interpeláciu]
krátku odpoveď. Tá spočíva v tom, že hoci vyšetrovanie povediem s najväčšou prísnosťou, a keby viedlo k iným výsledkom, než sa javia z doterajśích hlásení, nebudem váhať ukladať tresty, ale podľa súčasného stavu vecí, nevidím žiadnu potrebu v suspendácii úradných osôb, ktoré sa daného prípadu zúčastnili, lebo slúžny tam síce bol prítomný, ale streľbu neprikázal on a ani nijako inak nezasiahol do diania.
Preto toto želanie p. poslanca a rovnako ani všetky ostatné želania plniť nebudem. (Všeobecný súhlas a potlesk).
Predseda: Slovo má pán poslanec, ktorý interpeláciu podával.
Milan Hodža: Ct. snemovňa! (Pohyb.) Vždy zle dopadne taká politika, ktorá predpokladá, že akýkoľvek názor, akékoľvek poburovanie... (Hluk. Slová rečníka nepočuť.)
Predseda(zvoní): Prosím ticho!
Milan Hodža: Toto slovo vymažme z politického slovníka. Tam kde je reč o ideách, o poburovaní slova byť nemôže (Hluk.)
Gabo Ugron: Toto je idea? Toto je banditizmus!
Milan Hodža: Je mojou povinnosťou upozorniť, že poburovanie nikde na svete ovocia neprinieslo by, keby nebolo príčiny nespokojnosti. (Veľký hluk.) Vie to p. minister, vedia to všetci členovia snemovne, vedia to páni poslanci zo svojich opozičných čias, že v oblasti verejnej správy je v Uhorsku potrebná reforma a ak sa táto neuskutoční, tak bude žriedlom ďalších problémov. (Hluk.)
Predseda(zvoní): Ráčte sa vyjadrovať k veci.
Gabo Ugron: Máme do činenia s nesvedomitými štváčmi!
Milan Hodža: Z odpovede p. ministra vnútra beriem na vedomie pasáž, ktorá opravuje moje informácie.
Gabo Ugron: Nič neopravuje! Hovorí o pokračovaní vyšetrovania!
Milan Hodža: Ktorá v úvode hovorí, že cieľom zhromaždenia ľudu v Černovej nebolo to (Pretrvávajúci hluk.)
Mal by som sa tu brániť, ct. snemovňa, voči tomu, že p. minister vnútra citoval pasáže z článkov uverejnených v mojich novinách, ktoré nakoľko vychádzajú pod mojim menom, kládol do súvisu s mojou osobou. Ja za vlastné texty, ktoré sám píšem si vytrpím, (Veľký hluk.) za tie som sa zodpovedal a si zodpoviem aj v budúcnosti. (Hluk.) Nevyvliekam sa zo zodpovednosti ani v kritických chvíľach. Keď bolo napr. v mojich silách, aby som zabránil veľkému krviprelievaniu, urobil som tak riskujúc vlastný život. (Hluk.)
Predseda: Ráčte sa vjadrovať k veci.
Milan Hodža: Za svoje skutky preberám plnú zodpovednosť: tam je súd prísažných, ten sa so mnou poráta. (Hluk.) A ak možno hovoriť o politike katastrofickej, potom to môže byť jedine politika, ktorá nepočíta s vôľou ľudu.
Ďuro Smrečáni: Ktorá toleruje takýchto ľudí!
Milan Hodža: Žiadne seba-popretie by nehrozilo ani p. biskupovi, ani dôstojnému p. farárovi a predsa sa postavili proti vôli ľudu.
Gabo Ugron: To je cirkevná vrchnosť! Prejavujte mu úctu!
Milan Hodža: Je to tým poľutovaniahodnejšie, že ide o cirkevnú vrchnosť a predsa museli zasahovať žandári. (Hluk). Ja môžem teda zobrať na vedomie z odpovede p. ministra len časti, ktoré som označil, ostatné na vedomie neberiem, lebo považujem za nevyhnutne potrebné, aby sa tam úradné osoby nahradili inými. (Pretrvávajúci hluk. Slyšme! Slyšme! Predseda zvoní). Myslím, že nájdete také úradné osoby, ktoré nebudú zainteresované.
Predseda: Nasleduje prijatie uznesenia. Kladiem otázku: berie ct. snemovňa na vedomie odpoveď p. ministra vnútra na interpeláciu p. poslanca Milana Hodžu, áno, alebo nie? (Áno! Nie!) Prosím tých, ktorí berú odpoveď na vedomie, aby ráčili vstať.
(Udialo sa.) Väčšina.
Snemovňa zobrala odpoveď danú na interpeláciu na vedomie. (Pretrvávajúci hluk. Zvoní.)


Poznámky:
* vo voľnom preklade: "každý cvrček vedz, odkiaľ - pokiaľ ti je dovolené". V ruskom civilizačnom prostredí je uvedené príslovie všeobecne vnímané ako symbol márneho boja so skorumpovaným systémom.
** citované podľa: http://www3.arcanum.hu/onap/opt/a090302.htm?v=pdf&a=start
Text vystúpenia bol uverejnený aj v publikácii Barnabás Vajda Ed., A XX. század magyar beszédei, Agave Bp. 2007, str. 40-44

sobota 30. januára 2010

Čaro Štb-áckej historiografie

18. septembra 2009 sa v Slavistickom ústave SAV uskutočnil seminár Pohľady do problematiky slovensko-maďarských vzťahov. Správu o tejto udalosti, ktorej sa zúčastnil i minister kultúry Maďarič, priniesol dennik SME (tu), ktorý sa bezúspešne snažil vypátrať, prečo sa seminára o slovensko-maďarských vzťahoch nezúčastnili žiadni Maďari. Medzičasom bol vydaný aj zborník vystúpení, ktorý je okrem obsahu jednotlivých príspevkov pozoruhodný ešte i tým, že je voľne stiahnuťeľný z Webu (tu) a to dokonca aj v anglickej jazykovej mutácii.

V slavistickom kabinete kuriozít...

ani tentokrát nebola núdza o obskúrne postavy a ich obľúbené témy. S diskusnými príspevkami vystúpili:

Ladislav Deák, O hodnovernosti uhorskej národnostnej štatistiky z roku 1910
Anton Hrnko, Jazyk nie je len nástrojom komunikácie. Spochybňovanie slovenčiny – príčiny a dôsledky
Jozef Darmo, Slovenský zákon o štátnom jazyku v interpretácii „slovenskej“ tlače
Ján Doruľa, Maďarošialenstvo
Ján Kačala, Jazykové zákonodarstvo z hľadiska jazykovedy
Ábel Kráľ, Strana maďarskej koalície a zákon o štátnom jazyku
Viliam Jablonický, Nebezpečenstvo extrémistických videofilmov a názorov na internetových stránkach a v počítačových hrách
Marek Mihálik, Zákon o štátnom jazyku v prostredí medzinárodného práva
Elena Kačalová, Potreba novely zákona o štátnom jazyku
Gregor Papuček, Rozprávková krajina Maďarsko alebo rozmnožili sa okolo nás báchorky
Egil Lejon, Mastodont

Vyznenie jednotlivých príspevkov zodpovedalo vysokej koncentrácii býv. agentov Štb a nomenklatúrnych kádrov KSS. Vďaka tomu však vznikli nepochybne vzácne dokumenty doby. Až raz budú budúce generácie skúmať, prečo klesla táto tzv. národovecká inteligencia tak hlboko, tieto texty plné žlče a frustrácií budú nepochybne môcť využiť ku svojmu úžitku. Krivdili by sme pravda účastníkom, keby sme tvrdili, že ich jamboree nemalo vôbec žiadny význam. Práve tu sa dostalo na svetlo božie starostlivo strážené tajomstvo ministerstva kultúry - 5 anonymných listov, v ktorých sa ich slovenskí pisatelia mali sťažovať na jazykový útlak v ich vlastnej krajine a ktoré podľa nedávnych slov vicepremiéra Čaploviča mali slúžiť ako podnet na prijatie novely jazykového zákona. Treba len podotknúť, že pisatelia týchto listov (ak ide o reálne osoby) majú obdivuhodný cit pre rezonovanie spoločenskej objednávky - história pozná iba málo podobných prípadov - napr. List Niny Andrejevovej z 13.8.1988 odštartujúci protigorbačovskú kapaň v ZSSR, alebo list lekárky Lýdie Timašuk, na základe ktorého sa spustila posledná stalinská čistka 13. 1. 1953 ("дело врачей-вредителей"). Poznajúc tieto precedensy, ako aj vidiac podivuhodnú tematickú súzvučnosti listov (z ktorých by sa zdalo, že najpálčivejšou otázkou dneška na Slovensku je problém obecných rozhlasov) budeme zatiaľ pracovať s hypotézou, že autorkou týchto listov je priamo Elena Kačalová :-)

Príspevku A. Hrnka plnom obvyklých manipulatívnych bludov sme sa už venovali na inom mieste (tu).
O motivácii niektorých ďalších autorov sa záujemcovia môžu dozvedieť viac z iných zdrojov - Ján "Bača" Doruľa (31.8.1933), Ján "Karol" Kačala (08.04.1937), Jozef "Redaktor" Darmo (07.10.1932).

Cenu má venovať sa azda iba chronicky recyklovanému príspevku historika Ladislava Deáka o hodnovernosti uhorskej národnostnej štatistiky z roku 1910, resp. o hodnovernosti samotného pána Deáka, ku ktorému sa vrátime v najbližšom článku.

pondelok 21. septembra 2009

Ako sa darí angažovať zahraničie do eliminácie protimaďarských provokácií slov. vlády ?

V marci 2009, dávno pred kauzou jazykového zákona som v článku naznačil možnosti "samospasenia" predstaviteľov maď. menšiny cestou zníženia konfrontácie vnútri krajiny (ktorá je v záujme súčasnej vlády, ale nijako nie v záujme menšiny) a vystupňovania aktivít smerom k medzinárodnej verejnosti a inštitúciám.
Zdá sa, že udalosti posledných týždňov potvrdili životaschopnosť podobného scenára. Skúsme krátko zhodnotiť výsledky.

Potvrdila sa neobyčajná "citlivosť" slovenskej politickej triedy na zahraničné odozvy. Napriek siláckym rečiam je realita taká, že štát existujúci 16 rokov, zaťažený samoúnosmi, samovýbuchmi, korupciou nevídaných rozmerov a apatickým obyvateľstvom, sa zachveje pri každom echu zvonka. Na súhlasné stanoviská reaguje euforicky, na kritiku nie bez známok paniky. Postsovietsky establishment majstrovsky manipulujúci verejnou mienkou doma, si neveľmi verí so zahraničnými partnermi. Posledné extempore R. Fica, keď na stretnutí so srbským premiérom 21. 9. 2009 nazval SMK prakticky vlastizradnou stranou škodiacou ńárodným záujmom, svedčí o totálnej dezorientácii - na reminiscenciách "Malej dohody" - protimaďarského spolku Juhoslávie, Rumunska a ČSR z rokov 1918-1938 - útočiť na vlastnú menšinu je ten posledný spôsob, ako pomôcť sebe k medzinárodnej prestíži a Srbom do EÚ.

Potvrdilo sa tiež, že zahraničné inštitúcie sa nebudú hrnúť do úlohy sprostredkovateľa. Vysoký komisár Vollebaek reagoval podľa očakávaní dvojzmyselne vyhlásiac jazykový zákon za vyhovujúci medzinárodným štandardom a súčasne za nie dobrý (z toho potom logicky plynie, že ani súč. medz. štandardy nie sú dobré :-). Na stretnutí premiérov G. Bajnai dosiahol prísľub R. Fica, že ten dôsledne uskutoční odporúčania OBSE, ktoré však ostanú utajené (keďže obsahujú napr. aj záväzky k výuke menšinového jazyka pre slovenských úradníkov pôsobiacich na zmiešaných územiach a podobné "čerešničky" úplne nemysliteľné v kontexte premiérovej protimaďarskej hystérie). Určitým pozitívnym výsledkom je azda angažovanie sa Vollebaeka v príprave metodických pokynov ako aj to, že primäl vládu, aby tieto vznikli na úrovni vlády a nie ministerstva. Pôvodne mal vzniknúť metodický pokyn len pre účely udeľovania pokút, teraz to budú musieť byť vykonávacie predpisy, a pod dohľadom OBSE pravdepodobne nebudú môcť byť tak provokatívne proti menšinám, ako samotná novela jaz. zákona.
"Vyvažujúc" tento pozitívny prvok, Vollebaek hneď zdôraznil, že vnútrietnická spolupráca ponad hranice je krajne nežiadúca, keďže podkopáva suverenitu vlády a zaváňa iredentou. Miesto toho odporúča medziregionálnu cezhraničnú spoluprácu. Zjavný anachronizmus - absurdný nie v menšej miere, ako keby ho bol býval navrhoval Nemcom na oboch stranách Berlínskeho múru pred r. 1989. Maďari môžu nazvať cezhraničnú spoluprácu hoci aj medziregionálnou - nič to však nemení na fakte, že aj tak to bude spolupráca prevažne vnútrietnická, keďže aj na slovenskej strane hranice žije kompaktné maďarské obyvateľstvo "privrznuté" proti svojej vôli do Československa, ktoré za 90 rokov stratilo zo svojho cca 30% podielu na obyvateľstve Slovenska z v r. 1918 viac ako 2/3 a kleslo na súčasných 9%.

V súvislosti s doterajším priebehom udalostí dobre vidno, že predstavitelia maď. menšiny zvládli niektoré dielčie problémy, kým pri riešení iných jednoznačne zlyhali.
Nad očakávanie sa vydaril legitimačný míting v Dun. Strede 1. 9. 2009, SMK prejavilo organizačný talent i určitú politickú zrelosť, keď neútočilo na predstaviteľov konkurenčnej H-M, ktorej predstavitelia boli prítomní v hľadisku (nedostali však slovo). Dobre bola načasovaná i návšteva u Vollebaeka v Hágu hneď 2. 9., SMK však nevedelo skonsolidovať svoju Message po návrate z nej.

Chýb, ktorých sa predstavitelia maď. menšiny dopustili bolo vac:
- neboli schopní emocionálne pretaviť stretnuitie v DS v hlbšie puto súdržnosti a spolupatričnosti príslušníkov maď. menšiny - úplne chýbala "rukolapná" symbolika vo forme pamätných listov, odznakov, samolepiek, a pod., nevyšlo ani žiadne mimoriadne číslo maď. denníka či týždenníka. Pre mnohých účastníkov - často starších ľudí cestujúcich v starých autobusoch v horúčave 4-5 hodín a sediacich na betónových schodoch na páliacom slnku ďaľšiie 3 hodiny - musela byť účasť veľmi namáhavá.
- celkove nezvládnutá komunikácia na slovenského diváka/poslucháča. Z prejavov a diskusných príspevkov chýbala jasná Message, úplne absentoval vtip a irónia, neodznela jediná narážka na slovenské autonomistické hnutie 1920-1938 (veľmi dobre by sa v štadióne vynímali napr. citáty A. Hlinku typu "Nebojre sa, autonómia neutečie", alebo "Mimo Uhorska nieto života"), alebo narážky na jazykový zápas Slovákov v Uhorsku, ktorí v obdobnej situácii ako dnes v podstate odmietali uznať maďarčinu za úradný jazyk.
- slabá schopnosť vtiahnmuť slovenských demokratov do procesu (pionierske vystúpenie O. Dostála a búrlivé ovácie, ktoré zožal ukazujú, že bol veľký dopyt po nešovinistických Slovákoch). Výrazne chýbal napr. Frant. Mikloško, Fedor Gál (na tohtoročnej Pohode ukázal, s akou noblesou vie používať výraz "hajzli" v súvislosti s Ficom a spol.), Magda Vášáryová, Št. Markuš (brat precedu z Ňíreďházy) a pod. Zatiaľ nevídanou katarziou mohla pôsobiť aj spoveď nejakého presídlenca, rokmi pochopivšieho, že sa nechtiac stali nástrojom etnických čistiek.
- slabá schopnosť vtiahnuť iných hráčov a iné témy - predovšetkým predstaviteľov slov. menšiny v Maďarsku, Rumunsku, Srbsku, ale prečo nie aj ruských, alebo hoci aj srbských ochrancov ľudských práv, ktorí môžu mať tiež plné zuby vlastnej novoboľševickej chasy.
- nevznikla dosiaľ ani "pragmatická sankcia" medzi SMK a M-H. V skutočnosti nie je ani v záujme SMK sa ostro od M-H diśtancovať - vo vstupe do parlamentu jej už zabrániť nemôže a určitá "deľba práce" by obom stranám výrazne pomohla.
- jedna z najväčších chýb zo strany predstaviteľov maď. menšiny je angažovanie maďarských oficiálnych miest do sporu okolo jazykového zákona, ale aj v ďalších svojich aktivitách. Gigantickou chybou bolo pozvať L. Sólyoma na odhaľovanie sochy do Komárna, mohli pozvať hocikoho od O. Habsburga až po býv. prezidenta A. Goncza, len nie oficiálneho predstaviteľa MR. Politici maď. menšiny majú presne ten istý problém ako slovenská vláda: chýba im sebavedomie a sebadôvera....

Možno im v zásade odporúčať niekoľko vecí:
- Veľmi umiernene a so šarmom komunikovať na domácej pôde, vyhýbať sa konfrontácii a nepúšťať sa do polemík s vládou. Všetkou energiou sa snažiť, aby slov. vláde oponovali aj vo veci jaz. zákona slovenskí demokrati (ešte lepši by boli humoristi :-)
- Ako prví sa ohradzovať proti vyťahovaniu slovenských tém politikmi v Maďarsku, trvať na tom, že tu nejde o vzťahy medzi štátmi, ale o vzťah väčśina - diskriminovná menšina
- ďalej a výrazne rozšíriť medzinárodné aktivity. Všetky spory so slovenskou vládou - odkazujúc sa na majorizáciu v SR - riešiť cez zahrančných mediátorov (nie však z MR). Obrátiť sa na cirkvy v zahraničí (opäť nie na Slovensku a nie v MR), Vatikán, etc.etc. Zahraničie sa nebude hrnúť do podobnej práce - "je to váš vnútorný problém" budú tvrdiť - s poukazom na majorizáciu maď. menšiny v SR s tým treba polemizovať donekonečna. Podobné ľady sa väčšinou prelomia, ak príde dostatočne charizmatická osobnosť schopná "tému" v zahraničí zviditeľniť (takým bol Havel v ČSSR pred r. 1989, takým je dnes Dalajláma v Tibete, alebo San-Su-Ti v Burme)
- umiestniť problém do súvislostí. Zrozumiteľne publikovať históriu jazykových zákonov od r. 1920 podnes, aké sily a aké motivácie stáli v pozadí rôznych kampaní "za tú našu slovenčinu" po r. 1989 a pod.
- organizovať kolokviá a stretnutia na tému "Ako neutralizovať hru maďarskou kartou". Sústrediť čo najväčší intelektuálny potenciál, zbierať zahraničné skúsenosti, ako prekonávať "hate-speech"
- výraznejšie sa angažovať v riešení rómskeho problému.

nedeľa 6. septembra 2009

Pravidlá hry. Postrehy o spôsobe vedenia diskusií na tému slov.-maď. vzťahov

Politické kampane sú pripravované s ohľadom na mediálny priestor, v ktorom sa budú musieť "predať" divákovi-voličovi. Akustika slovenského mediálneho priestoru je veľmi špecifická, preto i diskusie prebiehajú neštandardne. Na príklade niekoľkých relácií budeme hľadať odpoveď na otázku, či vystupovanie predstaviteľov maď. menšiny je efektívne a adekvátne.
Pôjde o tieto relácie:
Informačné prostredie je polarizované už pred diskusiou
Diskusie o slovensko-maďarskej otázke ani teoreticky nezačínajú z nuly. Na dnešnom Slovensku žiadny Maďar nemôže mať v očiach "národne uvedomelého slovenského diváka" pravdu nezávisle od predmetu diskusie a postojov, ktoré prezentuje. V prípade jazykového zákona k tomu pristupujú i priame manipulácie, ktorých sa slovenská strana dopustila:
  • Manipulácia so správou vys. komisára OBSE Voellenbaeka zo strany MK, MZV 21. 7. 2009
Keď slovesnkí činitelia po návšteve v Hágu 21. 7. pochopili, že správa OBSE nie je taká negativistická ako očakávali, v eufórii ešte v ten istý deň zorganizovali brífing, kde vytrhli z kontextu pre nich prijateľné časti, a nezmieniac sa o odporúčaniach (majú sa novelizovať ďalšie zákony,. dokonca vytvoriť nové) maďarských oponentov nazvali klamármi a slovenských prisluhovačmi http://www.sme.sk/vp/10716/ Lajčiak prisľúbil text publikovať, čo sa v stredu 22.7. večer o 20:00 aj stalo na www.mzv.sk. Všetci boli prekvapení, prečo iba v angličtine, bolo však jasné, že "negative development" a "one of most restrictive law" spomínané v materiáli sa líšia od informácií daných v predch. deň. V piatok 24.7. tlač. predstaviteľka SMK upozornila, že vyložený materiál nie je úplný a chjýba práve posledná kapitola - odporúčania. V odpovedi hovorca MZV vyhlásil, že nikdy netvrdili, že materiál publikujú celý a obvinil SMK že konšpirujú proti SR, lebo info mohli dostať len od maď. diplomatov. Bez ďalšieho vysvetlenia sa následne na stránke MZV objavil kompletný 11 stránkový dokument. Objavil sa tam aj jeho slovenský preklad, ale hlúpo klamlivý: "The Law attracted a lot of international attention, even in its drafting phase." je preložené ako "zákon vyvolal veľký záujem" (správne má byť "pozornosť") a pod.
  • Zmanipulované spravodajstvo redaktorky STV Predajňovej z Dunajskej Stredy 1. 9. 2009
V premier pláne sa zo štadiónu, na ktorom bolo 12 tis. ľudí opakovane objavovali iba zábery z asi 200 člennej radikálnej skupiny z Maďarska, ktorá skandovala nacionalistické heslá. V súvislosti s piskotom z hľadiska pri slovenskom resume P. Csákyho zamlčala lovesnké vystúpenie P. Dostála, ktoré sa dialo len v slovenčine a bolo prerušované mohutným potleskom.
  • "Nepresný preklad" stanoviska vys. komisára OBSE Voellenbaeka v STV 3. 9. 2009
Vo večerných správach STV bol Vollebaekov prejav, ktorá odznel nasledovne: "Navrhol som konkrétne opatrenia pre vylepšenie tejto rovnováhy a odporúčal som viacero krokov, ktoré mali byť prijaté, aby bol zákon implementovaný vhodným a primeraným spôsobom. Je nevyhnutné, aby implementácia tohto zákona nemala negatívny vplyv na práva osôb patriacich k národnostným menšinám na Slovensku"
citovaný takto:

„Najpodstatnejšie je, že implementácia zákona nepostihuje negatívne práva ľudí, ktorí patria k národnostným menšinám"

Moderátori
Kým v súkromných médiách, ale aj v SRo boli diskusie riadené profesionálmi (Z. Puškárová a Ľ. Oravová, P. Maťašovská), na "vládnej" STV je divák svedkom priamej manipulácie. Obaja moderátori
M. Blaha a R. Slo bodník viditeľne hrajú na jednu stranu. Kým M. Bláha (rovnako ako hostia, ktorých si tradične pozýva) je známy ako nacionalistický demagóg (z dôvodu neprofesionality načas aj absentoval na obrazovke STV), R. Slobodník je viditeľne mladý snaživec, ktorý má jasnú Bašťovanského inštrukciu "držať tú sviňu nakrátko"(*). Skákanie do reči a snaha vykoľajiť jedného z diskutujúcich je u oboch očividná. V záujme objektivity však u R. Slobodníka treba oceniť pozitívny posun v relácii 13.9.

Účastníci diskusie
  • prof. PhDr. Marcela Gbúrová CSc., predstavená ako expertka na národnostné vzťahy. V skutočnosti ide o bývalú poslankyňu národnej rady: Do r. 1989 členka KSČ, po revolúcii členka VPN, neskôr HZDS, neskôr SDSS, neskôr SDĽ, predchodkyne SMERU. Prednáša na Prešovskej univerzite, je podpredsedníčkou správnej rady Slovenského národného strediska pre ľudské práva za vládu, pracuje ako expert Rady vlády SR pre národnostné menšiny a etnické skupiny pod vicepremiérom Čaplovičom. M. Gbúrová je typický postsovietsky intelektuál - situáciou permanentne tlačený k taktizovaniu a kompromisom. Luxus vedeckej pravdy alebo intelektuálnej cti ustupuje politickému oportunizmu.
  • prof. PhDr. Ábel Kráľ DrSc. , predstavený ako "lingvista naslovo vzatý a býv. veľvyslanec v multilinguálnom Švajčiarsku". V skutočnosti ide o bývalého poslanca národnej rady: Do r. 1989 nomenklatúrny káder KSČ s právom hosťovať na univerzitách v záp. Nemecku (v r. 1976!). Po revolúcii poslanec za VPN, neskôr za HZDS, v čase premiéra V. Mečiara v r. 1993-1998 veľvyslanec vo Švajčiarsku. Pôsobí ako ved. Katedry slov. jazyka na univerzite v Nitre, je členom útočných nacionalistických združení Korene, Slovakia Plus a ďalších, patrí do užšieho redakčného tímu rovnako zameraných tlačovín Literárny týždenník, Národné noviny, Kultúra a pod.
  • Marek Maďarič, minister kultúry za SMER, mladý sympaťák s dobrým vystupovaním a kultivovaným prejavom. Spĺňa všetky predpoklady naňho kladené v hre "maďarskou kartou" - jeho demagógia je bezohľadná, klame bez zaváhania. Nedostatok skúseností občas prezradí pri neočakávaných otázkach, na ktoré odpovedá mlčaním.
  • Róbert Kaliňák, minister vnúta, ďalší sympaťák zo SMERu s dobrým vystupovaním a kultivovaným prejavom. Image úspešného podnikateľa mu dodáva sebavedomie, hra "maďarskou kartou" nie je jeho špecialita.
  • Vladimír Mečiar, predseda koaličnej strany ĽS-HZDS, bývalý "silný muž" Slovenska, príčina izolácie krajiny v r. 1994-1998, zápasí s na niekoľkých frontoch s vlastnými preferenciami i s koaličnými partnermi, hru "maďarskou kartou" na Slovensku uviedol pôvodne on v r. 1990-1992.
  • Béla Bugár, býv. dlhoročný predseda SMK, aktuálne konkurent svojho dlhoročného blízkeho spolupracovníka P. Csákyho v boji o maďarské voličské hlasy. Jeho obľúbenosť - vraj aj medzi slovenskými voličmi - je daná charizmou prostorekého, temperamentného a priateľského Maďara s priamočiarym humorom.
  • Pál Csáky, po odchode B. Bugára mediálne najskúsenejší politik SMK (minimálne v styku so slov. médiami). Nedisponujúc Bugárovou charizmou je neemocionálny až suchopárny, vecný až analytický, má výraznejší akcent. Jeho tón je vážny, tvár často odzrkadľuje negatívne emócie. Diskutuje po slovensky s natívnymi spíkrami, čo ho automaticky znevýhodňuje, má kvalitný prejav len v rámci vyskúšaaných šablón. Jeho hra je obranná a podľa pravidiel súpera. Začína zmierlivo, ale skôr či neskôr je dotlačený do agresívnych slovných prestreliek, ktoré riadi súper. V nerovnej hre proti niekoľkým hráčom (a moderátorovi) ho v záverečnom časovom strese obyčajne dorazia "diváckymi otázkami" - v skutočnosti podpásovkami, ktoré žiadny z účastníkov nechce vysloviť vo vlastnom mene. P. Csáky v týchto diskusiách väčšinou splní úlohu, ktorá mu je pridelená - fackovacieho panáka. I jeho najlepší potenciálny výsledok je len remíza.
  • Ivan Gašparovič, aktuálne prezident SR, dlhoročný spojenec V. Mečiara, angažoval sa v protiústavnom vylúčení poslanca Gauliedera z NR SR, asistoval pri amnestiách Vl. Mečiara. Druhý prezidentský mandát získal pri priamej podpore SMERu hojne hrajúc aj maďarskou kartou
  • Róbert Fico, aktuálne predseda vlády SR, začínal ako pracovník Ústavu marxizmu-leninizmu pri ÚV KSS, neskôr poslanec za SDĽ, bezškurpulózny ľavicový populista. Maďarská karta je jednou z asi piatich tém, ktoré utilizuje. Jeho slabinou sú medzinárodné vzťahy.
V prvom priblížení sa diskusie ostro líšili už v základnom nastavení. Kým diskusie v STV sa snažili realizovať vopred napísaný scenár, v ostatných nechali účastníkom viac menej voľné pole. Samozrejme veľa záležalo od pohotovosti a argumentov zúčastnených, zakže ani prvý typ diskuie nemusel byť apriori stratenou príležitosťou.

Diskusie s vopred napísaným scenárom (STV2 3.9.2009)
STV uverejnila už v perexe na reláciu "záverečné konklúzie" spochybniac tak celú diskusiu ako frašku s vopred určeným scenárom. Text nesie na sebe znaky štýlu A. Kráľa:
Slovensko-maďarské a rusínsko-slovenské vzťahy po prijatí novely jazykového zákona – ako ďalej? Zákon o štátnom jazyku je od 1. septembra v účinnosti. No vinou politikov maďarskej národnostnej menšiny na Slovensku a politických predátorov v Budapešti, ale aj exponentov maďarskej akadémie vied a europoslancov maďarskej národnosti, sa po prijatí novely zákona o štátnom jazyku v NR SR dostali slovensko-maďarské vzťahy na bod mrazu. Maďari deklarujú, že boli ponížení, lebo slovenská vláda siahla na ich kultúrne práva. Je to nezmysel, na ktorý naleteli aj niektoré renomované západné noviny, napríklad The Economist a Financial Times, ktorých autori, neprečítajúc si zákon, podľahli propagande, rovnako ako niektorí filozofi vo svete. Pravda je inde...Slovenský jazykový zákon ničím neohrozuje maďarský jazyk a jeho používanie na Slovensku – iba podporuje rozvoj a uplatňovanie slovenčiny ako štátneho jazyka a výrazne ochraňuje slovenský jazyk ako významnú duchovnú súčasť národného kultúrneho dedičstva Slovákov. Práve Maďari, pre ktorých je maďarčina svätou vecou, by mohli rozumieť Slovákom, že si chránia kultúrne dedičstvo, svoj milovaný slovenský jazyk, ktorý je aj pre Slovákov – svätou vecou. Aj preto slovenská ústava hovorí, že na území Slovenska je štátnym jazykom slovenský jazyk, ktorý má prednosť pred ostatnými používanými jazykmi. A že to má platiť aj vo verejnej a štátnej správe, je celkom pochopiteľné, a to všade na svete. Ak sa teda maďarskí politici domáhajú nadpráv a víria hladinu doma aj vo svete dezinterpretáciami, mali by sa najprv pozrieť inde do sveta a pochopiť, že existuje jediná možná, a to demokratická cesta, ako zmeniť jazykové pomery na Slovensku – je ňou novelizácia ústavy. Zmena článku 6 základného zákona štátu v slovenskom parlamente. Žiadne demonštrácie ani manifestácie veci nepomôžu ani neprospejú – iba zhoršia už aj tak zlé vzťahy medzi Slovákmi a Maďarmi. Možno by sa slovenskí Maďari mohli nechať inšpirovať inými národnostnými menšinami žijúcimi na Slovensku a postupovať k jazykovému zákonu aspoň tak ústretovo, ako Rusíni alebo Rómovia, ktorí považujú znalosť slovenského jazyka a jeho používanie za prirodzenú vec. Ktože to podkuruje a prečo?
Tým bol divák patrične "naladený" a hostia "pozicionovaní" do rolí, ktoré im boli určené. Úvodné slovo bolo potom prekvapivo zmierlivé:

- pán Csáky povedzte, dnes ste sa vrátil z Hágu... iste viete tiež, že p. Volebek potvrdil vlastne to, čo hovoril vo svojej správe, ktorá bola tak kritizovaná, kde ste aj Vy nachádzali svoje inšpirácie, preto aby ste politicky atakovali tento zákon...
(Všimnite si, že z otázky nie je jasné, na čo sa vlastne pýta - Vollebaek ma potvrdiť vlastnú správu ? správa mala byť - nevedno kým - kritizovaná ? SMK sa ňou mala inšpirobvať ? Evidentne sa spolieha na to, že P. Cs. sa naširoko rozreční o všetkom možnom, a ako uvidíme, nemýli sa).

Csáky útrpne, trochu unavene, začína potichu a zreteľne:


- Otázka znie, či zákon prináša pozitíva, alebo nie.... Reakcie sú druhoradé. My - a nielen my - tvrdíme že s filozofiou tohoto zákona sú vážne problémy. Napäte cítiť aj v samotnej spoločnosti, ktoré sa odzrkadľuje aj v politickej oblasti. Je hanbou, že sa OBSE musí zaoberať internou záležitosťou SR..., my sme navrhovali, ale neboli sme vyslyšaní, ... slovenská strana sa dopustila faux-paux, keď zverejnila dôvernú analýzu a to ešte neúplnú, a teraz sa tu tvárime, ako keby to bol slov.-maď. spor, som tu jediným občanom maď. národnosti, prosím toto tiež nie je podľa môjho názoru pravda, pretože každý slušný demokrat by k tomu mal zaujať stanovisko, či by mal byť jazyk kriminalizovaný, či na základe jazyka...
- Dobre, dobre p. Csáky (je prerušený moderátorom - len by som to tu chcel pripomenúť, všetci sú to tu veľmi slušní ľudia a demokrati)
- to som nepovedal že sú neslušný pán redaktor (zamotáva sa do vysvetľovanmia, čo povedal), som povedal že sa to takto servíruje, ako sa manipuluje zo strany vlády a ministerstva, zo strany slovenskej televízie-to čo ste dnes vysielali- nie vy osobne, ale inštitúcia - v správach o stanovisku Voellebaka, nie je to pravdivé, vy ste tam vybrali jednu polvetu, my k tomu zajtra ako SMK dáme presné stanovisko
- ako mála znieť tá veta teda ?
- nie je pravda, že tá interpretácia, ktorá tam odznela, že p. Volebaek potvrdil, že všetko je v poriadku stýmto zákonom - ani v pôvodnej analýze to nie je napísané, že všetko je v poriadku - páni ministri vyťahujú jednu polvetu, ale nevšímajú si, že tam je 9 odporúčaní, a nevšímajú si, že aj v záverečnej časti je uvedené, že môžu byť, alebo sú obavy, že pri aplikovaní tohoto zákona - to je na str. 9 -môžu nastať určité problémy -ktoré môžu vyvolať napätie, preto pán vysoký komisár naďalej navrhuje, aby bol zvýšený štandard v používaní menšinových jazykov a naviac navrhuje celkový zákon o menšinách, ktorý mi navrhujeme už neikoľko rokov, myslíme si, že ďalšie diskusie na Slovesnku by mohli viesť v tomto smere, pričom ešte konkrétna odpoveď na vašu otázku (moderátor sa ho snaží ukončiť, Csáky začína zrýchlovať) vyslovil požiadavku, aby bol pri ďalšom dialógu o tomto zákone, bolo mu prisľúbené zo strany ministerstva, že sa pripravia vykonávacie predpisy, k tomu sa ešte asi dnes vrátime, pretože to nie je také jednoduché, tam sú obsahové problémy aj právne problémy, a my si nárokujem etiež, keby sme sa zúčastnili tohoto procesu...


Na tomto mieste sa Maďarič zoširoka usmieva a vie prečo. P. Csákúy nevyužil prvú a poslednú príležitosť, ktorú v tejto relácii mal, aby zrozumiteľne a málo vetami povedal svoju Message, vysvetlil prečo je zákon zlý a usmernil ďalší priebeh rozhovoru. Hovorí o (ne)určitých obavách zo zákona, obviní STV aj Ministerstvo z manipulácie aby vzápätí tému opustil ("zajtra vydáme presné stanovisko" a pod.). Csáky sa po celý čas rozsiahlo interpretoval Vollebaecka, v akejsi nepravdepodobnej póze doproprajného radcu upozorňoval Maďariča na problémy s metodickým pokynom, bez toho aby sa divák dozvedel, aký je v tom rozdiel v porovnanúi s vykonávacím predpisom. Maďarič nemusí reagovať na nič konkrétne, môže sledovať vlastnú stratégiu. Na tomto mieste je už o celkovom dojme z diskusie rozhodnuté. O možných alternatívnych stratégiách pre P. Csákyho viď kapitolu nižśie.

- pán minister, nech sa páči, počuli ste p. Csákyho, vrátil sa z Hágu s tými istými slovami, s akými ho teraz vídavame v televízii aj všade - aj ostatných politikov SMK ale aj strany Híd. Nech sa páči, povedzte vy svoj názor na tento zákon, či je taký, resp. či pohľad, ktorý tu predniesol p. Csáky môžete brať do úvahy, alebo či jednoznačne hovoríte tak, ako ste povedal niekoľkokrát, že tento zákon je v poriadku.


- O veľa veciach hovoril p. Csáky, ale napätie v spoločnosti nie je spôsobené zákonom, ale SMK,... nehorázne klamstvá SMK, klamal predseda vlády MR, ...klamstvá, ...klamania, ... obyčajní ľudia nemôžu dostať pokuty, obľúbená lož o pokute u lekára, nápisy na hroboch,... SMK zvyšuje napätie, zastrašuje príslušníkov maď. nár. menšiny, chcem ich ubezpečiť že môžu úplne pokojne hovoriť medzi sebou tak ako doteraz bez hrozby pokuty, nech sa nenechajú zastrašiť atď. Zákon sa v podstate nezmenil, v určitých prípadoch pribudli sankcie, v iných boli odstránené bariéry, pretože zákon primárne vôbec nerieši používanie menšinových jazykov, o tom to vlôbec nie je. Tento zákon má zabezpečiť, aby vo vybraných oblastiach verejného styku, bolo zabezpečené právo občanov SR na informácie aj v štátnom jazyku. A toto nikdy nespochybnil ani vysoký komisár OBSE, a je pravda, že potvrdil, že zákon je v súlade s medz. záväzkami SR, s vnútornými predpismi a áno hovoril aj o tom, že je treba dávať pozor pri implementácii, aby bola zachovaná rovnováha medzi posilnením ochrany štátneho jazyka a jaz. práv príslušníkov mešín. To je úplne v poriadku a ja aj úplne rozumiem, prečo to povedal - pretože ak niekto s takou vehemenciou - či už politici z Maďarska alebo predstavitelia nár. mešiny zo Slovenska - sa obracajú na vys. komisára a útočia naňho takými lživými obavami, tak samozrejme komisár (záber na P. Cs. - útpný ironický úsmev a ťažký vzdych) určite bude odporúčať SR aby dôsledne a citlivo zvažovala, aby pri imeplementácii nedošlo k poškodeniu práv jaz. menśin. Viete, OBSE sa nezaobera týmto zákonom z vlastnej vôle, samozrejme sa naňho niekto obrátil, niekto ho vyzval, ale to je už taký chronický zvyk, reprezentantov SMK, ale je to v poriadku, pretože napokon ten posudok dal za pravdu slovenskej strane a predstavitelia SMK a strany Most v tomto nemôžu vyhrať a oni to vedia, oni to dobre vedia, že argumenty sú na slovenskej strane a to že my prejavujeme dobrú vôľu - nemáme záujem poškodzovať národnostné menšiny a preo aj pripravujeme metodický pokyn, ktorý má dať istotu jednotného výkladu a potvrdiť to, čo v samotnom zákone aj je, že v žiadnom prípade tento zákon neobmedzuje práva menśín - (tu sa Maďarič prepína) - a je naozaj nehorázne otakto o zákone klamať, tie klamstvá sa vŕšia denno-denne a to nielen z úst predstaviteľov SMK ale aj Mostu, teraz som čítal rozhovor Bugára v Lid. novinách, ktorý si úplne bez problémov povie v zahr. tlači, že hrozia pokuty bežným občanom - nie je to pravda. To je ešte veľmi dôležité povedať a preto som si aj na úvod dovolil ubezpečiť príslušníkov nár. menśin že sa nič nemení a v komunikácii medzi sebou môžu používať mat. jazyk. Zákon o št. jazyku sa vôbec netýka súkr. komunikácie, vôbec sa netýka individuálnych rečových prejavov a č je tiež dôležité a ja sa čudujem niektorým jazykovedcom že sa nechali chytiť do pasce, že - prečo zákon o štátnom jazyku, prečo zvúzovať taký živý organizmus, ako je jazyk, ale novela zákona voči doterajśiemu zákonu napríklad prináša zlepšenie pri používaní slangových výrazov, atď. (moderátor sa pokúša ukončiť ho, Maďarič nemení intonáciu a dopovie čo začal) .

Celý prejav je jedna konzistentná "konzerva", adaptovaná na dianie, keďže už obsahuje pokus o neutralizáciu Vollebaeckových odporúčaní ("Ale ja ho aj rozumiem, lebo keď niekto s takou vehemenciou naňho útočí so lživými obavami" ( na tlačovke 21. 7. o existencii výhrad nepadla ani zmienka), alebo medzinárodné protesty jazykovedcov (ktorí by mali oceniť, drobné zmeny k lepšiemu) V reakcii na slová Maďariča, obvinenia z klamstiev si P. Cs. nepýta slovo, a ani ho nedostane.

- Dobre, ďakujem... ak ste sa pýtali na to, aká tu je zostava, tak jazykový zákon sa netýka iba maď. národostnej menšiny, máme tu predstaviteľa rusínskej národnostnej menšiny... a čo sa týka tých malých detailov, že vy sa tu cítite byť ako Maďar osamotený, možno nevyklebetím veľké tajomstvo, asi to môžem vyklebetiť p. profesorka (dr. Gbúrová s kyslým výrazom na tvári - si hovorí popod nos niečo ako "presne tak") je napoly Maďarka, takže tu nemáte tu takú zostavu, ktorá by bola bývala. P. profesora Ábela Kráľa tu máme preto, že je lingvista a že sa vyzná v jazyku takže je to na lekárnických váhach...

Nasleduje krátky vstup predstaviteľa Rusínskej obrody, svojou podliezavou servilnosťou až zarážajúci

- Rešpektujú skutočnosť že št. jazykom je slov. jazyk...
Rusíni bez zábran a ťažkostí... (moderátor: Rusíni nemajú žiadny problém...) ... Novela len upresňuje, kde má byť používaný tento jazyk.

Existovali alternatívne stratégie pre P. Csákyho ?
Je jasné, že P. Csáky, byvší 8 rokov podpredsedom vlády, je diplomat, má dlhoročné skúsenosti s vystupovaním s slovenských médiách, ktoré pritom nie sú preňho rozhodujúcim poľom bitky o voliča SMK. Jeho výkon je spolu s týmmálo presvedčivý a tým neprospieva sebavedomiu svojich voličov - menšinových Maďarov. (Určitú krajnosť v tomto smere predstavuje M. Duray, ktorý sa so slovesnkými médiami odmieta baviť, rovnako ako vystupovať v slov. parlamente)

Rozhodujúci je úvod do diskusie, ako sa účastník dokáže prispôsobiť konkrétnemu nastaveniu relácie.
V reláciách STV kde malo ísť o K.O. v neprospech Csákyho, mal voliť inú stratégiu, než na neutrálnej pôde ostatných relácií. Čo publikum ocení predovšetkým je dobrý zmysel pre humor, vtipné vsuvky, atď.

Špeciálnym problémom slovesnkého spoločenského diskurzu o slov-maď. vzťahoch je určitý gentleman-agreement, v rámci ktorej slovesnká strana i SMK predstierajú, že Maďari sú plnoprávni občania. V týchto diskusiách sa nikdy neobjaví otázka, či sa maď. menšina ocitla a prebýva v ČSR/SR dobrovoľne a ako je to s jej suverenitou.
Panuje zhoda, že nikdy by nemala odznieť otázka:
"Existuje jediný dôvod, prečo by územia väčšinovo obývané Maďarmi, mali patriť k inému národnému štátu, než k národnému štátu Maďarov ?" Aby nikdy nemusela byť sformulovaná odpoveď, o ktorej síce nikto nevie, ako by aktuálne znela, ale predpokladá sa, že by priamo obsahovala hrozbu uplatniť násilie proti príslušníkom maďarskej menšiny.

Uvedená hra "ja viem, že ty vieš, že ja viem" v mnohom znižuje étos, týchto diskusií, znemožňuje klásť
jednoduché a zrozumiteľné "reaganovské" otázky: Želáte si žiť spoločne s maďarskou menšinou v jednom štáte v mieri ? Ste za to aj niečo ochotní urobiť ? Považujete multikulturalizmus a viacjazyčnosť za hodnotu ? Uznávate, ich predstaviteľov za partnerov k diskusii? Platí "koľko jazykov vieš..." aj keď ide o maďarčinu ? atď. Tento spôsob kladenia otázok by pravdepodobne už po krátkej dobe priviedol k spomínanej hrozbe silou.

Bugárov prípad s populistami (STV, 13.9.2009)
Fico začal štandardne, scenár bol plne v ich réžii, Bugár zúčastňujúci sa diskusie mal pridelenú rolu štatistu. Pritom hlavný útok nebol namierený na neho, ale na SMK, ktorá sa podľa slov moderátora odmietla diskusie zúčastniť:
- Ako predseda vlády mám eminentný záujem na dobrých vzťahoch medzi SR a MR a samozrejme medzi občanmi SR bez ohľadu akej sú národnosti. Ale tento záujem nemôže byť utláčaný, alebo používaný ako nástroj na presadzovanie požiadaviek jednej z dvoch strán. My nemôžeme ustupovať pri obhajobe národných záujmov, pri obhajobe toho, čo je pre nás ako pre krajinu mimoriadne dôležité - hranice, štátny jazyk, ďalšie veci, ktoré bezprostredne patria k slovesnkej republike. Pán redaktor, ja si musím postaviť inak otázku a otvorím ju dnes veľmi jasne. O čom to celé bolo ? Najskôr bol prijatý zákon o štátnom jazyku, alebo jeho novelizácia a tento zákon sa stal predmetom obrovskej mediálnej kampane proti SR. Bolo tu toľko klamstiev na adresu SR v súvislosti s týmto zákonom a toľko obviňovaní, že keby to bola pravda, čo hovorili tí čo útočili na SR, tak tento zákon musíme zrušiť absolútne za 3 sek. aby bol svätý pokoj. Potom, čo nahnali do DS 10 občanov SR maď. národnosti a naklamali im tam všetko možné, potom čo sa z Maďarska valí od rána do večera prúd klamstiev v súvisloti s týmto zákonom, sa stretnem s p. predsedom maď. vlády a prijmeme záver, že na zákone o št. jazyku netreba zmeniť ani paragraf.
- Kde vidíte teda problém, že boli také kontroverzné vyjadrenia v tomto zákone?
- Jednoducho, jednoducho, ja stále operam svoje pozície o známy výrok preds. maď. koalície P. Csákyho, ktorý povedal: Pokiaľ SMK nebude vo vláde, nebude na Slovensku pokoj a kľud. Preto sú tu úplne iné dôvody, pre ktoré potrebuje SMK zvyšovať napätie v slov.-maď. vzťahoch. Takže znovu: Niekto použil zákon o št. jazyku ako nástroj na zhoršenie vzťahov, ale pri stretnutí s maď. premiérom padla dohoda, kktorá je podpísaná, (pán premiér k tomu sa ešte dostaneme) to je dôležité p. redaktor, že na tomto zákone netreba meniť ani jeden paragraf, teda o čom to celé bolo, o čom bol celý tento cirkus, o čom boli tieto klamstvá, ktoré sa tu hrnú od rána do večera, vo vzťahu k slov. republike.
- Moja otázka smerovala skôr k tomu, či toto stretnutie s G. Bajmaiom bude základom pre zlepšenie vzťahov medzi SR a MR
- Určite, pretože sme si predovšetkým vyjasnili pozície a ja som bol veľmi zvedavý, aká bude reakcia maď. strany na zákon o št. jazyku a názor maď. strany je taký, že plne rešpektuje názorr vys. komisára OBSE p. Vollebaeka, ktorý povedal, že zákon o št. jazyku o slovenskom št. jazyku sleduje legitímny cieľ a vo všeobecnosti je v súlade s medz. štandardami.
- moderátor odovzdáva slovo prezidentovi
- susedné krajiny, ktoré má Slovensko, máme s nimi problémy ? nie až s jednou, -susedné problémy, ktoré má Maďarsko, má s nimi problémy ? S každou. To je už jeden pohľad ktorý nám dáva opodstatnenie, aby sme sa prinajmenšom sanžili s maď. stranou komunikovať ako rieśiť tieto problémy. asi sa musia zhovárať, vysvetlovať, ak .... ako k tomu došlo...
- ako reagovala SMK - video - s J. Berényim - neboli vyhodnotené závery z predch. stretnutia
- Ale kde je tá búrlivá diskusia o zákone o št. jazyku... keď si zoberiem spätne reakcie tejto politickej strany, tak ja som od stretnutia s Gyurcsányom od nich rozprávať ani raz o nejakom 14 bodovom programe. Toto ich nikdy nezaujímalo. Zrazu pochopili, že zákon o št. jazyku je obrovská bublina, ktorú vymysleli na Slovesnku svojimi klamstvami, opakujem ešte raz, klamstvami... to čo sa narozprávalo s týmto zákonom, keby to bola pravda, tak ten zákon sa musí 100x zrušiť, a zmeniť a mňa mrzí aj to a povedal som to aj mď. premiérovi p. bajnaiovi, že mrzí ma, že aj on pre ofic. tlač. agentúru MTI povedal informácie o zákone, ktoré boli nepravdivé,... ja nechcem povedať, že to povedal úmyselne, alebo z nedbanlivosti, ale nemôže predseda inej vlády obviniť vládu tým, že na Slovesnku nemôžu Maďari počúvať omše v maďarčine, alebo že nemôže byť kontakt medzi pacientom a lekárom v maďarčine.
- pán premiér - 14 bodový program... (moderátor)
- ale ja sa k tomu teraz vraciam - zaujímavé je že jedna pol. strana, ktorú nikdy tento program nezaujímal, strana, ktorá volá do DS 10 tis. ľudí a tam ich otvorene klame, dokonca tam umožní pustiť na štadión aj extrémistov, boli tam mapy veľkého Uhorska, boli tam predstavitelia 64 žúp, keď je v kúte, začína rozprávať o 14 bodovom programe. 14 bod. program sa plní, je tu predsa zmieš. komisia slov.-maď., ktorá má kontrolovať hodnotenie tohoto programu
- Sú už nejaké konkrétne výsledky
- Jasné, veď my sme urobili ďalšie kroky, pokiaľ ide o mosty, výstavbu mostov, potom pracuje sa na spoločnej učebnici, pokiaľ ide o históriu, táto práca ide ďalej, ale toto SMK nikdy absolútne nemala vo svojej agende, až teraz, keď vidia, že je zle, že zákon o št, jazyku nedopadol pre nich dobre, lebo si mysleli, že to bude agenda, ktorou budú trápiť a traumatizovať SR, zrazu ich zaujíma to, čo od stretnutia s p. Gyurcsányom ani raz nespomenuli. Typicky prejav strany maď. koalície
- P. prezident, ešt eotázku o schôdzke premiérov, začalo sa špekulovať, kto vzišiel z tej schôdzky ako víťaz, dalo by sa povedať kto bol víťazom, resp. maď. opozícia najmä tvrdí, že náš premiér "vytrel s maď. premiérom podlahu". Mali sme tak povediac navrh ?
- Ja si myslím, že argumentačne sme oveľa silnejší ako maďarská strana.... aj na mojic stretnutiach V4 odzneli otázky možno aj s odpoveďami prezidentov, kde som vycítil, že pochopili postavenie Slovenska a reakcie maď. strany. Môžem povedať jednoznačne... súhlasil som s ich názormi. Takže preci len, zo stretnutia premiérov vzišlo niečo čo EÚ, Európa a svet dokáže pochopiť. Ja preci eśte k jazykovému zákonu... podpísal s plnou zodpovednosťou vedomí si ... nie je špecialitou Slovenska, pozrite si Francúzsko, poznajú len občana .. a myslím si že to je aj východisko...
- Pán premiér ... rozpory v hodnotení Solymovej návštevy... keďže predsa platia aj medinárodné diplomatické štandardy
- Dohodli sme sa na tom že vypracujeme pravidlá... kritériá... štandardom v medz. vzťahov... Neprejavil záujem stretnúť sa s prezidentom, prišiel 21. augusta, tie okolnosti ... prišli maď. predstavitelia oslavovať svoju štátnosť a pritom socha CaM... musí tu byť vyváženosť. V Maďarsku boli policajné manévre kvôli tomuto stretnutiu. Na Slovesnku máme inú pol a fin. situáciu a finančnú stabilitu, jasne sme sa zhodli že na zákone netreba meniť ani jeden paragraf, to považujem za najväčśie diplomatické víťazstvo SR a že sme prijali celý rad uznesení, ktoré súi prospešné do budúcnosti a budeme na nich pracovať...
- Do sikusie sa zapojí aj predseda MOST-HÍD p. Béla Bugár (v 19. minúte programu). P. BUgár prvá otázka, Vy ste neboli až taký skeptický ako J. Berényi z SMK a tvrdíte, že schôdzka bola pozitívna minimálne v tom, že sa rokovalo a ěz sa vytvoril ten 11 bodový program o ktorom sa rokovalo, bude však tento program viesť k upokojeniu vzťahov ?
Bugár: - Ja som sa vyjadril tak, ěz som mierny optimista, lebo na jednej strane vidím určitú možnosť ako ísť ďalej, na druhej strane počúvam rôzne interpretácie. Ja si myslím, že po stretnutí dvoch premiérov SR a MR, fakticky je na slovesnkom premiérovi tu na Slovesnku, ako budeme riešiť maď.-slov. vzťahy, ja si myslím, že by sme nemali zaťažovať občanov s rôznymi problémami, ale poďme rokovať a informovať ich o dohodách. My sme za upokojenie situácie, my sme za dialóg a vidíme určitú možnosť., ale potom nesmieme zavádzať, ako je to povedzme v prípade súsošia CaM. Jediný list prišiel odp. premiéra p. primátorovi teraz v piatok. Okamžite je odpoveď, že p. primátor sa hocikedy hocikde stretne s premiérom, stačí to len zorganizovať.
- Ešte jedna otázka p. Bugár, dá sa povedať že obe strany s rovnakými pozíciai prichádzali aj odchádzali
- Tak viete ja nejdem hodnotiť, či jedna alebo druhá strana išla s takou, alebo onakou pozíciou. Pre mňa je vždy dôležitý výsledok. Určite to stretnutie naznačilo možnosť riešenia problémov.Otázne je, či ideme ďalej. Či ideme rokovať, či sa budeme snažiť hľadať riešenie a v tomto napríklad my chceme byť nápomocní. Ale ešte raz, dohody budú cenné len do tej miery, do akej sa budú plniť.
- A ešte jedna otázka, ja som otvoril otázku tých pravidiel, ktoré majú vypracovať experti, na vycestovanie cudzích hláv štátov do iných štátov, ako to vnímate, je to potrebné na bilaterálnej rovine ?
- Ja si myslím, že potom čo sa stalo je to aj nutné. Aby každý vedel, ako sa majú takéto návštevy uskutočniť. Ja sa pamätám a živo mám v pamäti napr. návštevu p. Paroubka, alebo ďalších povedzme z Česka, ktorý tiež bol na pozvanie jedného predsedu pol. strany návšetve súkromnej a sa nestertol ani s premiérom, ani s inými predstaviteľmi SR. A vtedy nebol problém.
- Pán premiér, môžete reagovať
- Chcem povedať, aže ak sem príde niekto zo zahraničia, potom nejde oslavovať štátnosť vlastného štátu, ako to chcel urobiť p. prezident MR. Ale vrátim sa k podstate toho, čo povedal p. Bugár. Som za konsenzus, ale nie je možné na jednej strane hovoriť na jednej strane o upokojovaní situácie, a navoziť do DS 10 tis. ľudí a klamať tam v priamom prenose.
- Tak to nebol Most, máme p. Bugára na linke (moderátor sa snaží opraviť premiéra)
- Počkajte, ale p. Bugár tam bol v DS
- Bol, ale neorganizoval to (opäť moderátor)
- Boli tam extrémisti, bola tam extrémna organizácia Hnutie 64 žúp, boli tam obrovské mapy veľkého Maďarska... Ak teda niekto rozpráva o upokojení situácie, tak sa mal dištancovať od takého zhromaždenia, kde sa jedno klamstvo za druhým sunulo na adresu SR. Po ďalšie chcem povedať, ak chce niekto hovoriť o upokojení situácie, tak nech neśíri klamstvá. Aj p. Bugár porozprával veci o hľadom zákona o št. jazyka také, že sa mi otáčali oči. Predsa nemôže povedať, že hasiči sa nemôžu rozprávať, keď zakročujú v situácii po maďarsky, alebo vzťah pacienta a lekára... Chcem poprosiť všetkých predstaviteľov SMK aj M-H, aby prestali širiť klamstvá o tomto zákone, aby prestali strašiť a klamať občanov maď. národnosti. Ešte raz to tu poviem. Tento zákon sa vôbec netýka používania jazykov národnostných menšín.
- Pán premiér, ale je tento zákon problémom vo vzájomných vzťahoch ? Stále o tom hovoríme... (moderátor)
- Ale prečo vzniká... predsa situácia sa vyostrila práve kvôli tomuto zákonu, aj DS aj stretnutie medzi mnou a p. Bajnaiom, bolo zorganizované práve kvôli zákonu o št. jazyku, nakoniec sa ukázalo, že zákon je v poriadku. A poslednú vec ešte poviem, nehovorme o upokojovaní situácie, keď 24 hodín po tom, ako sme mali úspešné stretnutie, ja si myslím, že bolo úspešné, a chcem touto cestou poďakovať p. predsedovi vlády p. Bajnaiovi, za konštruktívny dialóg a snahu dohodnúť sa. Ale nie je možné, aby 24h potom poslanci SMK odišli z NR na rokovanie Fóra maď. poslancov karp. kotliny, pretože Fórum je inštitucionalizácia vzťahov medzi MR a občanmi SR.
(p. prezident nech sa páči)
- Chcem len potvrdiť tie slová, kt. povedal premiér k tej DS. Pýtali sa ma aj nato a ja hovorím, to nie je problém, doviesť do DS, alebo hociktorého iného mesta 100 tis alebo viac ľudí, aby protestovali proti tomu, čo bolo v DS, ale to nie je riešenie, riešením je dialóg, kde hľadáme určité výchdoská. Hovorme aj o tom, kto podnecuje, alebo ako podnecuje, lebo DS to sú už len vyvrcholenia. Ale ja Vám poviem príklad, keď sa hovorilo o dvojjazyčných tabuliach, tiež bola nervozita, my sme si dohodli s p. Sólymom, že sa budeme stretávať, ale na univerzitách... ked budeme hovoriť mladým ľuďom ... nie o histórii, lebo na tej sa nikdy nedohodneme na 100%... ale o súčasnosti... bolo niekoľko stretnutí...ja som sa chystal do Pilisu, hodinu pred odchodom z Bratislavy prišiel ved. protokolu, že z protokolu p. Sólyoma prišlo, že p. Sólyom vás privíta v Štúrove na námestí. Ostal som taký prekvapený. Mňa, ešte som povedal V mojej krajine ? Ako hostia? Hovorím No tak to asi nie... Nech ma privíta v OStrihome na hrade. Po pol hodine došlo, že ma privíta v Ostrihome na hrade. Ja by som tadiaľ ani nebol išiel, ak by ma bol čakal v Štúrove. Ja by som išiel iným priechodom. To je v tom, na našom území on ako Maďarskej republiky. Čo sa stalo teraz tuná, v Komárne, to isté. To je oslava Maďarstva, maď. št. sviatku na svojom území. Ale Komárno nie je ich územie, ani Štúrovo nie je ich územie. Chcem povedať, ešte ďalšiu vetu. P. prezident potom prišiel do polovice mosta. A tam povedal: Dvetisíc rokov sme tu žili a ja sa sem vrátim. Nech sa vráti kedykoľvek. Ako hosť ako priateľ, tak ako povedal premiér, my ho privítame. Ale nie že sa vvráti ako domov na svoje vlastné územie.
- Faktom ostáva, že včera, predvčerom ste boli na neutrálnej pôde v Poľsku, p. prezident Sólyom odmietol stretnutie s Vami, máte nejaké vysvetlenie, prečo sa tak stalo?
- Mrzí ma to, že ma p. prezident odmietol, pretože ja som ozaj mal snahu. Musím vysvetliť aj tu, ako sa stalo.aj vôbec, že k tejto situácii s p. prezidentom došlo. Keď p. Weiss odovzdával p. Sólymovi poverovacie listiny, prišiel potom za mnou, že pravdepodobne príde do Komárna odhaliť sochu a či som ochotný tam prísť a sním odhaliť. Ja som povedal, že pravdepodobne som vtedy na dovolenke, ale že samozrejme som ochotný prídem, ale za jednej podmienky, že - to čo povedal aj premiér - že budeme spolu odhaľovať aj sochu CaM a že konečne, keď maď. strana stále hovorí, že už to tam je, budem spoločne s p. Sólyomom odkrývať na kostole v Budapeśti pamätnú tabuľu J. Kollára, ktorý tam kázal. O tom sa hovorí, že už to tam dávno je a stále neni. Čiže chcem len naznačiť toto - skutočne hľadajme kde všetky sú príčiny k tomu, že dochádza k takýmto napätým situáciám. Ak ich my politický predstavitelia nebudeme odtstraňovať, tak to nikdy nedôjde k úspechu. Na druhej strane pozrite si výroky maď. vlády aj maď. parlamentu aj iných politických strán - ja som si ich zobral, mohol by som zacitovať - možnože k tomu ešte dôjde - ale zoberte si či takéto výroky majú aj naši pol. predstavitelia, určite nie. Toberte si, či slováci v gardistických uniformách napochodujú na maď. územie a tam majú potlach - ako to urobila maď. garda v nyilasovských uniformách - to sú preci veci - keď to poviete zahr. partnerovi, s ktorým rozprávate, tak to nechce pochopiť ! Čiže to chcem povedať, to že sme sa takto rozhodli, to bolo v záujme toho, aby sme odtsránili také nevraživosti, aby sme si ich vydskutovali spolu, ale ešte jednu vec chcem povedať - Do Allgemeine Zeitung sme mali rozhovory ja i prezident Sólyom nezávisle od seba a tam jedna veta bola k jazykovému zákonu, kde p. prezident povedal, že preci si musíme brániť národnostnú menšinu, to je naša povinnosť. Ale keď si zoberiete jazykový zákon, tak tu bráni Slovesnko svoju menšinu na územiach, kde žijú naši občania SR maď. národnosti. Ja len to chcem povedať, že to je veľký rozdiel v názore aj náhľade aj na jazykový zákon, ktorý opäť opakujem, je vo všetkých normách aké prijímajú aj iné európske štáty.
(Slovo má Bugár, v 30. minúte), otázka je o pokutách, novela M-H chce sankcie zrušiť, prečo, keď aj komisár tvrdí, že nie sú v rozpore s medz. štandardmi
Bugár: - No p. redaktor, ak si takto predstavujete dialóg, že po 30. minútach druhýkrát dostanem možnosť povedať pár viet, no tak sa nečudujte, že nebudeme chodiť do STV. Takže chcem sa vyjadriť ku vśetkým veciam, ktoré tu odzneli. Viete, vyčítajú nám aj p. prezident aj p. premiér, že došlo k protestnému mítingu v DS. Nemuselo dôjsť. A nemuselo dôjsť ani k našim protestom a vyjadreniam voči jaz. zákonu. Stačilo by trošku nás počúvať. Koniec koncov vysoký komisár hovorí, chybou zákona je dvojznačnosť, nejednoznačnosť, možnosť rôznych interpretácií, koniec koncov o tom svedčí obežník, ktorý bol rozposlaný Slov. poštou, Slov. pošta zle interpretovala zákon. Alebo ministertvo p. Maďariča, tiež zle interpretovalo zákon, a smerom na denník Ujszó vydalo usmernenie, ktoré nebolo v súlade so zákonom. Tak sa nečudujte, že sú tu protesty, lebo zákon nie je jednoznačný. A čo sa týka pokút. Viete pokuty sú jeden problém. Ja si myslím, že pokuty majú odstrašujúci význam. A to nie je dobré. P. premiér vy hovoríte, že nie je pravda, že hasiči keď zasahujú, že nie je pravda, že nemôžu používať svoj jazyk, jednoznačne - čo je služobným jazykom - (vysvetľuje prípad služ styku medzi hasičmi)




to be continued

pondelok 31. augusta 2009

Obyčajní ľudia a ich neobyčajné mentálne bloky

A dali sme im, Maďarom. To si povedala absolútna väčšina z nás vtedy, ako sme sa dozvedeli, že vláda zakázala vstup maďarskému prezidentovi k nám na Slovensko. Fica na tomto mieste nezvyknem chváliť, ale tentokrát robím výnimklu. Róbert, tentokrát si dobre spravil. Urobil si to síce ako obvykle, vypočítavo a s jasným cieľom odpútať pozornosť od zlodejín Tvojej vlády, ale ok, beriem. Urobil si správny krok.
Drzovka. 21. augusta 1968 k nám vtrhli ruské, maďarské a ostatné vojská Varšavskej zmluvy, aby nám rečou tankov vyhovorili úmysel poľudštiť komunizmus. Práve v deň 21. výročia týchto udalostí si pán Sólyom zaumienil trošku sa pod ochranou našej polície poprechádzať po našom Komárne a odhaliť sochu sv. Štefana. Nebolo by na tom nič zlé, ak by zároveň dohovoril primátorovi Komárna, aby konečne umožnil inštaláciu sôch sv. Cyrila a Metoda, ktorú vehementne mestské zastupiteľstvo odmieta. Nebolo by na tom nič zlé, ak by on pozval na odhalenie sochy nášho prezidenta, keď sa k tomu nemali organizátori akcie. Neurobil však ani jedno ani druhé.

Išlo mu o sv. Štefana? Ale kdeže. Nešlo mu ani o utuženie našich vzájomných vzťahov a určite si ani netúžil prezrieť Komárno. Išlo mu totiž o jedno jediné - zahrať divadlo, upútať pozornosť a zvýšiť svoju popularitu. Vytasil úspešne Slovenskú kartu (my tasíme Maďarskú, Maďari Slovenskú) a ukázal svojim fanúšikom, ako sú tí Slováci zlí a zlí.
Keď sa však na vec pozrieme z nadhľadu, nemôžeme si nevšimnúť, že maďarský prezident urobil vlastne to isté, ako s obľubou robí náš prezident či premiér. O Slovtovi ani nehovoriac. Tiež s obľubou tasia Maďarskú kartu a vôbec im nejde o vec samú. Zatiaľ im totiž vždy išlo len o zahranie si divadla pred ľuďmi a odpútanie pozornosti od zlodejín Ficovej akožesociálnej vlády. No nie sú rovnakí? Sú.


Vyššie uvedený citát pochádza z pera p. Igora Matoviča, trnavského podnikateľa, ktorý sa presadil sieťou regionálnych novín naprieč Slovenskom. Vo svojich inzertných novinách uverejňuje na poslednej strane krátke glosy podpísané vlastným menom pod hlavičkou nezávislej občianskej iniciatívy Obyčajní ľudia. Sú ostro protivládne, a zaznieva z nich hlas angažovaného občana tak ojedinelý - zvlášť z úst úspešného podnikateľa - v našej dobe. V čísle 35 z 28. aug. 2009 bola glosa nazvaná "sv. Štefan" a dovolil som si ju odcitovať celú, keďže verne odzrkadľuje mravný marazmus prameniaci v hungarofóbii slovenskej spoločnosti vlastnej, z ktorej sa často nevedia vymotať ani inak mravne zachovalí jedinci.

Tento jav by sa dal najvýstižnejšie nazvať akýmsi skupinovým ručením/skupinovou korupciou (круговая порука) známym z ruskej obščiny, a niet jeho výstižnejšieho vyjadrenia ako pesnička ruskej skupiny Nautilius Pompilius "Skovaní spoločnou reťazou" (Наутилус Помпилиус, Скованные одной цепью) začínajúcou veršom "круговая порука мажет как копоть" (v rámci skupinového ručenia sa zašpiníš ako od sadzí...).

Samotný Matovičov čánok je nezvyklo protirečivý, ako keby autor nevedel celkom ustrážiť myšlienkovú niť v zápase srdca s rozumom. Autor na jednej strane chápe, že protimaďarská hystéria je účelový krok slovenskej vlády, na druhej strane ju (iba v tomto prípade?) pokladá za oprávnenú, keďže podľa jeho mienky je len odpoveďou na provokáciu maď. prezidenta, ktorému takisto prisudzuje akúsi hru "slovenskou kartou".

Pán Matovič, Trnavčan, sa v maďarských reáliách zrejme príliš neorientuje. Vedel by, že ním predpokladaná fikcia "slovenskej karty" v Maďarsku neexistuje, tam sa protislovenská hystéria jednoducho nedá dosť dobre rozohrať. Prečo ?

  1. proti vlastnej slov. menšine preto nie, lebo po Výmene obyvateľstva v r. 1945-1948 ostala zdecimovaná a navyše, tým, že sa odmietla nechať "vymeniť", zachránila rovnaký počet menšinových Maďarov v ČSR pred deportáciami.
  2. proti susednému Slovensku preto nie, lebo Slováci sú v Maďarsku vždy vítaní (ako turisti, či zákazníci) a bolo by absurdné poškodzovať vlastný business týmto spôsobom
  3. Maďari sami seba považujú za tradične inkluzívny národ, ktorý nikoho neodstrkuje, tobôž neprenasleduje, naopak, vie ponúknuť ideály príťažlivé pre iných. Tak sa mohol stať Séchenyi najväčším Maďarom, hoci po maďarsky nevedel, Kossuth a Petofi hrdinami aj pri ich známom slovanskom etnickom pôvode, mnohí Slováci vysokými predstaviteľmi katolíckeho kléru (prímas arcibiskup Černoch, atď.)
  4. Zo solidarity s maď. menšinou preto nie, lebo táto (solidarita) je v Maďarsku mizivá. V známom plebiscite o dvojitom občianstve zahraničných Maďarov Fidesz zo svojim návrhom neuspel a utrpel porážku.
Hra "slovenskou kartou " v prípade Sólyoma teda neprichádza do úvahy, nejaké odhalenie sochy sv. Štefanovi 500m od hraníc by sa v maď. médiách pravdepodobne vôbec neobjavilo. Takýmto skromným "divadlom" nie je možné v Ma. zvýšiť si popularitu, celý tento myšlienkový sled je nezmyselný.

Veľmi podobnou "projekciou" sa do obrazu podsúva i otázka súsošia Cyrila a Metoda, hlivejúcich v zákryte Štefánika na balkóne domu Matice slovenskej. Obyvatelia Komárna ústami svojich volených zástupcov odmietli tento "otrávený" dar, preto by darujúca strana nemala siliť niečo, o čo obdarovaný nejaví záujem. Presne naopak: keďže slovenská ústava upiera Neslovákom status štátotvorných občanov, rovnako ako ho upiera tým, ktorí sa nehlásia k cyrilometodskej tradícii (nech ten pojem už znamená čokoľvek), tento odpor je celkom prirodzený a nie bez etického rozmeru. Maďari ako "neštátotvorní" občania druhej kategórie sú na Slovensku majorizovaní vo všetkých demokratických inštitútoch štátu s výnimkou obecných samospráv, preto tu a len tu môžu hájiť svoju dôstojnosť.

p. Matovič aj celkom zmätočne predpokladá, že scenár "vykázania z krajiny" ktorý Ficova vláda aplikovala, bol maďarskej strane vopred známy a počítala s jeho propagandistickým využitím - opak je pravdou, idea o odovzdaní nóty sa zrodila na slovenskej strane 4-5 hodín pred plánovaním prekročením hraníc, maď. prezident o nej nemohol tušiť a keďže ide o bezprecedentný krok medzi dvomi krajinami EÚ, naisto s ňou ani nepočítal. Naopak, Fico otvorene priznal, že očakávali, že maď. prezident nótu neuposlúchne (a následne zrejme sami chceli spustiť propagandistickú mašinériu o porušení suverenity atď.) Sólyom však nótu vzal na vedomie, došiel do polovice mosta, dal interview a otočil sa späť. Toto "divadlo" už malo väčšiu šancu na ohlas v Maďarsku a vo svete, ale režisérom tohoto divadla nebol maď. prezident...

Obvinenia z nesprávne zvoleného dátumu sú nepresvedčivé, rovnako ako p. Fico (býv. káder Ústavu marxizmu-leninizmu ÚV KSS) je nepresvedčivý v póze bojovníka proti okupácii vojskami Varš. zmluvy, v ktorej hrali Maďari (sami vojensky okupovaní Rusmi kontinuálne od r. 1945) mizivú úlohu.

Je vcelku chvályhodné, že sa p. Matovič vyhol aspoň floskule o sv. Štefanovi ako "nie našom kráľovi", možno že aspoň v tomto bode precitol a nechcel sledovať bájnemu Róbertovi, ktorý sa takou ľahkosťou vzdáva jedinej reálnej (uhorskej) tradície, na ktorej by sa azda dali stavať dobré mravy (a možno práve preto).

Záver článku je charakteristicky alibistický, autor vcelku správne pomenujúc vinu slovenskej strany si politkorektne k nej pričaruje podobnú vinu z opačnej strany a zisťuje, že vlastne ani nieto medzi nimi rozdielu.

V článku sa to tiež hemží vlastníckymi pretenziami. Prísť k nám na naše Slovensko pod ochranou našej polície a stretnúť sa s našim prezidentom v našom Komárne,... evidentne nič z vyššie menovaných symbolov nepatrí príslušníkom maďarskej menśiny, rovnako ako im nepatrí ani samotné naše Slovensko. Nech sú skrátka radi, že sú až dosiaľ trpení na našom území, lebo keď veľmi chceme, veru si spomenieme, ako sme to s nimi riešili v r. 1919 a 1945, s Čechmi v r. 1938 , so Židmi v r. 1942 ...

Nuž a tu tkvie ten základný mentálny blok v hlavách našich slovenských priateľov: Za celých 90 rokov sa nenašiel nikto z predstaviteľov veľmocí, ktorí túto nešťastnú krajinu vytvorili, kto by sem prišiel a s potrebnou dávkou rozhodnosti povedal niektoré prosté pravdy:

  1. Územie Slovesnkej republiky nepatrí žiadnemu Slovákovi viac, než ktorémukoľvek príslušníkovi národnostnej menšiny, nenázyvajte ho preto svojim
  2. Hranice SR nie sú etnickými hranicami, nenazývajte preto územie SR slovenským národným územím
  3. Tieto hranice vznikli v kontexte širších geopolitických procesov, preto ich nepovažujte za akt historickej spravodlivosti, ani za uskutočnenie Vašich odvekých práv, ani za odmenu za čokoľvek.
  4. Vaše dnešné hranice boli vykúpené utrpením mnohých ľudí z radov príslušníkov menšín. Pamätajte na to.
  5. Snaha štátu o zmenu etnickým pomerov na svojom území je nezlučiteľná s mieovým spolunažívaním a európskymi hodnotami a ako taká priamo ohrozuje existenciu "vášho" štátu. Nepodnikajte preto ďalšie pokusy v tomto smere.
Zápas s týmto mentálnym blokom ešte dlho potrvá, je na Slovákoch, dokedy a koľko mravnej sily v sebe naakumulujú, aby sa "odblokovali". P. Matovič sa o to pokúsil, nech mu to slúži ku cti, hoci aj prešiel len polovicu cesty. V inej pesničke (Бриллиантовые Дороги - Briliantové cesty) od vyššie spomínanej skupiny sa spieva "ak sa chceš zachytiť na skle, musíš mať briliantové nechty". A tie rastú, ako je známe, pomaly a v bolestiach.