Napriek tomu, že Černová je trvalou súčasťou široko propagovaného perzekučného bludu o maďarizácii, sa až doteraz akosi nenašiel nik, kto by slovenskému čitateľovi predostrel vystúpenie Milana Hodžu v uhorskom parlamente 30. októbra 1907 venované tejto otázke. Nepochybujeme, že tak historici (ne)činili v najvlastnejšom záujme samotného čitateľa, hoci určitú úlohu mohla zohrať aj ich životná skúsenosť azda najhutnejšie vyjadrená v ruskom prísloví "Каждый сверчок знай свой шесток"*. Práve preto si myslíme, že robíme záslužné delo, ak na tomto mieste verejnosti text** predkladáme.
Ešte poznámka k písaniu mien jednotlivých aktérov: keďže v slovenskej historiografii od určitého času vládne vo veci písania uhorských mien a priezvísk absolútny nihilizmus, a tiež vzhľadom na skorumpovanosť historickej obce zvyknutej familiárnymi menami (Belo, Šaňo, Paľo...) zdôrazňovať, že daná historická persóna je "v balíku", riadime sa týmto úzom a píšeme ich tak, ako sa nám to práve hodí.
206. schôdza v stredu, 30. októbra 1907
Milan Hodža: Ct. snemovňa! Minulú nedeľu 27. októbra sa štyria ružomberskí farári . . . (Hluk.)
Predseda (zvoní): Prosím ticho!
Milan Hodža: . . . medzi nimi dvaja z poverenia spišského biskupa dostavili sa do liptovskej obce Černová s cieľom, aby vysvetili nedávno postavený kostol.
Ďuro Smrečáni : Už ani toto nie je pravda ! (Hluk.)
Vilo Šümegi: Škoda, že ty si tam nebol!
Milan Hodža: Ct. snemovňa, vysviacka, o ktorú sa pokúsili, sa diala proti vôli ľudu, avšak úrady . . . (Hluk.)
Predseda: Prosím ticho na novinárskom balkóne!
Milan Hodža: . . . ktoré boli zodpovedné , vytrvali pri svojom zámere i proti vôli obce a ľudu.
Ďuro Smrečáni : Ani toto nie je pravda! (Hluk.)
Ali Šomodi: To azda ani netreba zdôrazňovať! (Hluk.)
Milan Hodža: Ct. snemovňa! Ja všetky uvádzané fakty jednak svedkami. . .
Zolo Silaši: Falošnými svedkami! (Hluk.)
Milan Hodža: ... jednak už zverejnenými výsledkami prebiehajúceho šetrenia budem dokladať. Preto prosím ct. snemovňu, aj vzhľadom na závažnosť témy...
Ďuro Smrečáni: Nie závažná, ale smutná vec to je. (Hluk.)
Predseda (zvoní) : Ticho prosím!
Milan Hodža: . . . aby som aspoň teraz, keď je reč nie o veci straníckej, ale ľudstva. . . (Veľký hluk.)
Ďuro Smrečáni: O vlastnej veci! Vy ste zodpovedný! (Veľký hluk a výkriky: Vy ste na vine!)
Predseda (zvoní) : Prosím ticho, lebo budem nútený uviesť menovite pánov poslancov a keby ani to nepomohlo, potom v zmysle rokovacieho poriadku budem nútený rozpravu ukončiť.
Milan Hodža: Protestujem proti akýmkoľvek obvineniam. Vyhlásil som, že povedané podopriem dôkazmi. . .
Ďuro Smrečáni: Vy ste na vine!
Predseda: Upozorňujem pána poslanca Smrečániho, aby nerušil vystupujúceho.
Milan Hodža: Mám právo na to, aby si ma ct. snemovňa aspoň vypočula. (Hluk.)
Jožo Emődy: Na vine je Slovenský Týždenník!
Predseda: Upozorňujem pána poslanca Emődyho, aby nerušil vystupujúceho.
Belo Čitári: (Komentuje.)
Predseda: Upozorňujem pána poslanca Čitáriho, aby nevyrušoval vystupujúceho, inak budem nútený postupovať podľa rokovacieho poriadku.
Milan Hodža: Keďže som bol vyrušený poznámkami, ktoré rovno tam smerujú, aby som ja ako spolupáchateľ bol braný na zodpovednosť . . . (Tak je! Tak je!)
Ďuro Smrečáni: Návodca, nie spolupáchateľ!
Milan Hodža: ... považujem za potrebné vyhlásiť, že preto som sa podujal na túto interpeláciu, lebo v okolí Ružomberka som náhodou nikdy politiku nerobil . . .
Ďuro Smrečáni: Ani vaše noviny nie?
Milan Hodža: . . . a vo veci nie som nijako zainteresovaný. Mojou snahou bude — a verím, že to docielim — aby som objektívne . . .
Ďuro Smrečáni: To je nemožné! (Hluk. Slyšme! Slyšme!)
Milan Hodža: ... a bez akejkoľvek sympatie alebo antipatie predostrel snemovni túto záležitosť, ktorá — ako vravím — nie je záležitosťou straníckou, ale ľudstva.
Ďuro Smrečáni: A vaša vina!
Milan Hodža: Prosím pánov, aby láskavo ocenili moju snahu....
Gabo Ugron: Prejdite k veci !
Milan Hodža: ...a láskavo súhlasili stým, aby som jednotlivé údaje, ktoré som získal a ktoré slúžia na osvetlenie veci, prečítal z poznámok. Úvodom považujem za svoju povinnosť venovať jeden pohľad nato, čo sa dialo v Ružomberku až doposiaľ, obzrieť sa na udalosti z minulosti, ale hlavne niekoľkými ťahmi štetca zobraziť duchovný svet tamojších obyvateľov a podmienky v ktorých žije tento ľud.
Miki Zborai: Toto je určené pre zahraničie.
Ďuro Smrečáni: Len si to vypočujme!
Milan Hodža: Obec Černová pri Ružomberku. . .
Hlas z pléna (zo stredu): Rozpráva pre Čechov!
Milan Hodža: Ak chcem hovoriť pre Čechov, vystúpim v Čechách.
Miki Zborai: Aj tam aj tu!
Milan Hodža: Keďže nato nie som odkázaný, nevystupujem v Čechách. Zatiaľ som nemal to šťastie vystupovať v Čechách. Obec Černová je okrajovou časťou Ružomberka, je od neho vzdialený 4 kilometre, má 1300 obyvateľov. Obyvatelia sú Slováci (tót), vierovyznaním katolíci, ľud je to chudobný a hlboko veriaci. Pre vieru týchto ľudí je charakteristická tá slovanská črta, že ich presvedčenie nie je formálne alebo povrchné, ale prenikajúce do hĺbky vecí.
Hlas z pléna (z kraja ľavice): Je sfanatizovaný ! (Pokračujúci hluk.)
Milan Hodža: Nie je mojou chybou, ct. páni poslanci, ak so mnou nesúhlasíte, ja to považujem za podstatné, preto sa tým zaoberám. Je dôležité, aby som na povahu týchto ľudí upozornil preto, lebo jeden vzdialený, ľud nepoznajúci politik či psychológ, nikdy nepochopí, čo sa deje v duši toho ľudu. Učenie Kristovo zakorenilo v duši tohoto ľudu presvedčenie, že jedine rovnoprávnosť, jedine úcta k ľudským právam, jedine kryštálovo čistá viera môže zabezpečiť duchovný pokoj a rovnováhu ľudu. Evolúcia ideí, ktorá dnes vedie ľudského ducha smerom k rovnoprávnosti, v takomto ľude nemôže nenájsť na úrodnú pôdu. Ja vieru, náboženské presvedčenie, nábožné uvažovanie, zvlásť v prostredí slovanského (szláv) ľudu považujem za natoľko dôležité aj v nazeraní na politické uvažovanie. . .
Predseda (zvoní) : Prosím rečníka, aby ráčil prehovoriť k veci.
Aurel Vlad: Toto je sloboda slova!
Predseda: Pána poslanca Vlada vyzývam k poriadku.
Gabo Ugron: Nie úvahy tu treba prednášať, keď sa takáto smutná udalosť stala!
Milan Hodža: Ct. snemovňa! Keďže sa nemienim stavať proti mienke snemovne, sústredím sa čisto na vymenovanie jednotlivých faktov. Podľa mojej mienky . . . (Pokračujúci hluk. Slyšme ! Slyšme!)
Ct. snemovňa! Černovčania, keď kostol stavali, stavali ho na vlastné trovy. Pánovi biskupovi vtedy vtedy vonkoncom nebolo naponáhlo, naopak, keď ho požiadali o príspevok, tento odmietol poskytnúť. Keď bol však kostol hotový a nastal čas vysviacky, o ktorú požiadali samotní Černovčania, len s tou podmienkou, aby ho vysvätil ich medzičasom suspendovaný farár, vtedy biskup o vysviacke rozhodol, nesúhlasil však s tým, aby ju vykonal ružomberský, teda černovský, toho času suspendovaný farár. Žiadali teda aby bola vysviacka odložená až dovtedy, kým sa suspendovaný farár nevráti. Táto žiadosť však bola odmietnutá - kým po sto rokov nebolo dôležité kostol postaviť, naraz sa vysviacka stala súrnou. Spočiatku sa biskup mienil vysviacky zúčastniť osobne. Keďže sa však medzi biskupom a veriacimi z dávnych dôb pretrvával spor, ktorý...
Ďuro Smrečáni: Ľud ste štvali vy vo svojich novinách! (Hluk.)
Milan Hodža: Ktorý som mal v úmysle popísať v úvode svojho vystúpenia, ale nedostal som sa k tomu. Počas tohoto sporu obe strany zotrvali na nezmieriteľných (intranzigens) pozíciách - z jednej strany biskup, ako som uviedol, a z druhej strany ľud, ktorý vravel: trváme na vlastnom farárovi, pretože mu dôverujeme, pretože ho radi máme. Tento spor bol nepreklenuteľný. Biskup pritom kŕčovito trval na vysviacke čím skôr. (Prejavy súhlasu.) Spočiatku sa mienil vysviacky zúčastniť osobne, ale potom ho informovali, že Černová chce zopakovať tú starú ružomberskú obyčaj, že obyvateľstvo vyjadruje bojkot svojou neúčasťou. Totiž rovnako patrí k pozadiu tejto veci, že posledné dva roky, odkedy medzi kňažstvom a ľudom nastali určité nedorozumenia, ľud demonštroval bojkotom. (Hluk.)
V niekoľkých obciach liptovskej stolice sa stal (Pretrvávajúci hluk) prípad, ktorý kultúrna história zaznamenala zatiaľ iba o slovinskej dedine Bicmanje v Rakúskej ríši, že veriaci sa nevzdialili od svojej cirkvy, k nej ostali rovnako verní a rovnako hlboko veriaci, avšak z odporu ku kňazovi odmietli jeho účinkovanie na plnej čiare. (Hluk.)
Gabo Ugron: Pekné veci!
Milan Hodža: Títo ľudia tak vraveli: veríme v Boha, veríme v Krista, ale neveríme v ľudí! (Hluk.)
Gabo Ugron: Nekoľkým podliakom však uverili. (Stále pretrvávajúci hluk. Predseda zvoní.)
Milan Hodža: Skrátka biskup sa vzdal toho, aby sa osobne zúčastnil na vysviacke černovského kostola. Poveril jedného zo svojich kanonikov, aby ho zastupoval, bývalého ružomberského farára Antona Kurimského. Ten toto poverenie dostal, ale zdá sa, že aj on zvažoval situáciu a nechcel sa vystaviť nebezpečenstvu, aby sa vo vlastnej cirkvy (Hluk), v ktorej sám pôsobil kedysi ako duchovný pastier, bol vystavený bojkotu . . .
Števo Zlinský: Po maďarsky to bakuľou volajú! (Hluk.)
Milan Hodža: . . . takže medzičasom vrátil poverenie. V jeho rozhodnutí ho pravdepodobne posilnil telegram, ktorý medzičasom dostal z Černovej. Text telegramu bol nasledovný (číta) : "Jej milosti pánovi kanonikovi Kurimskému, Spiš. Prosíme vás, neunúvajte sa do Černovej, vysviacku kostola neuskutočníme. V mene obce podpis." (Výkriky z pravice: Kto to podpísal!) Matej Kalián. Telegram bol poslaný 25. októbra o 8. hodine ráno. (Stály hluk. Slyšme! Slyšme! Predseda zvoní.) Cirkevné úrady sa teda obávali bojkotu a preto, aby sa vyhli jeho dôsledkom, oni sami, menovite poverení kňazi vo svojich obciach sa postarali, aby na vysviacke bol ľud prítomný, a postarali sa o to tak, že oznam o vysviacke kostola v Černovej vyhlásili z kancľu a to vyzvali obecenstvo k účasti. (Hluk.) Stojí za zmienku, že biskup, respektíve poverenec kanonika Martin Pazúrik, ktorý už dlhśiu dobu strávil medzi ľudom, a ktorý pravdepodobne veľmi dobre pozná situáciu, sa svojho času zaviazal čestným slovom, že sa na vysviacke černovského kostola bez prítomnosti suspendovaného farára Hlinkua nezúčastní. (Hluk.) Aby sa vysviacka nekonala - toto je moja informácia - Černovčania použili naivnú fintu a niekto spomedzi nich rozširil do sveta správu - zrejme z núdze - že vysviacke zabránia tým, že kostol uzamknú. (Hluk. Slyšme! Slyšme!) Túto správu vysnoril zástupca richtára Bačkor, ktorý, aby zabránil zamýšľanej ľsti, odmontoval z kostolných dverí zámok tak, že dvere kostola sa zavrieť nedali. V sobotu sa potom stalo to, čo tlač - neviem na základe akých informácií - nazýva plienením kostola, že veriaci vošli do neuzamknutého kostola, a odniesli potrebné obradné predmety za účelom ich úschovy. (Hluk a veselosť na ľavej strane. Veľký hluk v národnostných laviciach.) Ct. snemovňa, ja nie nadarmo som uviedol, koľko obyvateľov má Černová, nie nadarmo som zdôraznil, že tento chudobný ľud na vlastné trovy vystaval kostol, každá tehla bola jeho, každý obradný predmet patril jemu. (Veľký hluk.) Tento biedny ľud, ktorý na stavbu kostola vie obetovať 79.000 korún, je oveľa ideálnejši a oveľa vyššie stojí, než aby ste ho vy tu častovali posmechom, keď ja o ňom hovorím. (Veľký hluk a výkriky: Vyzbierali sa naň. Predseda zvoní.)
Ct. snemovňa! Keď sa táto správa dostala do Ružomberka a keď sa prípad nedorozumením považoval za plienenie kostola, vtedy správne úrady poslali [v sobotu] do Černovej 14 žandárov. Žandári vykonali vyšetrovanie. Výsledok vyšetrovania ja samozrejme nepoznám, viem však, že v sobotu večer, resp. v nedeľu ráno žandári hlásili, že na žiadny zásah nenašli dôvod.
Noc, vravím, uplynula pokojne. Keby čo i len vzdialene mohol byť pravdivým predpoklad, že ľud tam - ako šíri tlač - sa stal obeťou štváčov, tak ja predsa len neverím, že v sobotu, teda deň pred vysviackou kostola by tam mohol panovať taký ideálny kľud.
V nedeľu 27. októbra ráno v kostoloch okolitých obcí, menovite v tých obciach, ktorých administrátori a učitelia náboženstva sa chceli zúčastniť na vysviacke, vravím, v týchto obciach sa bohoslužby konali v nedeľu skoro ráno o 7. hodine. Farári vyzvali veriacich, aby sa na vysviacke bezpodmienečne zúčastnili. Ráno okolo 9-tej, alebo 10-tej hodiny sa do Černovej vybral ľud z okolitých dedín: Gudrik, Ludrovej, Liskovej, Ružomberka, a ďaľśích obcí.
Po zhromaždení sa ľudu — podotýkam, že nebol nepriateľsky naladený — sa k nemu Černovčania pridali, a tak ako boli - vo sviatočných odevoch - spoločne ostali stáť na konci dediny a čakať na hostí. (Veselosť.) Ľud stál sčasti v jednej úzkej uličke, sčasti na pozdĺžne sa rozprestierajúcej lúke. Ráno medzi štvrť na jedenásť a pol jedenástou prichádzali smerom k dedine dva kočiare. V prvom sedel pán Zolo Peresléni, ružomberský slúžny. Podotýkam, že Zolo Peresléni, ktorý je v súčasnosti slúžnym v Ružomberku, pôsobil aj počas predchádzajúcej služby na Liptove, to jest na národnostnom území. V druhom kočiari sedel Jožo Fišer, ružomberský administrátor a Martin Pazúrik, dekan z Dolného Liptova a okrem toho ešte dvaja kňazi, ktorí sa zrejme prišli len prizerať. (Hluk v strede. Slyšme! Slyšme!) Prosím, nevyrušujte ma!
Miki Zborai: Hryzie ťa svedomie!
Milan Hodža: Ale prosím vás, nehovorte také veci!
Predseda: Prosím ticho!
Milan Hodža: Vravím, v druhom kočiari boli dvaja hostia: Izidor Kaločai ružomberský katechéta a administrátor Hanzéli.
Prvý kočiar vrazil priamo do davu zhromaždeného ľudu. Vojdúc medzi ľudí, kone automaticky zastali. Na kočiari však sluha slúžneho, tento sluha sediaci pri kočišovi, vytrhol z rúk kočiša bič a šľahol medzi kone ako i po ľuďoch stojacich pri kočiari. (Hluk na ľavej strane.) Ja tieto fakty prednášam, kľudne očakávajúc vyšetrovanie, nakoľko viem, odkiaľ som tieto informácie získal. Ľud pod náporom šľahajúceho biča ustupoval, avšak tí, ktorí stáli pri kočiaroch, teda vpredu stálu za chrbtom žandárov kričali na kočiša: zastav kone, ušliapeš ženy! Ke´d kočiš na tieto slová nereagoval, vpredu stojaci chlapi prešli pomedzi žandárov na cestu, okolo stojaci sedliaci chytili kone za kantáre a snažili sa ich tlačiť dozadu, alebo otočiť späť. (Pohyb. Výkriky: Pekné privítanie!)
Gabo Ugron: Mali na to právo ?
Milan Hodža: Spomedzi kňazov sediacich v druhom koči — nemôžem vedieť ktorý — vyskočil z miesta a skríkol smerom k prvému kočiaru : »Len dopredu ! Aj len preto dopredu!« Povedal to po maďarsky. (Výkriky: Dobre urobil. Mal azda po latinsky?) Ja vystupujem len s faktami, o ktorých som sa hodnoverne dozvedel. Nato sa prehluśil hluk hlas rozzúreného slúžneho: »Strieľať !« (Živý nesúhlas a veselosť na pravej aj ľavej strane. Hluk. Výkryky: Klamstvá! Nesúhlasí! Predseda zvoní.)
Belo Čitári: Takto bude poburovať aj ľud! (Pohyb a hluk na ľavej strane. Predseda zvoní.)
Milan Hodža: Veď môžu namietať páni, keď tu ja v dobrej viere, svedomito a zo spoľahlivých zdrojov pochádzajúce fakty prednášam. (Hlučné výkriky na ľavej strane: Klame!) Nie som ja odkázaný na klamstvá. (Veľký hluk.)
Mór Satmári: Bol by schopný sa nechať zastreliť, aby poštval ľud! (Hluk. Predseda zvoní.)
Milan Hodža: Žandári . . . (Pohyb a hluk. Slyšme! Slyšme!)
Predseda (zvoní) : Prosím ticho!
Milan Hodža: ... stojaci v tesnej blízkosti kočiarov sa nato obrátili, a časť z nich vystrelila smerom k ľavej strane cesty, druhá časť smerom k pravej strane cesty strieľala. Výstrely sa udiali vo forme salvy . . . (Pohyb a hluk.)
Miki Zborai: Vo forme čoho? Alebo to bola salva, alebo nie! (Hluk. Slyšme! Slyšme!)
Milan Hodža: ... v rýchlom slede štyroch za sebou nasledujúcich sálv sa udiali. Celá operácia trvala iba krátku chvíľu. (Slyšme! Slyšme!)
Moje údaje zahŕňajú aj informáciu, ktorú p. poslanci ráčili spomenúť, menovite že slúžneho sluhu sediaceho v kočiari ktosi trafil kameňom. (Výkryky zľava spredu: Už nebodaj len nie náhodou? Pohyb a veselosť. Hluk. (Predseda zvoní.) Žandári mierili presne. Tých deväť ľudí, ktorí padli ako prví, rýchlo dobojovali svoj zápas so smrťou. (Pohyb a hluk na ľavej i pravej strane.)
Belo Čitári: Ľud ženiete do ohrozenia, ale sami ste v bezpečí!
Milan Hodža: Buďte kľudný p. poslanec, stál som ja už pred hlavňami žandárskych zbraní; mierili na mňa puškami a neustúpil som.
Belo Čitári: Ale aj rozoštvaný ľud ostal stáť namieste!
Milan Hodža: Ráčili by ste ma zavolať. Môžem vás ubezpečiť, že bol by som vykonal všetko pre odvrátenie krviprelievania. (Pohyb a hluk na ľavej strane. Predseda zvoní.)
Števo Zlinský: Vlastnú česť by ste si zachránili pred fackami!
Milan Hodža: Výsledky krviprelievania tu nebudem popisovať, lebo predpokladám, že sú tu aj bez toho známe.
Prichádzajúcich lekárov na ceste širokej 4-5 krokov vítal strašný pohľad. Telá ležali tvárou dolu v prachu a krvi. (Hluk.) Niektorých guľky pritisli k plotu a schodisku školskej budovy, iní ležali v diaľke na tráve. Štyria prítomní kňazi sa ihneď po streľbe bez toho, aby pokračovali do dediny, nechali odviezť preč. Slúžny po zákroku vyslal hliadku do dediny a sám sa ponáhľal do Ružomberku, odkiaľ poslal vojsko. Vojaci boli už o pol dvanástej v Černovej. Úradný lekár a jeden súkromný lekár od pol dvanástej do pol tretej obväzovali rany raneným. Večer o siedmej dorazila na mieste ďalšie vojsko z levočského pešieho pluku.
Opísal som situáciu, tak, ako somobdržal informácie. Teraz by som sa osmelil osvietiť niektoré okolnosti, ktoré sú podľa mojich údajov v úplnom rozpore s polooficiálnou správou. (Slyšme!) V Černovej toho času popri vyšetrovacom sudcovi ružomberského súdu, jedného pomocného sudcu a bratislavského generála jeden vojenský sudca vedie vyšetrovanie. Na základe informácií, ktoré považujem za polooficiálne, mal ľud v Černovej privítať príchodzích a žandárov spŕškou kameňov. (Hluk.) Citujem z dennej tlače. Brvnami a sekerami sa ľud na nich vrhol. Jeden žandár má rozbitú hlavu, iného poranili. Túto okolnosť považujem za dôleźitú, lebo ak naozaj nastala, potom by to bola provokácia zo strany ľudu. Preto som sa zaujímal o výsledky vyšetrovania a dozvedel som sa nasledovné: Spomedzi štyroch kňazov sa nezranil nikto., napriek tomu, že noviny písali o o zranení Pázunka, alebo vraj aj Fišera. Spomedzi žandárov, na ktorých sa mal ľud vrhnúť brvnami a kameňmi, sa takisto nikto nezranil, len jeden má odreninu na čele , (Výkriky: Od čoho?) , ktorú odreninu mu úradný lekár na mieste ošetril a zalepil leukoplastom (angol flastrom). Iná správa hovorí o tom, že žandári pálili nie salvami, ale v rámci zápasu, keď vraj Černovčania zaútočili na žandárov a zápasili muž s mužom a žandári pálili bez veliteľského povelu v sebaobrane. Správy dokonca hovoria, že sedliaci mali uchopiť bajonety nasadené na zbraniach.
Jeden hlas (zľava) : Hlinkov brat! (Hluk a pohyb.)
Predseda (zvoní) : Ticho prosím. Vyzývam k poriadku p. poslanca, ktorý prerušil rečníka.
Milan Hodža: Keby bola šla reč o útoku, alebo zápase, je evidentné, že pri boji chlapa s chlapom by niekoľko ľudí utrpelo zranenia, alebo spomedzi sedliakov, alebo spomedzi žandárov. Teraz, keď už vieme, že medzi žandármi odhliadnuc od jediného - aj toho len s odreninou na čele - žiadni zranení nie sú (Hluk. Slyšme! Slyšme!) z toho vyplýva len jediné, a to, že zo strany sedliakov k žiadnemu útoku, či bitke nedošlo. Zápas by musel zanechať nejakú stopu, nejaký dôkaz, alebo ranu na tele mŕtveho, či zraneného, keďže bez zranení sa podobné potýčky nezvyknú udiať. (Hluk. Slyšme! Slyšme!)
Vyšetrovanie však ukázalo, že na telách mŕtvych niet stopy po žiadnych bodných, ani sečných ranách. Dokonca ani stopy po úderoch nevidno na tele ani jediného zraneného. Podotýkam, źe nepoznám počet tých, ktorí sa zranili iba ľahšie a utiekli z miesta, môžem poskytnúť iba mená zosnulých. (Hluk a výkriky.)
a som podal stav vecí a z nich nevyplýva, že by niekoho boli upozornili, alebo vyzvali k poriadku. Viem zo správ tlače, že slúžny mal ľudí vyzývať k poriadku. Vravím, z mojich informácií nič také nevyplýva. Ak niekto vie iné podrobnosti, budem mu vďačný. Ak slúžny aj naozaj vyzýval k poriadku, v čom nemám dôvod pochybovať, ak to tvrdí minister, tak slúžny by zbytočne vyzýval k pokoju rozvášnený dav. Ak sa dá konštatovať, že na mŕtvych a ranených niet stopy po zápase, potom k bitke vôbec nedošlo. (Slyšme! Slyšme! Predseda zvoní.) Bolo povedané, že . . .
Predseda : Ct. p. poslanec vystupuje so svojou interpeláciou spôsobom, že to navodzuje názor, že p. poslanec má v úmysle zabrániť ďalším interpeláciám. (Pravda! Tak je! Výkriky v strede: Má právo hovoriť! Hluk.) Prosím hovorte rýchlejšie a neráčte držať také dlhočizné pauzy. (Súhlasné prejavy.)
Gabo Ugron: Dajme mu kyselku Františka Jozefa, aby hovoril rýchlejšie. (Hluk.)
Milan Hodža: Ct. snemovňa! (Hluk. Predseda zvoní.) Pre odstránenie akýchkoľvek nedorozumení považujem za svoju povinnosť vyhlásiť, že žiadnu podobnú domnienku tu nechcem potvrdiť a hovorím pomaly, lebo som nútený často nahliadať do svojich poznámok. Odtiaľ čerpám údaje.
Predseda : Teraz ste napríklad p. poslanec hovoril veľmi rýchlo a plynule. Prosím pokračujte takto. (Veselosť.)
Milan Hodža: Z toho teda vyplýva, že medzi sedliakmi a žandármi k žiadnej bitke nedoślo, a čo je vonkoncom vylúčené - sú nepravdivé novinové správy, žeby sedliaci boli sa natisli na žandárov a snažili sa im uchopiť bajonety. (Hluk. Slyšme! Slyšme!)
Ct. snemovňa! Aj o tom som čítal, že človek menom Uhrin mal po prvej salve búriť ľud, že: Nebojte sa ľudia, to sú iba slepé náboje! (Výkriky: To všetko sme čítali!) Na tohoto Uhrina my sa žiaľ veľmi málo budeme môcť odvolávať, lebo chudák sám sa stal obeťou nasledujúcej salvy. (Hluk. Slyšme!)
Čo sa týka streľby, kolujú i iné chýry. Jedna časť týchto chýrov popiera totiž, že vôbec došlo k salve. Tieto správy hovoria, že počas zápasu, keď sa ľud vrhol na žandárov, vtedy došlo k streľbe bez jednotného povelu a v sebaobrane. (Hluk. Slyšme! Slyšme!) Podľa prvých správ teda k salve vôbec nedošlo, len ku streľbe v sebaobrane. Druhýkrát hovoria chýry, že prvá salva šla s puškami namierenými do vzduch. Vraví to rovnaké spravodajstvo. Čo je teda pravda, bola salva, alebo nebola?
Ďuro Smrečáni: O tom nech rozhodne vyšetrovanie! (Výkriky: Nepatrí to sem! Slyšme interpeláciu!)
Milan Hodža: Ct. snemovňa! Preto som si pokladal za povinnosť reagovať na niektoré podobne vyzývavé správy na tomto mieste, (Hluk. Slyšme! Slyšme!) lebo niekoľko budapeśtianskych denníkov v posledných vydaniach uverejňuje poplašné správy o tom, že krviprelievanie v Černovej bola v skutočnosti vzbura, výsledok konšpirácie. (Pravda! Tak je!) a tak, ako niektoré orgány tlače podporujú túto hypotézu, hne´d aj dodávajú, že slovenská národná strana (tót nemzeti párt) sa snaží vytĺcť kapitál z tohoto krviprelievania. (Pravda! Tak je!) Napr. to čítam v Budapeštianskom spravodaji (Budapesti Hírlap) (Veľký hluk. Číta): "V nedeľu. . . (Veľký hluk.)
Števo Zlinský: Takto zneužívať trpezlivosť snemovne je predsa len drzosť!
Milan Hodža: ...večer presne vtedy, keď sa rozšírila správa o prípade v Černovej, bolo divadelné predstavenie v Turč. Sv. Martine (Turócz-Szent-Márton) na kopci, kde Matúš Dula pred obecenstvom vystúpil so štvavým prejavom. Zatiaľ nepoznáme autentický text prejavu, ale podľa slov nášho dopisovateľa sa podobal na vyššiespomínané panslavistické noviny. . . (Veľký hluk a pohyb.)
Ďuro Smrečáni: Prečítajte nám aj tie! (Hluk.) Predseda zvoní. Veľký hluk. Slyšme! Slyšme!)
Milan Hodža: Vzhľadom nato považujem za svoju povinnosť. . .
Martin Lovási: Ukončite to a predneste interpeláciu!
Predseda (zvoní): Prosím, tu nie je reč o Matúšovi Dulovi, ale o krviprelievaní v Černovej. To nepatrí k veci. A ak sa ct. p.poslanec nebude pridržiavať veci, odoberiem mu slovo. (Hlučný súhlas a potlesk.)
Lehel Hédervári: Zneužíva trpezlivosť snemovne.
Ali Burďan: Ukončite to!
Predseda (zvoní): Tento prípad je dosť smutný nato, aby sa o ňom p. poslanec tu cynicky vyslovoval. (Pravda! Tak je! Potlesk.) Prosím prejdite k interpelácii. (Hlučný súhlas.)
Milan Hodža: Odmietam, čo p.predseda hovorí. . . (Veľký pohyb.) A keďže mi nedovolí, aby som ju odôvodnil, potom predkladám interpeláciu bez ďalšieho zdôvodnenia.
Predseda : P. poslanca za túto poznámku volám k poriadku, a ak si ešte raz dovolí podobné vyhlásenie, budem voči nemu uplatňovať §255. rokovacieho poriadku. (Hlučný súhlas. Priebežný hluk a pohyb.)
Martin Lovási: Predneste interpeláciu a sadnite si.
Gabo Ugron: Hodina stačila!
Milan Hodža: Musel som protestovať proti tomu, že by sa v Uhorsku (Magyarországon) našla strana taká podlá, že by z tohoto prípadu chcela vytĺkať politický kapitál. (Veľký hluk.)
Gabo Ugron: Hovorí rovnú hodinu. Somár je, kto to nevie povedať za pol hodiny.
Lehel Hédervári: Vypína hruď! O facke porozprávajte. (Hluk. Predseda zvoní.)
Milan Hodža: Vec staviate do svetla. . .
Gabo Ugron: Hodinu rozprávate hlúpym spôsobom (ostoba módon).
Milan Hodža: Vec staviate do svetla, že černovský prípad je dielom štváčov a je namierený proti uhorskej štátnej idei (magyar állameszme). (Tak tomu aj je!) S vašim dovolením, verím, že tam Maďarstvo ani nebolo nijako zainteresované, veď tam, okrem predstaviteľa verejnej správy, maďarského človeka ani nebolo! Tu je reč o biskupovi a o cirkevnej záležitosti.
Gabo Ugron: O poriadku je reč! O zákonnom poriadku! (Pravda! Tak je! zľava.)
Milan Hodža: Áno, o zákonnom poriadku je reč. Preto sa pýtam, kto sú vrahovia v tomto prípade krviprelievania (Dlhotrvajúci veľký hluk na oboch stranách snemovne. Predseda opakovane zvoní.)
Predseda: prosím ticho, inak bude nútený prerušiť schôdzu. (Pretrvávajúci veľký hluk a pohyb.)
Martin Lovási: Je treba ho vyhodiť ničomníka!
Ďuro Smrečáni: Bezočivec!
Lehel Héderváry: Živia sa tým, že štvú. Má tú drzosť tu hodiny kradnúť čas (Van pofája óraszámra lopni az időt.) (Veľký hluk. Výkriky: Vrah! Vrahovia ste Vy! Sú v Lipt. Sv. Mikuláši!)
Predseda : Schôdzu na päť minút prerušujem!
(Po prestávke.)
Predseda (zvoní) : Schôdzu opätovne otváram. Pozývam p. poslanca Milana Hodžu aby pokračoval vo svojej reči.
Milan Hodža: Ct. poslanecká snemovňa! Na iný čas si ponechávam právo, aby som diskutoval o témach, ktoré dnes tu v snemovni rozvírili vášne (Hluk.) a ktorých vecí ja tu dnes v rámci zdôvodnenia tejto interpelácie dotýkať sa nechcem. A to preto nie, lebo vidím, že p. poslancom toho času chýba k tomu nálada a rozvaha, . . .
Gabo Ugron: Ne buďte drzý! (Hluk. Výkriky: Slyšme interpeláciu!)
Milan Hodža:... aby vec mohli posudzovať tomu primeranou vážnosťou. Preto svoju interpeláciu ďalej nedôvodím, len protestujem proti tomu, aby sa smelo či už voči mne, alebo voči mojim spolu-straníkom stavať podozrenia v tom smere, že my vedieme ľud do katastrofy. (Veľký hluk.)
Predseda (zvoní): Budem nútený opäť prerušiť schôdzu. Ráčte ostať potichu.
Milan Hodža (číta) : "Interpelácia k uh. kr. ministrovi vnútra vo veci krviprelievania v Černovej:
1. Je ochotný p. minister vnútra vo veci vyšetrovania pokusu o násilnú vysviacku kostola v Černovej . . . (Hluk.)
Gabo Ugron: Lož!
Milan Hodža: ... pri ktorej došlo ku krviprelievaniu pôsobiť tým smerom, aby sa vyšetrovanie rozšírilo aj na činnosť predstaviteľov štátnej správy?
2. Je ochotný p. minister vnútra do času, kým vyšetrovanie neskončí, na základe dosiaľ zistených skutočností zúčastnených predstaviteľov štátnej správy z ich úradu suspendovať? (Hluk a nesúhlas.)
3. Je ochotný p. minister vnútra tam nachádzajúce sa ozbrojené sily odveliť z obce 30. októbra v stredu?" (Pohyb a hluk.)
Predseda : Interpeláciu postupujem p. ministrovi vnútra.
Gr. Július Andráši, minister vnútra: Ct. snemovňa! (Slyšme! Slyšme!) Nech mi je dovolené dať na interpeláciu čo možno najstručnejśiu a čo možno najobjektívnejšiu a rozvážnu odpoveď. (Výkriky: Nebude to ľahké!)
Ak mi p. poslanec dovolí, chcem vyjadriť... (Pohyb a hluk. Slyšme! Slyšme!)
Predseda: Prosím p. poslancov, aby ráčili zaujať svoje miesta.
Gr. Július Andráši, minister vnútra: ... svoj obdiv, že p. poslanec Milan Hodža sa odvážil v tejto otázke interpelovať. (Živý súhlas. Hluk.) O spomínanej tragickej udalosti som dnes obdržal niekoľko hlásení. Tieto hlásenia sa javia byť zajedno v niektorých konštatáciách, ktoré by som tu predniesol. (Slyšme! Slyšme!)
Všetky tieto hlásenia vyvracajú tvrdenie p. poslanca o tom, že kanonik mal v úmysle ísť do kostola ho vysvätiť. Zámeru vysvätiť kostol sa vzdali, vzdali preto, lebo poznali náladu, videli vzrušenie ľudu a nechceli násilím, s pomocou žandárov svätiť kostol. (Súhlas.) Takže toto tvrdenie - zdá sa - nezodpovedá pravde. Skutočným zámerom príchodu kanonika bolo upokojiť ľud, vysvetliť mu, že sa vzdali zámeru vysviacky kostola - zatiaľ.
Ľud samozrejme, oklamaný a poštvaný, nedal mu príležitosť to rozpovedať, a predpkladajúc, že prišiel vysvätiť kostol, ho nechcel vpustiť do obce.
Skutkový stav, ku ktorému sa tam dospelo a ktorý vlastne viedol ku krviprelievaniu, že ľud nechcel dovoliť, aby kostol vysvätil niekto iný než Hlinka, je už sám osebe vzburou proti štátnemu poriadku a vzburou proti cirkevnému poriadku. (Hlučný súhlas a potlesk.)
Aurél Vlad: (komentuje. Hluk.)
Predseda: P. poslanca Vlada vyzývam k poriadku. (Súhlas. Veľký hluk. Slyšme! Slyšme!)
Gr. Július Andráši, minister vnútra: Aby od cirkevného predstaviteľa, ktorý bol suspendovaný zo svojho úradu z dôvodu - ako počujem - dopustil sa cirkevného priestupku ... (Tak je! Tak je!)
Ďuro Smrečáni: Simonie!
Gr. Július Andráši, minister vnútra: ... ktorý - bez toho, aby som sa za tento detail zaručil, lebo to neviem, ale počujem to z najautentickejších miest - bol suspendovaný kvôli simonii, (Tak je!); aby od cirkevného predstaviteľa, ktorý bol za protištátne delikty už dvakrát odsúdený, aby od tohoto cirkevného predstaviteľa očakávali, že vysvätí kostol, to odporuje štátnemu i cirkevnému právu. (Živý súhlas a potlesk.)
Ct. snemovňa! Je mi ľúto tohoto prípadu, je mi ho ľúto o to viac, lebo je mimo akejkoľvek pochybnosti, že tí čo tam vykrvácali, boli sfanatizovaní ľudia ktorí konali v dobrej viere, ktorých zviedli. (Tak je! Tak je! Potlesk. Hluk v zadných laviciach v strede. Slyšme!)
O samotnom priebehu sa v hláseniach jednomyseľne konštatuje nasledovné:
Keď sa priblížil kočiar, v ktorom sedel slúžny a dvaja kňazi, ľud sa im postavil do cesty a nechcel ich pustiť ďalej do obce. Podľa hlásenia - ako to nateraz vyzerá — ľud sa koní chytil, na žandárov útočil, snažil sa ich odzbrojiť a kňazov vítal spŕśkou kameňov. (Veľký hluk.) To tvrdia nateraz všetky hlásenia jednomyseľne. Keď sa žandári chopili zbraní, nie slúžny, ale žandársky dôstojník vydal rozkaz, aby strieľali na tých, ktorý na nich útočia. Nerozkázal salvu, žandári strieľali individuálne po útočníkoch z prvého radu. (Hluk.) To je stav zistených skutočností nateraz. Neviem, či vyšetrovanie, ktoré už prebieha, potvrdí všetky detaily takto, alebo nie. Ak ich potvrdí, potom za postup žandárstva preberám plnú zodpovednosť. (Súhlas.) V takom prípade ho nemožno viniť, keďže inak konať nemohlo. (Pravda! Tak je!) Je povinné chrániť zákonný poriadok śtátu, to je jeho prísna povinnosť. (Pravda! Tak je!) A keď naň zaútočia, a ono chráni i životy iných, je povinné siahnuť po zbrani. (Pravda! Tak je!) Všetku svojvôľu je treba prísne potrestať v tomto prípade i v iných prípadoch. Ale zákonné použitie zbrane je treba hájiť, lebo inak je nemožné udržať poriadok v štáte. (Pravda! Tak je!)
A povedal som tiež, že ku ct. p. poslancovi stoja blízko kruhy, ktoré ľud zviedli, doviedli ho do takéhoto duševného rozpoloženia, že sa stala táto vskutku tragická a smutná udalosť. Buďte si istý p. poslanec, že to netvrdím ľahkovážne. Ak ide reč o životoch ľudí, o zodpovednosti za ne, dobre si rozmyslím, aké slová poviem. (Slyšme! Slyšme!) Tu mám v rukách napríklad článok zverejnený v novinách p. poslanca o voľbách v Belényesi [mesto Beiuş v dnešnom Rumunsku]. Vtedy - a to nehovorím o iných štavých článkoch, ktorými pravidelne oplývajú tieto noviny (Živý súhlas a výkriky: Každý týždeň!) - v týchto novinách priamo, takpovediac, vyzýva sa ľud na krviprelievanie. (Pravda! Tak je!) Lebo čo stojí napísané v týchto novinách? Po voľbách v Belényesi sa píše - a na tomto mieste poznamenávam, že už aj nadpis článku je charakteristický a znie: "Ďalej už nemôžeme čakať" — v článku stojí (číta.) : "Lenže Rumuni neľutujú trocha krvi a výsledok je taký, že tento národ - t. j. rumunský - aj vyhral, kým mi Slováci (tótok) sme boli skromným ľudom. Neznížili sme sa k bitke, preto sme sa ocitli v horšej pozícii ako Rumuni. (Veľký pohyb a hluk.)
Tvrdí sa tu teda, že preto je horšia pozícia slovenského ľudu, lebo sa bojí krviprelievania. (Veľký hluk a pohyb.) A nenachádza sa tu azda výzva, aby sa nebál? (Živý súhlas.) Takto píše táto tlač. A ak takto píšu v mene poslancov, potom sa nečudujme, že dobromyseľný ľud sa nechá zviesť, že sa podujme na veci, za ktoré potom trpí on a nie ct. p. poslanci. (Živý súhlas. Tak je! potlesk.) Ten ľud, ktorý dôveruje p. poslancovi a jeho strane, privedú oni do najväčšej katastrofy. (Pravda! Tak je!) Navedú ho nato, že z tejto zeme, kde by mohol mať najlepšiu poživeň, uteká a navedú ho nato, že tu, kde ho obklopujú láskou, je vystavený podobným udalostiam. (Živý súhlas.)
Na základe vyššie povedaného, môžem dať [na interpeláciu] krátku odpoveď. Tá spočíva v tom, že hoci vyšetrovanie povediem s najväčšou prísnosťou, a keby viedlo k iným výsledkom, než sa javia z doterajśích hlásení, nebudem váhať ukladať tresty, ale podľa súčasného stavu vecí, nevidím žiadnu potrebu v suspendácii úradných osôb, ktoré sa daného prípadu zúčastnili, lebo slúžny tam síce bol prítomný, ale streľbu neprikázal on a ani nijako inak nezasiahol do diania.
Preto toto želanie p. poslanca a rovnako ani všetky ostatné želania plniť nebudem. (Všeobecný súhlas a potlesk).
Predseda: Slovo má pán poslanec, ktorý interpeláciu podával.
Milan Hodža: Ct. snemovňa! (Pohyb.) Vždy zle dopadne taká politika, ktorá predpokladá, že akýkoľvek názor, akékoľvek poburovanie... (Hluk. Slová rečníka nepočuť.)
Predseda(zvoní): Prosím ticho!
Milan Hodža: Toto slovo vymažme z politického slovníka. Tam kde je reč o ideách, o poburovaní slova byť nemôže (Hluk.)
Gabo Ugron: Toto je idea? Toto je banditizmus!
Milan Hodža: Je mojou povinnosťou upozorniť, že poburovanie nikde na svete ovocia neprinieslo by, keby nebolo príčiny nespokojnosti. (Veľký hluk.) Vie to p. minister, vedia to všetci členovia snemovne, vedia to páni poslanci zo svojich opozičných čias, že v oblasti verejnej správy je v Uhorsku potrebná reforma a ak sa táto neuskutoční, tak bude žriedlom ďalších problémov. (Hluk.)
Predseda(zvoní): Ráčte sa vyjadrovať k veci.
Gabo Ugron: Máme do činenia s nesvedomitými štváčmi!
Milan Hodža: Z odpovede p. ministra vnútra beriem na vedomie pasáž, ktorá opravuje moje informácie.
Gabo Ugron: Nič neopravuje! Hovorí o pokračovaní vyšetrovania!
Milan Hodža: Ktorá v úvode hovorí, že cieľom zhromaždenia ľudu v Černovej nebolo to (Pretrvávajúci hluk.)
Mal by som sa tu brániť, ct. snemovňa, voči tomu, že p. minister vnútra citoval pasáže z článkov uverejnených v mojich novinách, ktoré nakoľko vychádzajú pod mojim menom, kládol do súvisu s mojou osobou. Ja za vlastné texty, ktoré sám píšem si vytrpím, (Veľký hluk.) za tie som sa zodpovedal a si zodpoviem aj v budúcnosti. (Hluk.) Nevyvliekam sa zo zodpovednosti ani v kritických chvíľach. Keď bolo napr. v mojich silách, aby som zabránil veľkému krviprelievaniu, urobil som tak riskujúc vlastný život. (Hluk.)
Predseda: Ráčte sa vjadrovať k veci.
Milan Hodža: Za svoje skutky preberám plnú zodpovednosť: tam je súd prísažných, ten sa so mnou poráta. (Hluk.) A ak možno hovoriť o politike katastrofickej, potom to môže byť jedine politika, ktorá nepočíta s vôľou ľudu.
Ďuro Smrečáni: Ktorá toleruje takýchto ľudí!
Milan Hodža: Žiadne seba-popretie by nehrozilo ani p. biskupovi, ani dôstojnému p. farárovi a predsa sa postavili proti vôli ľudu.
Gabo Ugron: To je cirkevná vrchnosť! Prejavujte mu úctu!
Milan Hodža: Je to tým poľutovaniahodnejšie, že ide o cirkevnú vrchnosť a predsa museli zasahovať žandári. (Hluk). Ja môžem teda zobrať na vedomie z odpovede p. ministra len časti, ktoré som označil, ostatné na vedomie neberiem, lebo považujem za nevyhnutne potrebné, aby sa tam úradné osoby nahradili inými. (Pretrvávajúci hluk. Slyšme! Slyšme! Predseda zvoní). Myslím, že nájdete také úradné osoby, ktoré nebudú zainteresované.
Predseda: Nasleduje prijatie uznesenia. Kladiem otázku: berie ct. snemovňa na vedomie odpoveď p. ministra vnútra na interpeláciu p. poslanca Milana Hodžu, áno, alebo nie? (Áno! Nie!) Prosím tých, ktorí berú odpoveď na vedomie, aby ráčili vstať.
(Udialo sa.) Väčšina.
Snemovňa zobrala odpoveď danú na interpeláciu na vedomie. (Pretrvávajúci hluk. Zvoní.)
Poznámky:
* vo voľnom preklade: "každý cvrček vedz, odkiaľ - pokiaľ ti je dovolené". V ruskom civilizačnom prostredí je uvedené príslovie všeobecne vnímané ako symbol márneho boja so skorumpovaným systémom.
** citované podľa: http://www3.arcanum.hu/onap/opt/a090302.htm?v=pdf&a=start
Text vystúpenia bol uverejnený aj v publikácii Barnabás Vajda Ed., A XX. század magyar beszédei, Agave Bp. 2007, str. 40-44
Ešte poznámka k písaniu mien jednotlivých aktérov: keďže v slovenskej historiografii od určitého času vládne vo veci písania uhorských mien a priezvísk absolútny nihilizmus, a tiež vzhľadom na skorumpovanosť historickej obce zvyknutej familiárnymi menami (Belo, Šaňo, Paľo...) zdôrazňovať, že daná historická persóna je "v balíku", riadime sa týmto úzom a píšeme ich tak, ako sa nám to práve hodí.
206. schôdza v stredu, 30. októbra 1907
Milan Hodža: Ct. snemovňa! Minulú nedeľu 27. októbra sa štyria ružomberskí farári . . . (Hluk.)
Predseda (zvoní): Prosím ticho!
Milan Hodža: . . . medzi nimi dvaja z poverenia spišského biskupa dostavili sa do liptovskej obce Černová s cieľom, aby vysvetili nedávno postavený kostol.
Ďuro Smrečáni : Už ani toto nie je pravda ! (Hluk.)
Vilo Šümegi: Škoda, že ty si tam nebol!
Milan Hodža: Ct. snemovňa, vysviacka, o ktorú sa pokúsili, sa diala proti vôli ľudu, avšak úrady . . . (Hluk.)
Predseda: Prosím ticho na novinárskom balkóne!
Milan Hodža: . . . ktoré boli zodpovedné , vytrvali pri svojom zámere i proti vôli obce a ľudu.
Ďuro Smrečáni : Ani toto nie je pravda! (Hluk.)
Ali Šomodi: To azda ani netreba zdôrazňovať! (Hluk.)
Milan Hodža: Ct. snemovňa! Ja všetky uvádzané fakty jednak svedkami. . .
Zolo Silaši: Falošnými svedkami! (Hluk.)
Milan Hodža: ... jednak už zverejnenými výsledkami prebiehajúceho šetrenia budem dokladať. Preto prosím ct. snemovňu, aj vzhľadom na závažnosť témy...
Ďuro Smrečáni: Nie závažná, ale smutná vec to je. (Hluk.)
Predseda (zvoní) : Ticho prosím!
Milan Hodža: . . . aby som aspoň teraz, keď je reč nie o veci straníckej, ale ľudstva. . . (Veľký hluk.)
Ďuro Smrečáni: O vlastnej veci! Vy ste zodpovedný! (Veľký hluk a výkriky: Vy ste na vine!)
Predseda (zvoní) : Prosím ticho, lebo budem nútený uviesť menovite pánov poslancov a keby ani to nepomohlo, potom v zmysle rokovacieho poriadku budem nútený rozpravu ukončiť.
Milan Hodža: Protestujem proti akýmkoľvek obvineniam. Vyhlásil som, že povedané podopriem dôkazmi. . .
Ďuro Smrečáni: Vy ste na vine!
Predseda: Upozorňujem pána poslanca Smrečániho, aby nerušil vystupujúceho.
Milan Hodža: Mám právo na to, aby si ma ct. snemovňa aspoň vypočula. (Hluk.)
Jožo Emődy: Na vine je Slovenský Týždenník!
Predseda: Upozorňujem pána poslanca Emődyho, aby nerušil vystupujúceho.
Belo Čitári: (Komentuje.)
Predseda: Upozorňujem pána poslanca Čitáriho, aby nevyrušoval vystupujúceho, inak budem nútený postupovať podľa rokovacieho poriadku.
Milan Hodža: Keďže som bol vyrušený poznámkami, ktoré rovno tam smerujú, aby som ja ako spolupáchateľ bol braný na zodpovednosť . . . (Tak je! Tak je!)
Ďuro Smrečáni: Návodca, nie spolupáchateľ!
Milan Hodža: ... považujem za potrebné vyhlásiť, že preto som sa podujal na túto interpeláciu, lebo v okolí Ružomberka som náhodou nikdy politiku nerobil . . .
Ďuro Smrečáni: Ani vaše noviny nie?
Milan Hodža: . . . a vo veci nie som nijako zainteresovaný. Mojou snahou bude — a verím, že to docielim — aby som objektívne . . .
Ďuro Smrečáni: To je nemožné! (Hluk. Slyšme! Slyšme!)
Milan Hodža: ... a bez akejkoľvek sympatie alebo antipatie predostrel snemovni túto záležitosť, ktorá — ako vravím — nie je záležitosťou straníckou, ale ľudstva.
Ďuro Smrečáni: A vaša vina!
Milan Hodža: Prosím pánov, aby láskavo ocenili moju snahu....
Gabo Ugron: Prejdite k veci !
Milan Hodža: ...a láskavo súhlasili stým, aby som jednotlivé údaje, ktoré som získal a ktoré slúžia na osvetlenie veci, prečítal z poznámok. Úvodom považujem za svoju povinnosť venovať jeden pohľad nato, čo sa dialo v Ružomberku až doposiaľ, obzrieť sa na udalosti z minulosti, ale hlavne niekoľkými ťahmi štetca zobraziť duchovný svet tamojších obyvateľov a podmienky v ktorých žije tento ľud.
Miki Zborai: Toto je určené pre zahraničie.
Ďuro Smrečáni: Len si to vypočujme!
Milan Hodža: Obec Černová pri Ružomberku. . .
Hlas z pléna (zo stredu): Rozpráva pre Čechov!
Milan Hodža: Ak chcem hovoriť pre Čechov, vystúpim v Čechách.
Miki Zborai: Aj tam aj tu!
Milan Hodža: Keďže nato nie som odkázaný, nevystupujem v Čechách. Zatiaľ som nemal to šťastie vystupovať v Čechách. Obec Černová je okrajovou časťou Ružomberka, je od neho vzdialený 4 kilometre, má 1300 obyvateľov. Obyvatelia sú Slováci (tót), vierovyznaním katolíci, ľud je to chudobný a hlboko veriaci. Pre vieru týchto ľudí je charakteristická tá slovanská črta, že ich presvedčenie nie je formálne alebo povrchné, ale prenikajúce do hĺbky vecí.
Hlas z pléna (z kraja ľavice): Je sfanatizovaný ! (Pokračujúci hluk.)
Milan Hodža: Nie je mojou chybou, ct. páni poslanci, ak so mnou nesúhlasíte, ja to považujem za podstatné, preto sa tým zaoberám. Je dôležité, aby som na povahu týchto ľudí upozornil preto, lebo jeden vzdialený, ľud nepoznajúci politik či psychológ, nikdy nepochopí, čo sa deje v duši toho ľudu. Učenie Kristovo zakorenilo v duši tohoto ľudu presvedčenie, že jedine rovnoprávnosť, jedine úcta k ľudským právam, jedine kryštálovo čistá viera môže zabezpečiť duchovný pokoj a rovnováhu ľudu. Evolúcia ideí, ktorá dnes vedie ľudského ducha smerom k rovnoprávnosti, v takomto ľude nemôže nenájsť na úrodnú pôdu. Ja vieru, náboženské presvedčenie, nábožné uvažovanie, zvlásť v prostredí slovanského (szláv) ľudu považujem za natoľko dôležité aj v nazeraní na politické uvažovanie. . .
Predseda (zvoní) : Prosím rečníka, aby ráčil prehovoriť k veci.
Aurel Vlad: Toto je sloboda slova!
Predseda: Pána poslanca Vlada vyzývam k poriadku.
Gabo Ugron: Nie úvahy tu treba prednášať, keď sa takáto smutná udalosť stala!
Milan Hodža: Ct. snemovňa! Keďže sa nemienim stavať proti mienke snemovne, sústredím sa čisto na vymenovanie jednotlivých faktov. Podľa mojej mienky . . . (Pokračujúci hluk. Slyšme ! Slyšme!)
Ct. snemovňa! Černovčania, keď kostol stavali, stavali ho na vlastné trovy. Pánovi biskupovi vtedy vtedy vonkoncom nebolo naponáhlo, naopak, keď ho požiadali o príspevok, tento odmietol poskytnúť. Keď bol však kostol hotový a nastal čas vysviacky, o ktorú požiadali samotní Černovčania, len s tou podmienkou, aby ho vysvätil ich medzičasom suspendovaný farár, vtedy biskup o vysviacke rozhodol, nesúhlasil však s tým, aby ju vykonal ružomberský, teda černovský, toho času suspendovaný farár. Žiadali teda aby bola vysviacka odložená až dovtedy, kým sa suspendovaný farár nevráti. Táto žiadosť však bola odmietnutá - kým po sto rokov nebolo dôležité kostol postaviť, naraz sa vysviacka stala súrnou. Spočiatku sa biskup mienil vysviacky zúčastniť osobne. Keďže sa však medzi biskupom a veriacimi z dávnych dôb pretrvával spor, ktorý...
Ďuro Smrečáni: Ľud ste štvali vy vo svojich novinách! (Hluk.)
Milan Hodža: Ktorý som mal v úmysle popísať v úvode svojho vystúpenia, ale nedostal som sa k tomu. Počas tohoto sporu obe strany zotrvali na nezmieriteľných (intranzigens) pozíciách - z jednej strany biskup, ako som uviedol, a z druhej strany ľud, ktorý vravel: trváme na vlastnom farárovi, pretože mu dôverujeme, pretože ho radi máme. Tento spor bol nepreklenuteľný. Biskup pritom kŕčovito trval na vysviacke čím skôr. (Prejavy súhlasu.) Spočiatku sa mienil vysviacky zúčastniť osobne, ale potom ho informovali, že Černová chce zopakovať tú starú ružomberskú obyčaj, že obyvateľstvo vyjadruje bojkot svojou neúčasťou. Totiž rovnako patrí k pozadiu tejto veci, že posledné dva roky, odkedy medzi kňažstvom a ľudom nastali určité nedorozumenia, ľud demonštroval bojkotom. (Hluk.)
V niekoľkých obciach liptovskej stolice sa stal (Pretrvávajúci hluk) prípad, ktorý kultúrna história zaznamenala zatiaľ iba o slovinskej dedine Bicmanje v Rakúskej ríši, že veriaci sa nevzdialili od svojej cirkvy, k nej ostali rovnako verní a rovnako hlboko veriaci, avšak z odporu ku kňazovi odmietli jeho účinkovanie na plnej čiare. (Hluk.)
Gabo Ugron: Pekné veci!
Milan Hodža: Títo ľudia tak vraveli: veríme v Boha, veríme v Krista, ale neveríme v ľudí! (Hluk.)
Gabo Ugron: Nekoľkým podliakom však uverili. (Stále pretrvávajúci hluk. Predseda zvoní.)
Milan Hodža: Skrátka biskup sa vzdal toho, aby sa osobne zúčastnil na vysviacke černovského kostola. Poveril jedného zo svojich kanonikov, aby ho zastupoval, bývalého ružomberského farára Antona Kurimského. Ten toto poverenie dostal, ale zdá sa, že aj on zvažoval situáciu a nechcel sa vystaviť nebezpečenstvu, aby sa vo vlastnej cirkvy (Hluk), v ktorej sám pôsobil kedysi ako duchovný pastier, bol vystavený bojkotu . . .
Števo Zlinský: Po maďarsky to bakuľou volajú! (Hluk.)
Milan Hodža: . . . takže medzičasom vrátil poverenie. V jeho rozhodnutí ho pravdepodobne posilnil telegram, ktorý medzičasom dostal z Černovej. Text telegramu bol nasledovný (číta) : "Jej milosti pánovi kanonikovi Kurimskému, Spiš. Prosíme vás, neunúvajte sa do Černovej, vysviacku kostola neuskutočníme. V mene obce podpis." (Výkriky z pravice: Kto to podpísal!) Matej Kalián. Telegram bol poslaný 25. októbra o 8. hodine ráno. (Stály hluk. Slyšme! Slyšme! Predseda zvoní.) Cirkevné úrady sa teda obávali bojkotu a preto, aby sa vyhli jeho dôsledkom, oni sami, menovite poverení kňazi vo svojich obciach sa postarali, aby na vysviacke bol ľud prítomný, a postarali sa o to tak, že oznam o vysviacke kostola v Černovej vyhlásili z kancľu a to vyzvali obecenstvo k účasti. (Hluk.) Stojí za zmienku, že biskup, respektíve poverenec kanonika Martin Pazúrik, ktorý už dlhśiu dobu strávil medzi ľudom, a ktorý pravdepodobne veľmi dobre pozná situáciu, sa svojho času zaviazal čestným slovom, že sa na vysviacke černovského kostola bez prítomnosti suspendovaného farára Hlinkua nezúčastní. (Hluk.) Aby sa vysviacka nekonala - toto je moja informácia - Černovčania použili naivnú fintu a niekto spomedzi nich rozširil do sveta správu - zrejme z núdze - že vysviacke zabránia tým, že kostol uzamknú. (Hluk. Slyšme! Slyšme!) Túto správu vysnoril zástupca richtára Bačkor, ktorý, aby zabránil zamýšľanej ľsti, odmontoval z kostolných dverí zámok tak, že dvere kostola sa zavrieť nedali. V sobotu sa potom stalo to, čo tlač - neviem na základe akých informácií - nazýva plienením kostola, že veriaci vošli do neuzamknutého kostola, a odniesli potrebné obradné predmety za účelom ich úschovy. (Hluk a veselosť na ľavej strane. Veľký hluk v národnostných laviciach.) Ct. snemovňa, ja nie nadarmo som uviedol, koľko obyvateľov má Černová, nie nadarmo som zdôraznil, že tento chudobný ľud na vlastné trovy vystaval kostol, každá tehla bola jeho, každý obradný predmet patril jemu. (Veľký hluk.) Tento biedny ľud, ktorý na stavbu kostola vie obetovať 79.000 korún, je oveľa ideálnejši a oveľa vyššie stojí, než aby ste ho vy tu častovali posmechom, keď ja o ňom hovorím. (Veľký hluk a výkriky: Vyzbierali sa naň. Predseda zvoní.)
Ct. snemovňa! Keď sa táto správa dostala do Ružomberka a keď sa prípad nedorozumením považoval za plienenie kostola, vtedy správne úrady poslali [v sobotu] do Černovej 14 žandárov. Žandári vykonali vyšetrovanie. Výsledok vyšetrovania ja samozrejme nepoznám, viem však, že v sobotu večer, resp. v nedeľu ráno žandári hlásili, že na žiadny zásah nenašli dôvod.
Noc, vravím, uplynula pokojne. Keby čo i len vzdialene mohol byť pravdivým predpoklad, že ľud tam - ako šíri tlač - sa stal obeťou štváčov, tak ja predsa len neverím, že v sobotu, teda deň pred vysviackou kostola by tam mohol panovať taký ideálny kľud.
V nedeľu 27. októbra ráno v kostoloch okolitých obcí, menovite v tých obciach, ktorých administrátori a učitelia náboženstva sa chceli zúčastniť na vysviacke, vravím, v týchto obciach sa bohoslužby konali v nedeľu skoro ráno o 7. hodine. Farári vyzvali veriacich, aby sa na vysviacke bezpodmienečne zúčastnili. Ráno okolo 9-tej, alebo 10-tej hodiny sa do Černovej vybral ľud z okolitých dedín: Gudrik, Ludrovej, Liskovej, Ružomberka, a ďaľśích obcí.
Po zhromaždení sa ľudu — podotýkam, že nebol nepriateľsky naladený — sa k nemu Černovčania pridali, a tak ako boli - vo sviatočných odevoch - spoločne ostali stáť na konci dediny a čakať na hostí. (Veselosť.) Ľud stál sčasti v jednej úzkej uličke, sčasti na pozdĺžne sa rozprestierajúcej lúke. Ráno medzi štvrť na jedenásť a pol jedenástou prichádzali smerom k dedine dva kočiare. V prvom sedel pán Zolo Peresléni, ružomberský slúžny. Podotýkam, že Zolo Peresléni, ktorý je v súčasnosti slúžnym v Ružomberku, pôsobil aj počas predchádzajúcej služby na Liptove, to jest na národnostnom území. V druhom kočiari sedel Jožo Fišer, ružomberský administrátor a Martin Pazúrik, dekan z Dolného Liptova a okrem toho ešte dvaja kňazi, ktorí sa zrejme prišli len prizerať. (Hluk v strede. Slyšme! Slyšme!) Prosím, nevyrušujte ma!
Miki Zborai: Hryzie ťa svedomie!
Milan Hodža: Ale prosím vás, nehovorte také veci!
Predseda: Prosím ticho!
Milan Hodža: Vravím, v druhom kočiari boli dvaja hostia: Izidor Kaločai ružomberský katechéta a administrátor Hanzéli.
Prvý kočiar vrazil priamo do davu zhromaždeného ľudu. Vojdúc medzi ľudí, kone automaticky zastali. Na kočiari však sluha slúžneho, tento sluha sediaci pri kočišovi, vytrhol z rúk kočiša bič a šľahol medzi kone ako i po ľuďoch stojacich pri kočiari. (Hluk na ľavej strane.) Ja tieto fakty prednášam, kľudne očakávajúc vyšetrovanie, nakoľko viem, odkiaľ som tieto informácie získal. Ľud pod náporom šľahajúceho biča ustupoval, avšak tí, ktorí stáli pri kočiaroch, teda vpredu stálu za chrbtom žandárov kričali na kočiša: zastav kone, ušliapeš ženy! Ke´d kočiš na tieto slová nereagoval, vpredu stojaci chlapi prešli pomedzi žandárov na cestu, okolo stojaci sedliaci chytili kone za kantáre a snažili sa ich tlačiť dozadu, alebo otočiť späť. (Pohyb. Výkriky: Pekné privítanie!)
Gabo Ugron: Mali na to právo ?
Milan Hodža: Spomedzi kňazov sediacich v druhom koči — nemôžem vedieť ktorý — vyskočil z miesta a skríkol smerom k prvému kočiaru : »Len dopredu ! Aj len preto dopredu!« Povedal to po maďarsky. (Výkriky: Dobre urobil. Mal azda po latinsky?) Ja vystupujem len s faktami, o ktorých som sa hodnoverne dozvedel. Nato sa prehluśil hluk hlas rozzúreného slúžneho: »Strieľať !« (Živý nesúhlas a veselosť na pravej aj ľavej strane. Hluk. Výkryky: Klamstvá! Nesúhlasí! Predseda zvoní.)
Belo Čitári: Takto bude poburovať aj ľud! (Pohyb a hluk na ľavej strane. Predseda zvoní.)
Milan Hodža: Veď môžu namietať páni, keď tu ja v dobrej viere, svedomito a zo spoľahlivých zdrojov pochádzajúce fakty prednášam. (Hlučné výkriky na ľavej strane: Klame!) Nie som ja odkázaný na klamstvá. (Veľký hluk.)
Mór Satmári: Bol by schopný sa nechať zastreliť, aby poštval ľud! (Hluk. Predseda zvoní.)
Milan Hodža: Žandári . . . (Pohyb a hluk. Slyšme! Slyšme!)
Predseda (zvoní) : Prosím ticho!
Milan Hodža: ... stojaci v tesnej blízkosti kočiarov sa nato obrátili, a časť z nich vystrelila smerom k ľavej strane cesty, druhá časť smerom k pravej strane cesty strieľala. Výstrely sa udiali vo forme salvy . . . (Pohyb a hluk.)
Miki Zborai: Vo forme čoho? Alebo to bola salva, alebo nie! (Hluk. Slyšme! Slyšme!)
Milan Hodža: ... v rýchlom slede štyroch za sebou nasledujúcich sálv sa udiali. Celá operácia trvala iba krátku chvíľu. (Slyšme! Slyšme!)
Moje údaje zahŕňajú aj informáciu, ktorú p. poslanci ráčili spomenúť, menovite že slúžneho sluhu sediaceho v kočiari ktosi trafil kameňom. (Výkryky zľava spredu: Už nebodaj len nie náhodou? Pohyb a veselosť. Hluk. (Predseda zvoní.) Žandári mierili presne. Tých deväť ľudí, ktorí padli ako prví, rýchlo dobojovali svoj zápas so smrťou. (Pohyb a hluk na ľavej i pravej strane.)
Belo Čitári: Ľud ženiete do ohrozenia, ale sami ste v bezpečí!
Milan Hodža: Buďte kľudný p. poslanec, stál som ja už pred hlavňami žandárskych zbraní; mierili na mňa puškami a neustúpil som.
Belo Čitári: Ale aj rozoštvaný ľud ostal stáť namieste!
Milan Hodža: Ráčili by ste ma zavolať. Môžem vás ubezpečiť, že bol by som vykonal všetko pre odvrátenie krviprelievania. (Pohyb a hluk na ľavej strane. Predseda zvoní.)
Števo Zlinský: Vlastnú česť by ste si zachránili pred fackami!
Milan Hodža: Výsledky krviprelievania tu nebudem popisovať, lebo predpokladám, že sú tu aj bez toho známe.
Prichádzajúcich lekárov na ceste širokej 4-5 krokov vítal strašný pohľad. Telá ležali tvárou dolu v prachu a krvi. (Hluk.) Niektorých guľky pritisli k plotu a schodisku školskej budovy, iní ležali v diaľke na tráve. Štyria prítomní kňazi sa ihneď po streľbe bez toho, aby pokračovali do dediny, nechali odviezť preč. Slúžny po zákroku vyslal hliadku do dediny a sám sa ponáhľal do Ružomberku, odkiaľ poslal vojsko. Vojaci boli už o pol dvanástej v Černovej. Úradný lekár a jeden súkromný lekár od pol dvanástej do pol tretej obväzovali rany raneným. Večer o siedmej dorazila na mieste ďalšie vojsko z levočského pešieho pluku.
Opísal som situáciu, tak, ako somobdržal informácie. Teraz by som sa osmelil osvietiť niektoré okolnosti, ktoré sú podľa mojich údajov v úplnom rozpore s polooficiálnou správou. (Slyšme!) V Černovej toho času popri vyšetrovacom sudcovi ružomberského súdu, jedného pomocného sudcu a bratislavského generála jeden vojenský sudca vedie vyšetrovanie. Na základe informácií, ktoré považujem za polooficiálne, mal ľud v Černovej privítať príchodzích a žandárov spŕškou kameňov. (Hluk.) Citujem z dennej tlače. Brvnami a sekerami sa ľud na nich vrhol. Jeden žandár má rozbitú hlavu, iného poranili. Túto okolnosť považujem za dôleźitú, lebo ak naozaj nastala, potom by to bola provokácia zo strany ľudu. Preto som sa zaujímal o výsledky vyšetrovania a dozvedel som sa nasledovné: Spomedzi štyroch kňazov sa nezranil nikto., napriek tomu, že noviny písali o o zranení Pázunka, alebo vraj aj Fišera. Spomedzi žandárov, na ktorých sa mal ľud vrhnúť brvnami a kameňmi, sa takisto nikto nezranil, len jeden má odreninu na čele , (Výkriky: Od čoho?) , ktorú odreninu mu úradný lekár na mieste ošetril a zalepil leukoplastom (angol flastrom). Iná správa hovorí o tom, že žandári pálili nie salvami, ale v rámci zápasu, keď vraj Černovčania zaútočili na žandárov a zápasili muž s mužom a žandári pálili bez veliteľského povelu v sebaobrane. Správy dokonca hovoria, že sedliaci mali uchopiť bajonety nasadené na zbraniach.
Jeden hlas (zľava) : Hlinkov brat! (Hluk a pohyb.)
Predseda (zvoní) : Ticho prosím. Vyzývam k poriadku p. poslanca, ktorý prerušil rečníka.
Milan Hodža: Keby bola šla reč o útoku, alebo zápase, je evidentné, že pri boji chlapa s chlapom by niekoľko ľudí utrpelo zranenia, alebo spomedzi sedliakov, alebo spomedzi žandárov. Teraz, keď už vieme, že medzi žandármi odhliadnuc od jediného - aj toho len s odreninou na čele - žiadni zranení nie sú (Hluk. Slyšme! Slyšme!) z toho vyplýva len jediné, a to, že zo strany sedliakov k žiadnemu útoku, či bitke nedošlo. Zápas by musel zanechať nejakú stopu, nejaký dôkaz, alebo ranu na tele mŕtveho, či zraneného, keďže bez zranení sa podobné potýčky nezvyknú udiať. (Hluk. Slyšme! Slyšme!)
Vyšetrovanie však ukázalo, že na telách mŕtvych niet stopy po žiadnych bodných, ani sečných ranách. Dokonca ani stopy po úderoch nevidno na tele ani jediného zraneného. Podotýkam, źe nepoznám počet tých, ktorí sa zranili iba ľahšie a utiekli z miesta, môžem poskytnúť iba mená zosnulých. (Hluk a výkriky.)
a som podal stav vecí a z nich nevyplýva, že by niekoho boli upozornili, alebo vyzvali k poriadku. Viem zo správ tlače, že slúžny mal ľudí vyzývať k poriadku. Vravím, z mojich informácií nič také nevyplýva. Ak niekto vie iné podrobnosti, budem mu vďačný. Ak slúžny aj naozaj vyzýval k poriadku, v čom nemám dôvod pochybovať, ak to tvrdí minister, tak slúžny by zbytočne vyzýval k pokoju rozvášnený dav. Ak sa dá konštatovať, že na mŕtvych a ranených niet stopy po zápase, potom k bitke vôbec nedošlo. (Slyšme! Slyšme! Predseda zvoní.) Bolo povedané, že . . .
Predseda : Ct. p. poslanec vystupuje so svojou interpeláciou spôsobom, že to navodzuje názor, že p. poslanec má v úmysle zabrániť ďalším interpeláciám. (Pravda! Tak je! Výkriky v strede: Má právo hovoriť! Hluk.) Prosím hovorte rýchlejšie a neráčte držať také dlhočizné pauzy. (Súhlasné prejavy.)
Gabo Ugron: Dajme mu kyselku Františka Jozefa, aby hovoril rýchlejšie. (Hluk.)
Milan Hodža: Ct. snemovňa! (Hluk. Predseda zvoní.) Pre odstránenie akýchkoľvek nedorozumení považujem za svoju povinnosť vyhlásiť, že žiadnu podobnú domnienku tu nechcem potvrdiť a hovorím pomaly, lebo som nútený často nahliadať do svojich poznámok. Odtiaľ čerpám údaje.
Predseda : Teraz ste napríklad p. poslanec hovoril veľmi rýchlo a plynule. Prosím pokračujte takto. (Veselosť.)
Milan Hodža: Z toho teda vyplýva, že medzi sedliakmi a žandármi k žiadnej bitke nedoślo, a čo je vonkoncom vylúčené - sú nepravdivé novinové správy, žeby sedliaci boli sa natisli na žandárov a snažili sa im uchopiť bajonety. (Hluk. Slyšme! Slyšme!)
Ct. snemovňa! Aj o tom som čítal, že človek menom Uhrin mal po prvej salve búriť ľud, že: Nebojte sa ľudia, to sú iba slepé náboje! (Výkriky: To všetko sme čítali!) Na tohoto Uhrina my sa žiaľ veľmi málo budeme môcť odvolávať, lebo chudák sám sa stal obeťou nasledujúcej salvy. (Hluk. Slyšme!)
Čo sa týka streľby, kolujú i iné chýry. Jedna časť týchto chýrov popiera totiž, že vôbec došlo k salve. Tieto správy hovoria, že počas zápasu, keď sa ľud vrhol na žandárov, vtedy došlo k streľbe bez jednotného povelu a v sebaobrane. (Hluk. Slyšme! Slyšme!) Podľa prvých správ teda k salve vôbec nedošlo, len ku streľbe v sebaobrane. Druhýkrát hovoria chýry, že prvá salva šla s puškami namierenými do vzduch. Vraví to rovnaké spravodajstvo. Čo je teda pravda, bola salva, alebo nebola?
Ďuro Smrečáni: O tom nech rozhodne vyšetrovanie! (Výkriky: Nepatrí to sem! Slyšme interpeláciu!)
Milan Hodža: Ct. snemovňa! Preto som si pokladal za povinnosť reagovať na niektoré podobne vyzývavé správy na tomto mieste, (Hluk. Slyšme! Slyšme!) lebo niekoľko budapeśtianskych denníkov v posledných vydaniach uverejňuje poplašné správy o tom, že krviprelievanie v Černovej bola v skutočnosti vzbura, výsledok konšpirácie. (Pravda! Tak je!) a tak, ako niektoré orgány tlače podporujú túto hypotézu, hne´d aj dodávajú, že slovenská národná strana (tót nemzeti párt) sa snaží vytĺcť kapitál z tohoto krviprelievania. (Pravda! Tak je!) Napr. to čítam v Budapeštianskom spravodaji (Budapesti Hírlap) (Veľký hluk. Číta): "V nedeľu. . . (Veľký hluk.)
Števo Zlinský: Takto zneužívať trpezlivosť snemovne je predsa len drzosť!
Milan Hodža: ...večer presne vtedy, keď sa rozšírila správa o prípade v Černovej, bolo divadelné predstavenie v Turč. Sv. Martine (Turócz-Szent-Márton) na kopci, kde Matúš Dula pred obecenstvom vystúpil so štvavým prejavom. Zatiaľ nepoznáme autentický text prejavu, ale podľa slov nášho dopisovateľa sa podobal na vyššiespomínané panslavistické noviny. . . (Veľký hluk a pohyb.)
Ďuro Smrečáni: Prečítajte nám aj tie! (Hluk.) Predseda zvoní. Veľký hluk. Slyšme! Slyšme!)
Milan Hodža: Vzhľadom nato považujem za svoju povinnosť. . .
Martin Lovási: Ukončite to a predneste interpeláciu!
Predseda (zvoní): Prosím, tu nie je reč o Matúšovi Dulovi, ale o krviprelievaní v Černovej. To nepatrí k veci. A ak sa ct. p.poslanec nebude pridržiavať veci, odoberiem mu slovo. (Hlučný súhlas a potlesk.)
Lehel Hédervári: Zneužíva trpezlivosť snemovne.
Ali Burďan: Ukončite to!
Predseda (zvoní): Tento prípad je dosť smutný nato, aby sa o ňom p. poslanec tu cynicky vyslovoval. (Pravda! Tak je! Potlesk.) Prosím prejdite k interpelácii. (Hlučný súhlas.)
Milan Hodža: Odmietam, čo p.predseda hovorí. . . (Veľký pohyb.) A keďže mi nedovolí, aby som ju odôvodnil, potom predkladám interpeláciu bez ďalšieho zdôvodnenia.
Predseda : P. poslanca za túto poznámku volám k poriadku, a ak si ešte raz dovolí podobné vyhlásenie, budem voči nemu uplatňovať §255. rokovacieho poriadku. (Hlučný súhlas. Priebežný hluk a pohyb.)
Martin Lovási: Predneste interpeláciu a sadnite si.
Gabo Ugron: Hodina stačila!
Milan Hodža: Musel som protestovať proti tomu, že by sa v Uhorsku (Magyarországon) našla strana taká podlá, že by z tohoto prípadu chcela vytĺkať politický kapitál. (Veľký hluk.)
Gabo Ugron: Hovorí rovnú hodinu. Somár je, kto to nevie povedať za pol hodiny.
Lehel Hédervári: Vypína hruď! O facke porozprávajte. (Hluk. Predseda zvoní.)
Milan Hodža: Vec staviate do svetla. . .
Gabo Ugron: Hodinu rozprávate hlúpym spôsobom (ostoba módon).
Milan Hodža: Vec staviate do svetla, že černovský prípad je dielom štváčov a je namierený proti uhorskej štátnej idei (magyar állameszme). (Tak tomu aj je!) S vašim dovolením, verím, že tam Maďarstvo ani nebolo nijako zainteresované, veď tam, okrem predstaviteľa verejnej správy, maďarského človeka ani nebolo! Tu je reč o biskupovi a o cirkevnej záležitosti.
Gabo Ugron: O poriadku je reč! O zákonnom poriadku! (Pravda! Tak je! zľava.)
Milan Hodža: Áno, o zákonnom poriadku je reč. Preto sa pýtam, kto sú vrahovia v tomto prípade krviprelievania (Dlhotrvajúci veľký hluk na oboch stranách snemovne. Predseda opakovane zvoní.)
Predseda: prosím ticho, inak bude nútený prerušiť schôdzu. (Pretrvávajúci veľký hluk a pohyb.)
Martin Lovási: Je treba ho vyhodiť ničomníka!
Ďuro Smrečáni: Bezočivec!
Lehel Héderváry: Živia sa tým, že štvú. Má tú drzosť tu hodiny kradnúť čas (Van pofája óraszámra lopni az időt.) (Veľký hluk. Výkriky: Vrah! Vrahovia ste Vy! Sú v Lipt. Sv. Mikuláši!)
Predseda : Schôdzu na päť minút prerušujem!
(Po prestávke.)
Predseda (zvoní) : Schôdzu opätovne otváram. Pozývam p. poslanca Milana Hodžu aby pokračoval vo svojej reči.
Milan Hodža: Ct. poslanecká snemovňa! Na iný čas si ponechávam právo, aby som diskutoval o témach, ktoré dnes tu v snemovni rozvírili vášne (Hluk.) a ktorých vecí ja tu dnes v rámci zdôvodnenia tejto interpelácie dotýkať sa nechcem. A to preto nie, lebo vidím, že p. poslancom toho času chýba k tomu nálada a rozvaha, . . .
Gabo Ugron: Ne buďte drzý! (Hluk. Výkriky: Slyšme interpeláciu!)
Milan Hodža:... aby vec mohli posudzovať tomu primeranou vážnosťou. Preto svoju interpeláciu ďalej nedôvodím, len protestujem proti tomu, aby sa smelo či už voči mne, alebo voči mojim spolu-straníkom stavať podozrenia v tom smere, že my vedieme ľud do katastrofy. (Veľký hluk.)
Predseda (zvoní): Budem nútený opäť prerušiť schôdzu. Ráčte ostať potichu.
Milan Hodža (číta) : "Interpelácia k uh. kr. ministrovi vnútra vo veci krviprelievania v Černovej:
1. Je ochotný p. minister vnútra vo veci vyšetrovania pokusu o násilnú vysviacku kostola v Černovej . . . (Hluk.)
Gabo Ugron: Lož!
Milan Hodža: ... pri ktorej došlo ku krviprelievaniu pôsobiť tým smerom, aby sa vyšetrovanie rozšírilo aj na činnosť predstaviteľov štátnej správy?
2. Je ochotný p. minister vnútra do času, kým vyšetrovanie neskončí, na základe dosiaľ zistených skutočností zúčastnených predstaviteľov štátnej správy z ich úradu suspendovať? (Hluk a nesúhlas.)
3. Je ochotný p. minister vnútra tam nachádzajúce sa ozbrojené sily odveliť z obce 30. októbra v stredu?" (Pohyb a hluk.)
Predseda : Interpeláciu postupujem p. ministrovi vnútra.
Gr. Július Andráši, minister vnútra: Ct. snemovňa! (Slyšme! Slyšme!) Nech mi je dovolené dať na interpeláciu čo možno najstručnejśiu a čo možno najobjektívnejšiu a rozvážnu odpoveď. (Výkriky: Nebude to ľahké!)
Ak mi p. poslanec dovolí, chcem vyjadriť... (Pohyb a hluk. Slyšme! Slyšme!)
Predseda: Prosím p. poslancov, aby ráčili zaujať svoje miesta.
Gr. Július Andráši, minister vnútra: ... svoj obdiv, že p. poslanec Milan Hodža sa odvážil v tejto otázke interpelovať. (Živý súhlas. Hluk.) O spomínanej tragickej udalosti som dnes obdržal niekoľko hlásení. Tieto hlásenia sa javia byť zajedno v niektorých konštatáciách, ktoré by som tu predniesol. (Slyšme! Slyšme!)
Všetky tieto hlásenia vyvracajú tvrdenie p. poslanca o tom, že kanonik mal v úmysle ísť do kostola ho vysvätiť. Zámeru vysvätiť kostol sa vzdali, vzdali preto, lebo poznali náladu, videli vzrušenie ľudu a nechceli násilím, s pomocou žandárov svätiť kostol. (Súhlas.) Takže toto tvrdenie - zdá sa - nezodpovedá pravde. Skutočným zámerom príchodu kanonika bolo upokojiť ľud, vysvetliť mu, že sa vzdali zámeru vysviacky kostola - zatiaľ.
Ľud samozrejme, oklamaný a poštvaný, nedal mu príležitosť to rozpovedať, a predpkladajúc, že prišiel vysvätiť kostol, ho nechcel vpustiť do obce.
Skutkový stav, ku ktorému sa tam dospelo a ktorý vlastne viedol ku krviprelievaniu, že ľud nechcel dovoliť, aby kostol vysvätil niekto iný než Hlinka, je už sám osebe vzburou proti štátnemu poriadku a vzburou proti cirkevnému poriadku. (Hlučný súhlas a potlesk.)
Aurél Vlad: (komentuje. Hluk.)
Predseda: P. poslanca Vlada vyzývam k poriadku. (Súhlas. Veľký hluk. Slyšme! Slyšme!)
Gr. Július Andráši, minister vnútra: Aby od cirkevného predstaviteľa, ktorý bol suspendovaný zo svojho úradu z dôvodu - ako počujem - dopustil sa cirkevného priestupku ... (Tak je! Tak je!)
Ďuro Smrečáni: Simonie!
Gr. Július Andráši, minister vnútra: ... ktorý - bez toho, aby som sa za tento detail zaručil, lebo to neviem, ale počujem to z najautentickejších miest - bol suspendovaný kvôli simonii, (Tak je!); aby od cirkevného predstaviteľa, ktorý bol za protištátne delikty už dvakrát odsúdený, aby od tohoto cirkevného predstaviteľa očakávali, že vysvätí kostol, to odporuje štátnemu i cirkevnému právu. (Živý súhlas a potlesk.)
Ct. snemovňa! Je mi ľúto tohoto prípadu, je mi ho ľúto o to viac, lebo je mimo akejkoľvek pochybnosti, že tí čo tam vykrvácali, boli sfanatizovaní ľudia ktorí konali v dobrej viere, ktorých zviedli. (Tak je! Tak je! Potlesk. Hluk v zadných laviciach v strede. Slyšme!)
O samotnom priebehu sa v hláseniach jednomyseľne konštatuje nasledovné:
Keď sa priblížil kočiar, v ktorom sedel slúžny a dvaja kňazi, ľud sa im postavil do cesty a nechcel ich pustiť ďalej do obce. Podľa hlásenia - ako to nateraz vyzerá — ľud sa koní chytil, na žandárov útočil, snažil sa ich odzbrojiť a kňazov vítal spŕśkou kameňov. (Veľký hluk.) To tvrdia nateraz všetky hlásenia jednomyseľne. Keď sa žandári chopili zbraní, nie slúžny, ale žandársky dôstojník vydal rozkaz, aby strieľali na tých, ktorý na nich útočia. Nerozkázal salvu, žandári strieľali individuálne po útočníkoch z prvého radu. (Hluk.) To je stav zistených skutočností nateraz. Neviem, či vyšetrovanie, ktoré už prebieha, potvrdí všetky detaily takto, alebo nie. Ak ich potvrdí, potom za postup žandárstva preberám plnú zodpovednosť. (Súhlas.) V takom prípade ho nemožno viniť, keďže inak konať nemohlo. (Pravda! Tak je!) Je povinné chrániť zákonný poriadok śtátu, to je jeho prísna povinnosť. (Pravda! Tak je!) A keď naň zaútočia, a ono chráni i životy iných, je povinné siahnuť po zbrani. (Pravda! Tak je!) Všetku svojvôľu je treba prísne potrestať v tomto prípade i v iných prípadoch. Ale zákonné použitie zbrane je treba hájiť, lebo inak je nemožné udržať poriadok v štáte. (Pravda! Tak je!)
A povedal som tiež, že ku ct. p. poslancovi stoja blízko kruhy, ktoré ľud zviedli, doviedli ho do takéhoto duševného rozpoloženia, že sa stala táto vskutku tragická a smutná udalosť. Buďte si istý p. poslanec, že to netvrdím ľahkovážne. Ak ide reč o životoch ľudí, o zodpovednosti za ne, dobre si rozmyslím, aké slová poviem. (Slyšme! Slyšme!) Tu mám v rukách napríklad článok zverejnený v novinách p. poslanca o voľbách v Belényesi [mesto Beiuş v dnešnom Rumunsku]. Vtedy - a to nehovorím o iných štavých článkoch, ktorými pravidelne oplývajú tieto noviny (Živý súhlas a výkriky: Každý týždeň!) - v týchto novinách priamo, takpovediac, vyzýva sa ľud na krviprelievanie. (Pravda! Tak je!) Lebo čo stojí napísané v týchto novinách? Po voľbách v Belényesi sa píše - a na tomto mieste poznamenávam, že už aj nadpis článku je charakteristický a znie: "Ďalej už nemôžeme čakať" — v článku stojí (číta.) : "Lenže Rumuni neľutujú trocha krvi a výsledok je taký, že tento národ - t. j. rumunský - aj vyhral, kým mi Slováci (tótok) sme boli skromným ľudom. Neznížili sme sa k bitke, preto sme sa ocitli v horšej pozícii ako Rumuni. (Veľký pohyb a hluk.)
Tvrdí sa tu teda, že preto je horšia pozícia slovenského ľudu, lebo sa bojí krviprelievania. (Veľký hluk a pohyb.) A nenachádza sa tu azda výzva, aby sa nebál? (Živý súhlas.) Takto píše táto tlač. A ak takto píšu v mene poslancov, potom sa nečudujme, že dobromyseľný ľud sa nechá zviesť, že sa podujme na veci, za ktoré potom trpí on a nie ct. p. poslanci. (Živý súhlas. Tak je! potlesk.) Ten ľud, ktorý dôveruje p. poslancovi a jeho strane, privedú oni do najväčšej katastrofy. (Pravda! Tak je!) Navedú ho nato, že z tejto zeme, kde by mohol mať najlepšiu poživeň, uteká a navedú ho nato, že tu, kde ho obklopujú láskou, je vystavený podobným udalostiam. (Živý súhlas.)
Na základe vyššie povedaného, môžem dať [na interpeláciu] krátku odpoveď. Tá spočíva v tom, že hoci vyšetrovanie povediem s najväčšou prísnosťou, a keby viedlo k iným výsledkom, než sa javia z doterajśích hlásení, nebudem váhať ukladať tresty, ale podľa súčasného stavu vecí, nevidím žiadnu potrebu v suspendácii úradných osôb, ktoré sa daného prípadu zúčastnili, lebo slúžny tam síce bol prítomný, ale streľbu neprikázal on a ani nijako inak nezasiahol do diania.
Preto toto želanie p. poslanca a rovnako ani všetky ostatné želania plniť nebudem. (Všeobecný súhlas a potlesk).
Predseda: Slovo má pán poslanec, ktorý interpeláciu podával.
Milan Hodža: Ct. snemovňa! (Pohyb.) Vždy zle dopadne taká politika, ktorá predpokladá, že akýkoľvek názor, akékoľvek poburovanie... (Hluk. Slová rečníka nepočuť.)
Predseda(zvoní): Prosím ticho!
Milan Hodža: Toto slovo vymažme z politického slovníka. Tam kde je reč o ideách, o poburovaní slova byť nemôže (Hluk.)
Gabo Ugron: Toto je idea? Toto je banditizmus!
Milan Hodža: Je mojou povinnosťou upozorniť, že poburovanie nikde na svete ovocia neprinieslo by, keby nebolo príčiny nespokojnosti. (Veľký hluk.) Vie to p. minister, vedia to všetci členovia snemovne, vedia to páni poslanci zo svojich opozičných čias, že v oblasti verejnej správy je v Uhorsku potrebná reforma a ak sa táto neuskutoční, tak bude žriedlom ďalších problémov. (Hluk.)
Predseda(zvoní): Ráčte sa vyjadrovať k veci.
Gabo Ugron: Máme do činenia s nesvedomitými štváčmi!
Milan Hodža: Z odpovede p. ministra vnútra beriem na vedomie pasáž, ktorá opravuje moje informácie.
Gabo Ugron: Nič neopravuje! Hovorí o pokračovaní vyšetrovania!
Milan Hodža: Ktorá v úvode hovorí, že cieľom zhromaždenia ľudu v Černovej nebolo to (Pretrvávajúci hluk.)
Mal by som sa tu brániť, ct. snemovňa, voči tomu, že p. minister vnútra citoval pasáže z článkov uverejnených v mojich novinách, ktoré nakoľko vychádzajú pod mojim menom, kládol do súvisu s mojou osobou. Ja za vlastné texty, ktoré sám píšem si vytrpím, (Veľký hluk.) za tie som sa zodpovedal a si zodpoviem aj v budúcnosti. (Hluk.) Nevyvliekam sa zo zodpovednosti ani v kritických chvíľach. Keď bolo napr. v mojich silách, aby som zabránil veľkému krviprelievaniu, urobil som tak riskujúc vlastný život. (Hluk.)
Predseda: Ráčte sa vjadrovať k veci.
Milan Hodža: Za svoje skutky preberám plnú zodpovednosť: tam je súd prísažných, ten sa so mnou poráta. (Hluk.) A ak možno hovoriť o politike katastrofickej, potom to môže byť jedine politika, ktorá nepočíta s vôľou ľudu.
Ďuro Smrečáni: Ktorá toleruje takýchto ľudí!
Milan Hodža: Žiadne seba-popretie by nehrozilo ani p. biskupovi, ani dôstojnému p. farárovi a predsa sa postavili proti vôli ľudu.
Gabo Ugron: To je cirkevná vrchnosť! Prejavujte mu úctu!
Milan Hodža: Je to tým poľutovaniahodnejšie, že ide o cirkevnú vrchnosť a predsa museli zasahovať žandári. (Hluk). Ja môžem teda zobrať na vedomie z odpovede p. ministra len časti, ktoré som označil, ostatné na vedomie neberiem, lebo považujem za nevyhnutne potrebné, aby sa tam úradné osoby nahradili inými. (Pretrvávajúci hluk. Slyšme! Slyšme! Predseda zvoní). Myslím, že nájdete také úradné osoby, ktoré nebudú zainteresované.
Predseda: Nasleduje prijatie uznesenia. Kladiem otázku: berie ct. snemovňa na vedomie odpoveď p. ministra vnútra na interpeláciu p. poslanca Milana Hodžu, áno, alebo nie? (Áno! Nie!) Prosím tých, ktorí berú odpoveď na vedomie, aby ráčili vstať.
(Udialo sa.) Väčšina.
Snemovňa zobrala odpoveď danú na interpeláciu na vedomie. (Pretrvávajúci hluk. Zvoní.)
Poznámky:
* vo voľnom preklade: "každý cvrček vedz, odkiaľ - pokiaľ ti je dovolené". V ruskom civilizačnom prostredí je uvedené príslovie všeobecne vnímané ako symbol márneho boja so skorumpovaným systémom.
** citované podľa: http://www3.arcanum.hu/onap/opt/a090302.htm?v=pdf&a=start
Text vystúpenia bol uverejnený aj v publikácii Barnabás Vajda Ed., A XX. század magyar beszédei, Agave Bp. 2007, str. 40-44
