Slováci ako rukojemníci trianonských hraníc

Reakcie na výsledky prvého kola prezidentských volieb dávajú tušiť, že najúčinnejším prostriedkom, ktorým sa pronárodné sily stojace za kandidatúrou súčasného prezidenta budú snažiť zabezpečiť víťazstvo v 2-m kole volieb bude nepochybne opäť maďarská karta. Ako môže k takejto situácii na Slovensku opakovane dochádzať?

Hra maďarskou kartou
Predovšetkým si musíme uvedomiť, že nejde o náhodné, alebo chvíľkové zlyhanie slovenských politických elít, ale o trvalú afinitu k provokovaniu menšiny, dlhodobo prítomnú v slovenskej politike. Protimaďarské vášne a pestovanie pocitu ohrozenia sú nesporne stmeľujúcim prvkom slovenskej spoločnosti. O to významnejším, že takýchto integračných prvkov je málo a nie je žiadna iná, ktorá by bola prítomná kontinuálne ako súčasť československej/slovenskej štátnej doktríny od r. 1918 až podnes.

Trianonské hranice
Hranice Slovenska stanovené v r. 1920 v Trianone nevznikli v záujme Slovenska ani Slovákov a neslúžia ich zdravému vývinu ani dnes. Veľmocenský (predovšetkým francúszky) kalkul na vytvorenie sanitárneho kordónu medzi Nemeckom a jeho potenciálnym spojencom Ruskom, ktorému Československo vďačí za svoj vznik, sa už po 20 rokoch ukázal ako chybný. Susedov azda najväčšmi iritovala arogancia, s akou nemecké, maďarské a poľské obyvateľstvo proti ich vôli "privrzli" do nového štátu, ktorý mal byť vyjadrením práva na sebaurčenie národov. Trianonské hranice a snaha čsl. štátu o zmenu etnických pomerov na menšinami obývaných územiach znemožnili kooperáciu krajín strednej Európy v prospech odvrátenia hrozby novej vojny. Navyše hranice nadiktované veľmocami sa zákonite spochybnili každou zmenou pomeru síl medzi nimi. Zmena geopolitickej pozície Nemecka po obsadení Porúria a Anšluse Rakúska viedla neodvratne k Mníchovu a k rozbitiu Československa. Geopolitický faktor sa prejavil aj neskôr, pri znovuvytvorení Československa v r. 1945 už bez Podkarpatskej Rusi a v jeho opätovnom rozpade po r. 1989 potom, ako Sovietsky Zväz prehral studenú vojnu.

Československo bolo vždy hračkou na geopolitickej šachovnici veľmocí a rovnako ani žiadna z dnešných nástupníckych štátov býv. Rakúska-Uhorska nemá možnosti prijímať samostatné rozhodnutia, alebo narušiť status-quo v otázke hraníc. To, že pomery a hranice sú v tejto časti sveta určované vonkajšími silami, dobre ilustruje príklad bombardovania zbytkovej Juhoslávie v r. 1999 v čase zoslabenia pozícií Ruska na Balkáne.


Trianonské hranice, ako významný faktor vnútornej politiky na Slovensku
Trianonské hranice, ktoré Slovensko zdedilo, hrajú výraznú úlohu vo vnútripolitickom vývoji krajiny. Znemožňujú zdravý vývin slovenskej (v menšej miere i maďarskej) spoločnosti. Trvalo odchyľujú krajinu od demokratického kurzu, a umožňujú politické angažmá krajne obskúrnych politických síl, ktoré utilizujú animálne vášne a reflexy v spoločnosti.

Zaujímavý experiment poskytla náhoda, keď sa kvôli osobnej animozite dvoch ĺídrov SNS strana v r. 2001 rozpadla na dve súperiace frakcie a obe ostali počas jediného volebného obdobia mimo parlamentu. V tomto období – v čase 2. vlády M. Dzurindu – sa naštartovali reformy, ktoré spôsobili na Slovensku "ekonomický zázrak". To bola ukážka, ako by mohla byť krajina úspešná, keby zbavila retardované sily slovenskej politiky ich živnej pôdy... čo sa však v trianonských hraniciach nikdy nemôže podariť...

Rétorika zameraná na vzbudzovanie pocitu ohrozenia trianonských hraníc nemôže byť neúspešná, keďže existencia národnostnej menšiny vskutku ohrozuje integritu národného štátu zrkadľovo a v rovnakej miere, ako národný štát ohrozuje túto menšinu. Pocit ohrozenia je teda celkom adekvátny a vzájomný. Maďarskou hrozbou je obyvateľstvo vydierateľné a aj vydierané, keďže vskutku neexistuje zrozumiteľná odpoveď, prečo by mali byť Maďarmi obývané územia súčasťou iného než maďarského štátu. Deterministické je aj chovanie maďarskej menšiny, ktorá, až kým nestratí svoje posledné morálne sily, nezmieri sa DôSLEDKAMI komplexu opatrení zjednodušene označovaných "Benešove dekréty", a to z toho jednoduchého dôvodu, že protirečia vyznávaným civilizačým hodnotám (zďaleka nielen Maďarov).

Problém nespočíva v hraniciach samotných, ale v ich vnímaní slovenskou verejnosťou
Základný problém ale nespočíva v hraniciach, tie oba štáty zdedili. Nespočíva ani v materiálnych pohľadávkach, lebo tých sa je maď. menšina ochotná za určitých podmienok vzdať. Základný problém je v deformácii slovenského verejného diskurzu, ktorú trianonský komplex spôsobuje.

Paradoxne trianonské hranice nekaličia fatálne maďarskú menšinu na Slovensku, keďže tá je posilňovaná étosom nerovného zápasu za správnu vec a svoju dôstojnosť. Neúprimnosť, pokrytectvo a dvojtvárnosť s akou sa k otázke hraníc zo slovenskej strany pristupuje, má ďalekosiahle deštruktívne dôsledky predovšetkým na mravnú integritu generácií slovenských ľudí, ktorým sú vštepované tieto patologické postoje pod rúškom vlasteneckej výchovy. Pritom inštrumentárium nenávistného protimaďarského štvania privezené českými učiteľmi po r. 1919 je medzičasom tvorivo rozvinuté silami miestnych entuziastov a poskytuje prakticky súvislú naráciu celých slovenských dejín ako previazaného prúdu poloprávd a mystifikácií. Ak sa slovenský človek o to špeciálne nesnaží, neprenikne za súvislú panamu týchto narácií a s vlastnými národnými dejinami sa nestretne za celý svoj život. (Podobne je to aj s jeho autentickým slovenským jazykom, ktorý mu ostane prakticky neznámy - ale to je iná téma). Týmto okolnostiam zodpovedá potom prirodzene aj jeho identita.

Slovenský človek je v otázke hraníc je krŕmený obrazmi o tom, ako sa maďarskíá iredenta nevie zmieriť s trianonskými hranicami, ktoré sú celkom prirodzené - slovne i mimoslovne sa mu vsugerúvajú rôzne obrazy a bludné predstavy o tom, že slovensko-maďarské hranice sú predmetom akejsi slovensko-maďarskej dohody, či zmluvy z minulosti, uskutočnením akéhosi aktu spravodlivosti alebo uplatnením nejakých prirodzených práv.

Vsugerúva sa mu, že slovenská strana má, alebo mala vplyv, resp. Francúzi mali mandát od Slovákov na vytvorenie týchto hraníc. Vštepuje sa im, že otázka slovensko-maďarských hraníc je dnes DVOJSTRANNOU záležitosťou Slovenska a Maďarska, kde pevný postoj Slovenska je garanciou nemennosti hraníc. Slovensko predstiera ochotu k diskusii o spravodlivosti týchto hraníc pózou " som ochotný o tom diskutovať, len vy ma nebudete vedieť presvedčiť...". Vsugerúva tiež, že maďarská menšina sa ocitla na Slovensku dobrovoľne a dobrovoľné je aj spolužitie so slovenskou väčšinou.

Sebevražedný cynizmus a morálny hazard
Slovenskú stranu to núti k sebevražednému cynizmu, keď sa musí tváriť, že nevie, akú vysokú cenu museli zaplatiť iní pre dosiahnutie jej partikulárnych (v skutočnosto domnelých) záujmov. Žiadne spoločenstvo si nemôže dovoliť morálny hazard, keď sa voči určitej skupine, alebo na určitý časový úsek vyviaže z desatora.
Relativizácia hodnôt dobre známa aj z čias komunizmu, keď bolo mravné všetko, čo slúžilo záujmom robotníckej triedy, je i dnes výraznou prekážkou v rozvoji slovenskej spoločnosti, bráni jej v sebareflexii a sebaspoznávaní. Deformuje jazyk i spoločenské vedomie, redukuje možnosti slovenskej politiky slúžiť skutočným slovenským záujmom.

Tým sa paradoxne odovzdávajú kľúče k riešeniu problému hraníc predstaviteľom maďarskej menšiy na Slovensku.

Kľúče k riešeniu má maď. politická reprezentácia
Svoju nezávideniahodnú situáciu terča a fackovacieho panáka môže maďarská menšinová reprezentácia zvrátiť, len ak si uvedomí, že:

• jej partnerom nie je vláda SR, ktorá sa pohybuje na vynútenom tracku, ale medzinárodná verejnosť a medzinárodné politické fóra. Mala by s nimi intenzívne komunikovať, ale nie o revízii hraníc - tej by sa mala vzdať už aj vzhľadom na síce odsúdeniahodne politicky motivované, ale nevratné zmiešanie obyvateľstva.
• sa má snažiť vynútiť si medzinárodnú deklaráciu o tom, že dnešné slovensko-maďarské hranice SÚ historický fakt, vznikli v procese širších európskych geopolitických procesov a NIE SÚ prejavom odmeny a trestu ani historickej spravodlivosti, ani nápravou minulých krívd, ani uplatnením nejakých prirodzených práv pod.
• sa má snažiť vynútiť si medzinárodnú deklaráciu o tom, že príslušníci menšín zaplatili vysokú cenu za takéto hranice dnešného Slovenska (a to predovšetkým Židia a až v druhej rade Maďari a Nemci)
• sa má snažiť vynútiť si medzinárodnú deklaráciu o tom, že územie dnešného Slovenska nie je národným územím Slovákov.
• by mala oveľa užšie spolupracovať so slovenskou menšinou v Maďarsku, ktorá pomohla slovenským Maďarom v najťažsom čase tým, že sa odmietla stať nástrojom etnických čistiek v rámci výmeny obyvateľstva v r. 1945-48
• síce nedobrovoľne, ale získala unikátnu príležitosť k súťaži v nerovnakých podmienkach a k mobilizácii svojich národných kvalít.
  

Záver
Trianonské hranice a ich interpretácia slovenskou politickou triedou ako hraníc spravodlivých a vzniklých uplatnením akýchsi slovenských práv a zásluh poškodzujú slovesnkú demokraciu, roba spoločnosť neslobodnou a objektívne brzdia jej rozvoj. Trianonský komplex utilizuje vrstva lumpen politikov naprieč slovenským politickým spektrom, ktorá vytrvale provokuje maďarskú menšinu a vydiera zbytok slovenskej spoločnosti maďarskou hrozbou. Veľká zodpovednosť leží i na maďarskej menšinovej politickej reprezentácii, keďže môže zmeniť status a medzinárodnú akceptáciu týchto hraníc bez toho, aby sa snažila o ich revíziu a môže začať intenzívne spolupracovať a hájiť záujmy slovenskej menšiny v Maďarsku, ktorá je na rozdiel od slov. pol. triedy jej prirodzeným spojencom.