Lekcie z balkánskej diplomacie...

Ešte 23. januára 2010 uverejnil renomovaný maďarský ekonomický týždenník Heti világgazdaság rozhovor s ministrom inostrannych děl SR Miroslavom Lajčákom.
Jeho prejav sa mierne líši od toho, na čo sme si zvykli doma: "Európa nás akceptuje a plne schvaľuje naše kroky...". V Maďarsku tlmočí celkom odlišnú Message: "Ide o našu vnútornú záležitosť, nebudeme sa o tom s vami baviť a neťahajte do toho tretie strany..." Jeden by sa mohol až diviť, prečo chce M. Lajčák pripraviť Slovensko o takýto medzinárodný triumf a nepokoriť Maďarov na poli medzinárodnej diplomacie. Nechce dokonca rokovať ani s maďarskou diplomaciou, hoci by mohol poľahky recipročne získať pre slov. menšinu v MR rovnako prajný jazykový zákon. On z nejakého dôvodu nechce... a potom sa znenazdajky dozvedáme, že "krvácame. Oslabili sme sa na medzinárodnej aréne, nie sme schopní hájiť svoje skutočne dôležité záujmy".


Dovolím si tu odcitovať niekoľko pozoruhodných pasáží.
...
M. L.: K tancu musia byť vždy dvaja... Zhoršuje naše vzťahy, ak v Maďarsku niektoré sily spochybňujú našu štátnosť.
M.L: Je naivitou si myslieť, že by jedna zo strán dokázala - hoci aj prostredníctvom tretej strany, prípadne medzinárodného spoločenstva - prinútiť druhú stranu prijať jej stanovisko.
HVG: Je pochopiteľné, že to vravíte, v poslednom stanovisku legislatívneho výboru Rady Európy znie silná kritika vládnej vyhlášky k jazykovému zákonu.
M.L.: Chceme dvojstranný dialóg na základe európskych princípov. A zo strany zahraničia by sme privítali, keby sa k veci vyjadrovali iba kompetentní: vysoký komisár OBSE a Benátska komisia. V poslednom čase príliš mnohí chcú interpretovať európske hodnoty. Je chybou domnievať sa, že niekto zvonka vie lepšie vyriešiť spor, než zainteresovaní. Aj v Bosne je problém v tom, že strany nehľadajú kompromis, miesto toho očakávajú priaznivý zásah zvonka.
HVG: Z maďarskej strany odznievajú výčitky, že slovenská strana nedodržala sľub, že sa o vyhláške bude rokovať.
M.L. Chcem formulovať jednoznačne. Jazykový zákon platí iba na území SR.... Nikdy sme nesľubovali, že budeme viesť trojstranné [pod druhou stranou rozumie zrejme OBSE-pozn. Morse] rokovania. Nebudeme pýtať od susedov súhlas na prijatie vlastných zákonov. Hlavne nie od takého, ktorý si nedal ani tú námahu, aby nás informoval o zákone týkajúcom sa i náśho územia [nie je jasné, čo má na mysli]. Aj vysoký komisár OBSE pre menšiny potvrdil, že náš zákon v celom zodpovedá európskym normám, teda my sme neporušili žiadny svoj sľub. V Maďarsku náročky, alebo nechtiac, ale dezinterpretujú fakty. [Mimoriadne zaujímavá ekvilibristika - porušujú sa záväzky, sľuby sa buď pl nia, alebo neplnia. SR sa na stretnutí premiérov v Szécsényi zaviazala k splneniu všetkých odporúčaní komisára OBSE - napr. k prijatiu menšinového zákona - čo evidentne nesplnila-pozn. Morse]....
HVG: Ale čo je teda účelom zákona ?
M.L.: Chceme zabrániť diskriminácii slovenského jazyka, napr. tomu, aby na zmiešaných územiach oficiálne oznamy odzneli len v menšinovom jazyku. V opačnom prípade sú miestni Slováci negatívne diskriminovaní.
HVG: V Kanade je predpísané, že verejní zamestnanci musia byť dvojjazyční, podobne je to vo Fínsku, kde sa Švédi považujú za švédsky hovoriacich Fínov. Podľa vás je zákon vhodný nato, aby posilňoval lojalitu maďarskej menšiny voči štátu?
M.L.: Nemožno mechanicky preberať cudziu prax, veď tieto otázky majú aj historické súvislosti. Následky minulosti - napr. násilnej maďarizácie, alebo trianonskej traumy - sú stále prítomné. Viac maďarských politikov hovorí o tom, že Maďarsko hraničí poväčšinou samo so sebou. Švédsko-fínske vzťahy nie sú takéto. Všetko treba skúmať vo vlastných súvislostiach.
HVG: Ak spomínanú maďarizáciu nasleduje násilné poslovenčovanie, nedostaneme sa do zakliateho kruhu, ktorý posilňuje iba extrémistov?
M.L. Skutočne, musíme prerušiť začarovaný kruh, už po voľbách si musíme nájsť čas... atď.
HVG: Maďarské strany na Slovensku, ktoré prejavili svoju lojalitu napr. tým, že sa zúčastnili viacerých vládnych koalícií v minulosti, takisto odsúdili tento zákon. Ešte raz sa pýtame, je to dobrý spôsob, ako posilňovať lojalitu menšiny voči štátu?
M.L.: Musím sa spýtať, akú lojalitu prejavili maďarské strany v tejto otázke. Ale nesmieme sypať soľ na ranu. Obaja sme sa doráňali, obaja krvácame. Oslabili sme sa na medzinárodnej aréne, nie sme schopní hájiť svoje skutočne dôležité záujmy.
HVG: Dostal ste podobné signály?
M.L.: Počas mojich stretnutí s európskymi a americkými politikmi som počul stále rovnaký odkaz: "Nebudeme vám do toho hovoriť, na to sú medzinárodné organizácie, ale dúfame vo váš zdravý rozum, že vyriešite konečne tento spor." Som si istý, že Maďari si vypočuli to isté. Kým pokračuje slovná prestrelka, prví absolventi ukončili komárňanskú univerzitu a hoci je to jediná univerzita v zahraničí kde sa vyučuje v zásade po maďarsky, v médiách Maďarskej republiky o tom nebolo ani zmienky. Som presvedčený, že jazykový zákon nie je diskriminačný a ak budem mať pravdu, dúfam, že sa nájde aspoň jeden maďarský novinár, ktorý napíše o tom, že neviedol k negatívnym následkom.

Nuž toľko článok. Ostáva iba poznamenať, že tak, ako je "prítomnosť následkom minulosti" (nech to už znamená čokoľvek vo svetle perzekučného blufu o maďarizácii v roli "minulosti"), isté je, že rovnako bude budúcnosť následkom prítomnosti a neutíchajúceho protimaďarského štvania v tejto prítomnosti...

Čo je normálne a čo nie... SDKÚ a Maďarská karta

5. marca 2010 priniesol denník Új Szó exkluzívny rozhovor s Ivetou Radičovou, čerstvým volebným lídrom SDKÚ do júnových parlamentných volieb, pod názvom "Normálne je, ak všetci občania vedia po slovensky". Myslím, že ak to bola jedna z príležitostí zhovädiť sa pred maďarským voličom, tak táto sympatická dáma ju dokonale využila.

Záverečná časť článku:
- Za účelom provokovania (bosszantására) maďarskej menšiny sa v uplynulom období prijalo veľké množstvo vládnych nariadení. Mohli by sme spomenúť písanie geografických názvov, alebo jazykový zákon. Ste ochotná zmeniť tieto zákony, ak sa naskytne príležitosť?
-Nie je potrebné meniť všetky právne predpisy. Keď je na základných školách nedostatok učebníc, potom je problém niekde inde. A riešením je možnosť, aby si učitelia sami vyberali knihu, z ktorej chcú učiť. To je normálny postup a táto téma nebude potom ďalej rezonovať.
- Z druhej strany však liberalizácia trhu s učebnicami nerieši písanie zemepisných názvov, lebo tieto vyplývajú z prijatej legislatívy, z ktorej vyplýva, že by sa divným spôsobom mali všade písať zemepisné názvy dvojmo.
- Ja to nepovažujem za čudné. Je potrebné poznať jazyk, ktorý sa v danej krajine používa. Viesť polemiky o tom, čo bude na prvom mieste a čo v zátvorke považujem za detinské.
- Podľa vás nie je nezmyselné v celom texte písať zemepisné názvy dvojjazyčne ?
- Nie. Považujem to za dobrý spôsob, aby naše deti vedeli v ktorom štáte žijú a čo sa tu ako volá (milyen államban élnek és mit hogyan hívnak itt).
- Predtým tomu tak nebolo.
- Aj predtým boli dvojjazyčné učebnice. Utrpeli tým azda deti ? Podľa mňa presne naopak. Je nezmyselné diskutovať o tom, čo má kde byť, v texte, na konci knihy, v zátvorke. Nato sú odborníci, nech rozhodnú oni. Rozhodneme sa pre alternatívu, ktorá je z didaktického pohľadu optimálna, ale to, aby deti poznali obe miestne názvy im bude len na prospech.
- A čo sa týka jazykového zákona?
- To je normálne a prirodzené, ak všetci občania poznajú slovenský jazyk. Znalosť štátneho jazyka rozširuje možnosti občana. Dovoľte príklad: na univerzite som mala žiaka, ktorý po trištvrte roku zanechal študiá, lebo nerozumel, čo mu hovorím. Nerozumel dostatočne po slovensky, aby sa mohol učiť politológiu na našej katedre. Pestujme si národnú a národnostnú kultúru, keďže tá je o našej identite. Pestujme si materinčinu, lebo tá hovorí o našej rodine a tradíciách. Ale nestavajme prekážky pred naším uplatnením sa.
- To znamená, že ak by sa v prípade priaznivých volebných výsledkov maďarské strany snažili o zrušenie novely jazykového zákona, bola by ste proti?
- Túto otázku sa snažili vyriešiť vládnou vyhláškou, aby neboli nedorozumenia. O kvalite zákona svedčí, ak sú potrebné ďalšie a ďalšie vyhlášky. Určité pripomienky SMK boli už do nej zahrnuté, ale môžeme o tom rokovať.
- Pýtam sa to len preto, lebo táto otázka môže byť reálnou podmienkou pri zostavovaní spoločnej vlády.
- SMK nevylúčila možnosť koalície so SMERom. Neviem o tom, že by mala podobnú podmienku voči nim. Nech sú rovnaké podmienky voči všetkým!


A teraz to isté v originálnom podaní od klasika žánru - Ábeľ Kráľ (za socializmu nomenklatrúrny káder v školstve, po r. 1989 poslanec za HZDS, veľvyslanec vo Švajčiarsku v čase operácií Lexovej tajnej služby v Švajčiarsku) v relácii STV Večer na tému 3.9.2009, 55:03-57:25 minúta relácie:
"... Spomenuli ste ovládanie slovenského jazyka na strane príslušníkov menšín. Ale ja vám poviem niečo, čo som ja prežíval každú chvíľu na univerzite Komenského, tu v Bratislave, keď som tam pôsobil, ešte za socializmu. Keď som skúšal, študentov, a prišiel študent, ktorý hovoril po maďarsky, mal som veliký problém (strih na Čákyho meravú tvár), ako mu dať známku nejakú, lebo on NEVEDEL PO SLOVENSKY. NA SLOVENSKEJ UNIVERZITE pri štúdiu SLOVENSKÉHO JAZYKA. TOTO JE PROBLÉM! Toto je problém, čiže ja naozaj vidím veci tak, že tu sa potichúčky, a to trvalo dlhý čas, smerovalo k jazykovému getu na južnom Slovensku a ešte ďalej, Slováci na zmiešaných územiach sa systematicky pomaďarčovali a pomaďarčujú. Môžem x príkladoch uviesť, z vlastnej skúsenosti, z blízkeho rodinného prostredia, ŽE SA TO TAK DEJE. BO-HU-ŽIAĽ. To je tiež jedna z tém, o ktorých sa hovorí - prečo zákon o štátnom jazyku..."

SDKÚ sa teda vo vzťahoch k maďarskej menšine pracne prepracovala presne do toho istého bodu, kde bola v r. 1997, a v tom je nepochybne niečo hlboko nenormálne.

Slováci v maďarských prísloviach

V r. 1897 k mileniovým oslavám vydal pôvodom srbský autor Ede Margalits rozsiahlu zbierku maďarských prísloví, ktorá obsahovala takmer 26.000 záznamov. O jej statuse svedčí napr. fakt, že ju maďarská akadémia vied vydala po 100 rokoch v reprinte (výtlačok tohoto vydania sa nachádza napr. v Univerzitnej knižnici v BA). Mnohí si všimli s rozpakmi, že Slovákov (dobovo menovaných Tótmi) zbierka neobchádza, skôr naopak. Vyjadrenia sú však napospol negatívne až dehonestujúce. Ešte v r. 1939 sa v juhoslovanskom historickom zborníku vychádzajúcom v Novom Sade tejto téme venoval D.J.Popovic, ktorý si dal tú námahu a preložil do srbštiny všetkých 76 prísloví. Slovenské pohľady za r. 1940 z neho citovali celý úvodný referát. Na tomto mieste jednak publikujem príslušné strany z diela E. Magalitsa, ako aj článok SP, ktorý sa téme venuje. Príležitostne sa k téme vrátim a príslovia preložím.