sobota 6. marca 2010

Čo je normálne a čo nie... SDKÚ a Maďarská karta

5. marca 2010 priniesol denník Új Szó exkluzívny rozhovor s Ivetou Radičovou, čerstvým volebným lídrom SDKÚ do júnových parlamentných volieb, pod názvom "Normálne je, ak všetci občania vedia po slovensky". Myslím, že ak to bola jedna z príležitostí zhovädiť sa pred maďarským voličom, tak táto sympatická dáma ju dokonale využila.

Záverečná časť článku:
-
Za účelom provokovania (bosszantására) maďarskej menšiny sa v uplynulom období prijalo veľké množstvo vládnych nariadení. Mohli by sme spomenúť písanie geografických názvov, alebo jazykový zákon. Ste ochotná zmeniť tieto zákony, ak sa naskytne príležitosť?
-Nie je potrebné meniť všetky právne predpisy. Keď je na základných školách nedostatok učebníc, potom je problém niekde inde. A riešením je možnosť, aby si učitelia sami vyberali knihu, z ktorej chcú učiť. To je normálny postup a táto téma nebude potom ďalej rezonovať.
- Z druhej strany však liberalizácia trhu s učebnicami nerieši písanie zemepisných názvov, lebo tieto vyplývajú z prijatej legislatívy, z ktorej vyplýva, že by sa divným spôsobom mali všade písať zemepisné názvy dvojmo.
- Ja to nepovažujem za čudné. Je potrebné poznať jazyk, ktorý sa v danej krajine používa. Viesť polemiky o tom, čo bude na prvom mieste a čo v zátvorke považujem za detinské.
- Podľa vás nie je nezmyselné v celom texte písať zemepisné názvy
dvojjazyčne ?
- Nie. Považujem to za dobrý spôsob, aby naše deti vedeli v ktorom štáte žijú a čo sa tu ako volá (milyen államban élnek és mit hogyan hívnak itt).
- Predtým tomu tak nebolo.
- Aj predtým boli dvojjazyčné učebnice. Utrpeli tým azda deti ? Podľa mňa presne naopak. Je nezmyselné diskutovať o tom, čo má kde byť, v texte, na konci knihy, v zátvorke. Nato sú odborníci, nech rozhodnú oni. Rozhodneme sa pre alternatívu, ktorá je z didaktického pohľadu optimálna, ale to, aby deti poznali obe miestne názvy im bude len na prospech.
- A čo sa týka jazykového zákona?

- To je normálne a prirodzené, ak všetci občania poznajú slovenský jazyk. Znalosť štátneho jazyka rozširuje možnosti občana. Dovoľte príklad: na univerzite som mala žiaka, ktorý po trištvrte roku zanechal študiá, lebo nerozumel, čo mu hovorím. Nerozumel dostatočne po slovensky, aby sa mohol učiť politológiu na našej katedre. Pestujme si národnú a národnostnú kultúru, keďže tá je o našej identite. Pestujme si materinčinu, lebo tá hovorí o našej rodine a tradíciách. Ale nestavajme prekážky pred naším uplatnením sa.
- To znamená, že ak by sa v prípade priaznivých volebných výsledkov maďarské strany snažili o zrušenie novely jazykového zákona, bola by ste proti?

- Túto otázku sa snažili vyriešiť vládnou vyhláškou, aby neboli nedorozumenia. O kvalite zákona svedčí, ak sú potrebné ďalšie a ďalšie vyhlášky. Určité pripomienky SMK boli už do nej zahrnuté, ale môžeme o tom rokovať.
- Pýtam sa to len preto, lebo táto otázka môže byť reálnou podmienkou pri zostavovaní spoločnej vlády.
- SMK nevylúčila možnosť koalície so SMERom. Neviem o tom, že by mala podobnú podmienku voči nim. Nech sú rovnaké podmienky voči všetkým!



A teraz to isté v originálnom podaní od klasika žánru - Ábeľ Kráľ (za socializmu nomenklatrúrny káder v školstve, po r. 1989 poslanec za HZDS, veľvyslanec vo Švajčiarsku v čase operácií Lexovej tajnej služby v Švajčiarsku) v relácii STV Večer na tému 3.9.2009, 55:03-57:25 minúta relácie:

"... Spomenuli ste ovládanie slovenského jazyka na strane príslušníkov menšín. Ale ja vám poviem niečo, čo som ja prežíval každú chvíľu na univerzite Komenského, tu v Bratislave, keď som tam pôsobil, ešte za socializmu. Keď som skúšal, študentov, a prišiel študent, ktorý hovoril po maďarsky, mal som veliký problém (strih na Čákyho meravú tvár), ako mu dať známku nejakú, lebo on NEVEDEL PO SLOVENSKY. NA SLOVENSKEJ UNIVERZITE pri štúdiu SLOVENSKÉHO JAZYKA. TOTO JE PROBLÉM! Toto je problém, čiže ja naozaj vidím veci tak, že tu sa potichúčky, a to trvalo dlhý čas, smerovalo k jazykovému getu na južnom Slovensku a ešte ďalej, Slováci na zmiešaných územiach sa systematicky pomaďarčovali a pomaďarčujú. Môžem x príkladoch uviesť, z vlastnej skúsenosti, z blízkeho rodinného prostredia, ŽE SA TO TAK DEJE. BO-HU-ŽIAĽ. To je tiež jedna z tém, o ktorých sa hovorí - prečo zákon o štátnom jazyku..."

SDKÚ sa teda vo vzťahoch k maďarskej menšine pracne prepracovala presne do toho istého bodu, kde bola v r. 1997, a v tom je nepochybne niečo hlboko nenormálne.

Žiadne komentáre:

Zverejnenie komentára