Čaro Štb-áckej historiografie

18. septembra 2009 sa v Slavistickom ústave SAV uskutočnil seminár Pohľady do problematiky slovensko-maďarských vzťahov. Správu o tejto udalosti, ktorej sa zúčastnil i minister kultúry Maďarič, priniesol dennik SME (tu), ktorý sa bezúspešne snažil vypátrať, prečo sa seminára o slovensko-maďarských vzťahoch nezúčastnili žiadni Maďari. Medzičasom bol vydaný aj zborník vystúpení, ktorý je okrem obsahu jednotlivých príspevkov pozoruhodný ešte i tým, že je voľne stiahnuťeľný z Webu (tu) a to dokonca aj v anglickej jazykovej mutácii.

V slavistickom kabinete kuriozít...

ani tentokrát nebola núdza o obskúrne postavy a ich obľúbené témy. S diskusnými príspevkami vystúpili:

Ladislav Deák, O hodnovernosti uhorskej národnostnej štatistiky z roku 1910
Anton Hrnko, Jazyk nie je len nástrojom komunikácie. Spochybňovanie slovenčiny – príčiny a dôsledky
Jozef Darmo, Slovenský zákon o štátnom jazyku v interpretácii „slovenskej“ tlače
Ján Doruľa, Maďarošialenstvo
Ján Kačala, Jazykové zákonodarstvo z hľadiska jazykovedy
Ábel Kráľ, Strana maďarskej koalície a zákon o štátnom jazyku
Viliam Jablonický, Nebezpečenstvo extrémistických videofilmov a názorov na internetových stránkach a v počítačových hrách
Marek Mihálik, Zákon o štátnom jazyku v prostredí medzinárodného práva
Elena Kačalová, Potreba novely zákona o štátnom jazyku
Gregor Papuček, Rozprávková krajina Maďarsko alebo rozmnožili sa okolo nás báchorky
Egil Lejon, Mastodont

Vyznenie jednotlivých príspevkov zodpovedalo vysokej koncentrácii býv. agentov Štb a nomenklatúrnych kádrov KSS. Vďaka tomu však vznikli nepochybne vzácne dokumenty doby. Až raz budú budúce generácie skúmať, prečo klesla táto tzv. národovecká inteligencia tak hlboko, tieto texty plné žlče a frustrácií budú nepochybne môcť využiť ku svojmu úžitku. Krivdili by sme pravda účastníkom, keby sme tvrdili, že ich jamboree nemalo vôbec žiadny význam. Práve tu sa dostalo na svetlo božie starostlivo strážené tajomstvo ministerstva kultúry - 5 anonymných listov, v ktorých sa ich slovenskí pisatelia mali sťažovať na jazykový útlak v ich vlastnej krajine a ktoré podľa nedávnych slov vicepremiéra Čaploviča mali slúžiť ako podnet na prijatie novely jazykového zákona. Treba len podotknúť, že pisatelia týchto listov (ak ide o reálne osoby) majú obdivuhodný cit pre rezonovanie spoločenskej objednávky - história pozná iba málo podobných prípadov - napr. List Niny Andrejevovej z 13.8.1988 odštartujúci protigorbačovskú kapaň v ZSSR, alebo list lekárky Lýdie Timašuk, na základe ktorého sa spustila posledná stalinská čistka 13. 1. 1953 ("дело врачей-вредителей"). Poznajúc tieto precedensy, ako aj vidiac podivuhodnú tematickú súzvučnosti listov (z ktorých by sa zdalo, že najpálčivejšou otázkou dneška na Slovensku je problém obecných rozhlasov) budeme zatiaľ pracovať s hypotézou, že autorkou týchto listov je priamo Elena Kačalová :-)

Príspevku A. Hrnka plnom obvyklých manipulatívnych bludov sme sa už venovali na inom mieste (tu).
O motivácii niektorých ďalších autorov sa záujemcovia môžu dozvedieť viac z iných zdrojov - Ján "Bača" Doruľa (31.8.1933), Ján "Karol" Kačala (08.04.1937), Jozef "Redaktor" Darmo (07.10.1932).

Cenu má venovať sa azda iba chronicky recyklovanému príspevku historika Ladislava Deáka o hodnovernosti uhorskej národnostnej štatistiky z roku 1910, resp. o hodnovernosti samotného pána Deáka, ku ktorému sa vrátime v najbližšom článku.