18. septembra 2009 sa v Slavistickom ústave SAV uskutočnil seminár Pohľady do problematiky slovensko-maďarských vzťahov. Správu o tejto udalosti, ktorej sa zúčastnil i minister kultúry Maďarič, priniesol dennik SME (tu), ktorý sa bezúspešne snažil vypátrať, prečo sa seminára o slovensko-maďarských vzťahoch nezúčastnili žiadni Maďari. Medzičasom bol vydaný aj zborník vystúpení, ktorý je okrem obsahu jednotlivých príspevkov pozoruhodný ešte i tým, že je voľne stiahnuťeľný z Webu (tu) a to dokonca aj v anglickej jazykovej mutácii.
V slavistickom kabinete kuriozít...
ani tentokrát nebola núdza o obskúrne postavy a ich obľúbené témy. S diskusnými príspevkami vystúpili:
Ladislav Deák, O hodnovernosti uhorskej národnostnej štatistiky z roku 1910
Anton Hrnko, Jazyk nie je len nástrojom komunikácie. Spochybňovanie slovenčiny – príčiny a dôsledky
Jozef Darmo, Slovenský zákon o štátnom jazyku v interpretácii „slovenskej“ tlače
Ján Doruľa, Maďarošialenstvo
Ján Kačala, Jazykové zákonodarstvo z hľadiska jazykovedy
Ábel Kráľ, Strana maďarskej koalície a zákon o štátnom jazyku
Viliam Jablonický, Nebezpečenstvo extrémistických videofilmov a názorov na internetových stránkach a v počítačových hrách
Marek Mihálik, Zákon o štátnom jazyku v prostredí medzinárodného práva
Elena Kačalová, Potreba novely zákona o štátnom jazyku
Gregor Papuček, Rozprávková krajina Maďarsko alebo rozmnožili sa okolo nás báchorky
Egil Lejon, Mastodont
Vyznenie jednotlivých príspevkov zodpovedalo vysokej koncentrácii býv. agentov Štb a nomenklatúrnych kádrov KSS. Vďaka tomu však vznikli nepochybne vzácne dokumenty doby. Až raz budú budúce generácie skúmať, prečo klesla táto tzv. národovecká inteligencia tak hlboko, tieto texty plné žlče a frustrácií budú nepochybne môcť využiť ku svojmu úžitku. Krivdili by sme pravda účastníkom, keby sme tvrdili, že ich jamboree nemalo vôbec žiadny význam. Práve tu sa dostalo na svetlo božie starostlivo strážené tajomstvo ministerstva kultúry - 5 anonymných listov, v ktorých sa ich slovenskí pisatelia mali sťažovať na jazykový útlak v ich vlastnej krajine a ktoré podľa nedávnych slov vicepremiéra Čaploviča mali slúžiť ako podnet na prijatie novely jazykového zákona. Treba len podotknúť, že pisatelia týchto listov (ak ide o reálne osoby) majú obdivuhodný cit pre rezonovanie spoločenskej objednávky - história pozná iba málo podobných prípadov - napr. List Niny Andrejevovej z 13.8.1988 odštartujúci protigorbačovskú kapaň v ZSSR, alebo list lekárky Lýdie Timašuk, na základe ktorého sa spustila posledná stalinská čistka 13. 1. 1953 ("дело врачей-вредителей"). Poznajúc tieto precedensy, ako aj vidiac podivuhodnú tematickú súzvučnosti listov (z ktorých by sa zdalo, že najpálčivejšou otázkou dneška na Slovensku je problém obecných rozhlasov) budeme zatiaľ pracovať s hypotézou, že autorkou týchto listov je priamo Elena Kačalová :-)
Príspevku A. Hrnka plnom obvyklých manipulatívnych bludov sme sa už venovali na inom mieste (tu).
O motivácii niektorých ďalších autorov sa záujemcovia môžu dozvedieť viac z iných zdrojov - Ján "Bača" Doruľa (31.8.1933), Ján "Karol" Kačala (08.04.1937), Jozef "Redaktor" Darmo (07.10.1932).
Cenu má venovať sa azda iba chronicky recyklovanému príspevku historika Ladislava Deáka o hodnovernosti uhorskej národnostnej štatistiky z roku 1910, resp. o hodnovernosti samotného pána Deáka, ku ktorému sa vrátime v najbližšom článku.
Prihlásiť na odber:
Zverejniť komentáre (Atom)
Všetko najlepšie do Nového roku, pán Morse. Veľa zdravia a šťastia a dúfam, že toho roku nebudete mať dlhú pauzu na Vašom blogu.
OdpovedaťOdstrániťAko vždy, aj teraz ste trafili do čierneho. Musím uznať, že na toto máte silnú intuíciu alebo prehľad.
Váš príspevok je skôr faktografický ale aj tak ma napadlo niekoľko asociácií.
Stalinizmus je naozaj téma, ktorú treba spomínať. Stále sa dnes omieľa antisemitizmus ako strašidlo, čo obchádza svet ale zabúdame, že to najväčšie strašidlo je komunizmus v nám známej forme židoboľševizmu/stalinizmu. Napriek všetkému čo zaťažuje naše vzájomné vzťahy práve tu vidím styčné body v spoločnom postupe slovenského a maďarského národa.
A správne ste vytipovali článok na SME
http://www.sme.sk/c/5038341/madaric-bol-na-cudnom-seminari-o-madaroch-bez-madarov.html
ako odstrašujúci príklad slovenskej novinárskej pakultúry a nízkeho žoldáckeho ducha.
Napríklad "Nebol na ňom žiadny Maďar, iba rôzni nacionalisti." Viete, nie vždy dokážem pozerať na Maďarov nezaujato ale takto by som Maďara nikdy neurazil. Tódová tým tvrdí, že Maďar nemôže byť nacionalista. Radšej to nebudem rozvádzať.
Alebo "Na seminári vystúpil napríklad spisovateľ žijúci v Maďarsku Gregor Papuček." Tódová poprela akúkoľvek logiku, právo, slobodnú voľbu. Občan Slovenska ja Slovák, občan Maďarska je Maďar. Aj to "žijúci", to ako keby občan mal nejaké podmienky na to, že môže bývať vo svojom štáte. Alebo tým popiera slobodu voľby každého ohľadne svojej národnosti ? Je to skrátka úplný nezmysel.
Spomedzi mnohých propagandistických fráz ešte jednu pikošku "bývalý zakladajúci člen SNS Anton Hrnko". Ako môže byť "zakladajúci člen" "bývalým zakladajúcim členom". Ako sa niekto môže odstať "zakladajúcim členom". Nemá to logiku. Pripadá mi to tak, ako keby to Tódová prekladala z iného jazyka a unikol jej zmysel.
S pozdravom
Ján Horal
Zdravím pán Horal, ďakujem za novoročné priania, rád ich opätujem. Bojím sa, že väčšinu Vašich pochvalných slov dostávam nedorozumením :-)
OdpovedaťOdstrániťOstatne ľudia, ktorí používajú spojenie "židoboľśevický" ma vždy napĺňali údivom až fascináciou. Kým napr. pri "klérofaśistoch" si človek celkom dobre vie predstaviť o kom je reč (aj keď to nie je salonfähig výraz), pri židoboľševikoch si jeden nikdy nikdy nemôže byť načistom - bol napr. Stalin boľševik a Trockij žid, alebo naopak ? Ale potom prečo skončil ten druhý so sekerkou v hlave? Prípadne, ako to, že židoboľśevici v Nemecku (ale napr. aj na Slovensku) sa nechali viesť na jatky, kým ich druhovia v Rusku boli takí bojovní ? Aj boľševici boli židia aj americký kapitál bol židovský a predsa viedli studenú vojnu medzi sebou, len v Izraeli akosi nie a nie zvíťaziť socialistická republika, miesto toho zvíťazila ... na Kube. Skrátka buď je to tak komplexný pojem, alebo tí čo ho používajú nemajú v hlave všetko celkom "pokope"...
Zdravím pán Morse.
OdpovedaťOdstrániťČasto sú termíny ako klérofašizmus a židoboľševizmu mnohým nejasné ale diskusia o nich by nás asi zaviala ďaleko od Vášho článku. Samozrejme neutekám a keď treba, budem aj o tom diskutovať.
Načali ste v ňom aj inú záležitosť. ŠTB a KSS.
Agentov ŠTB ja skôr považujem za obete režimu ako za vinníkov. Na zoznamoch sa napríklad objavil aj Ivan Kamenec alevo Arpád Duka Zolyomi. Dnes to ale stojí skôr na svedomí týchto ľudí ako na nejakých dôkazoch tajnej služby a súdu. Veľa dnes hovorí aj dnešné správanie týchto ľudí. Taký Ivan Kamenec napríklad si pokoj nedá a musí stále denunciovať nevinných občanov.
Horšie je to ale s organizátormi totalitného režimu. Tých sa to akosi netýka, nič sa im nestalo, sú stále pri moci a všetko zhodili na zlých ŠTB-ákov.
Napríklad taký chartobijec Pavol Mešťan alebo stalinista Ernö Rózsa.
Dnes sú to zas raz demokrati najdemokratickejší ako Miroslav Kusý, ako boli aj vtedy. Ešte aj v druhej generácii nesú túto zástavu od všeľudovej demokracie k liberálnej demokracii deti nomenklatúrnych kádrov ako Šimečka alebo Fico.
Takže sa ani nemusíme čudovať rôznym kampaniam. Za všetky len jednu. Vražda študenta Daniela Tupého. Davové orgie vyhecované médiami tak vlastne pomohli zakryť vrahov.
Pán Morse, myslím, že je načase vyčistiť Augiášov chliev a naliať si čistého vína.
Ján Horal
Arpád Duka Zolyomi, Ernö Rózsa apod. - tychto morse nespomina, rovnako si nespomina na madarskych fasistov a rovnako nevidi fasistov v sucasnom! madarskom parlamente
OdpovedaťOdstrániť