Lekcie z balkánskej diplomacie...

Ešte 23. januára 2010 uverejnil renomovaný maďarský ekonomický týždenník Heti világgazdaság rozhovor s ministrom inostrannych děl SR Miroslavom Lajčákom.
Jeho prejav sa mierne líši od toho, na čo sme si zvykli doma: "Európa nás akceptuje a plne schvaľuje naše kroky...". V Maďarsku tlmočí celkom odlišnú Message: "Ide o našu vnútornú záležitosť, nebudeme sa o tom s vami baviť a neťahajte do toho tretie strany..." Jeden by sa mohol až diviť, prečo chce M. Lajčák pripraviť Slovensko o takýto medzinárodný triumf a nepokoriť Maďarov na poli medzinárodnej diplomacie. Nechce dokonca rokovať ani s maďarskou diplomaciou, hoci by mohol poľahky recipročne získať pre slov. menšinu v MR rovnako prajný jazykový zákon. On z nejakého dôvodu nechce... a potom sa znenazdajky dozvedáme, že "krvácame. Oslabili sme sa na medzinárodnej aréne, nie sme schopní hájiť svoje skutočne dôležité záujmy".


Dovolím si tu odcitovať niekoľko pozoruhodných pasáží.
...
M. L.: K tancu musia byť vždy dvaja... Zhoršuje naše vzťahy, ak v Maďarsku niektoré sily spochybňujú našu štátnosť.
M.L: Je naivitou si myslieť, že by jedna zo strán dokázala - hoci aj prostredníctvom tretej strany, prípadne medzinárodného spoločenstva - prinútiť druhú stranu prijať jej stanovisko.
HVG: Je pochopiteľné, že to vravíte, v poslednom stanovisku legislatívneho výboru Rady Európy znie silná kritika vládnej vyhlášky k jazykovému zákonu.
M.L.: Chceme dvojstranný dialóg na základe európskych princípov. A zo strany zahraničia by sme privítali, keby sa k veci vyjadrovali iba kompetentní: vysoký komisár OBSE a Benátska komisia. V poslednom čase príliš mnohí chcú interpretovať európske hodnoty. Je chybou domnievať sa, že niekto zvonka vie lepšie vyriešiť spor, než zainteresovaní. Aj v Bosne je problém v tom, že strany nehľadajú kompromis, miesto toho očakávajú priaznivý zásah zvonka.
HVG: Z maďarskej strany odznievajú výčitky, že slovenská strana nedodržala sľub, že sa o vyhláške bude rokovať.
M.L. Chcem formulovať jednoznačne. Jazykový zákon platí iba na území SR.... Nikdy sme nesľubovali, že budeme viesť trojstranné [pod druhou stranou rozumie zrejme OBSE-pozn. Morse] rokovania. Nebudeme pýtať od susedov súhlas na prijatie vlastných zákonov. Hlavne nie od takého, ktorý si nedal ani tú námahu, aby nás informoval o zákone týkajúcom sa i náśho územia [nie je jasné, čo má na mysli]. Aj vysoký komisár OBSE pre menšiny potvrdil, že náš zákon v celom zodpovedá európskym normám, teda my sme neporušili žiadny svoj sľub. V Maďarsku náročky, alebo nechtiac, ale dezinterpretujú fakty. [Mimoriadne zaujímavá ekvilibristika - porušujú sa záväzky, sľuby sa buď pl nia, alebo neplnia. SR sa na stretnutí premiérov v Szécsényi zaviazala k splneniu všetkých odporúčaní komisára OBSE - napr. k prijatiu menšinového zákona - čo evidentne nesplnila-pozn. Morse]....
HVG: Ale čo je teda účelom zákona ?
M.L.: Chceme zabrániť diskriminácii slovenského jazyka, napr. tomu, aby na zmiešaných územiach oficiálne oznamy odzneli len v menšinovom jazyku. V opačnom prípade sú miestni Slováci negatívne diskriminovaní.
HVG: V Kanade je predpísané, že verejní zamestnanci musia byť dvojjazyční, podobne je to vo Fínsku, kde sa Švédi považujú za švédsky hovoriacich Fínov. Podľa vás je zákon vhodný nato, aby posilňoval lojalitu maďarskej menšiny voči štátu?
M.L.: Nemožno mechanicky preberať cudziu prax, veď tieto otázky majú aj historické súvislosti. Následky minulosti - napr. násilnej maďarizácie, alebo trianonskej traumy - sú stále prítomné. Viac maďarských politikov hovorí o tom, že Maďarsko hraničí poväčšinou samo so sebou. Švédsko-fínske vzťahy nie sú takéto. Všetko treba skúmať vo vlastných súvislostiach.
HVG: Ak spomínanú maďarizáciu nasleduje násilné poslovenčovanie, nedostaneme sa do zakliateho kruhu, ktorý posilňuje iba extrémistov?
M.L. Skutočne, musíme prerušiť začarovaný kruh, už po voľbách si musíme nájsť čas... atď.
HVG: Maďarské strany na Slovensku, ktoré prejavili svoju lojalitu napr. tým, že sa zúčastnili viacerých vládnych koalícií v minulosti, takisto odsúdili tento zákon. Ešte raz sa pýtame, je to dobrý spôsob, ako posilňovať lojalitu menšiny voči štátu?
M.L.: Musím sa spýtať, akú lojalitu prejavili maďarské strany v tejto otázke. Ale nesmieme sypať soľ na ranu. Obaja sme sa doráňali, obaja krvácame. Oslabili sme sa na medzinárodnej aréne, nie sme schopní hájiť svoje skutočne dôležité záujmy.
HVG: Dostal ste podobné signály?
M.L.: Počas mojich stretnutí s európskymi a americkými politikmi som počul stále rovnaký odkaz: "Nebudeme vám do toho hovoriť, na to sú medzinárodné organizácie, ale dúfame vo váš zdravý rozum, že vyriešite konečne tento spor." Som si istý, že Maďari si vypočuli to isté. Kým pokračuje slovná prestrelka, prví absolventi ukončili komárňanskú univerzitu a hoci je to jediná univerzita v zahraničí kde sa vyučuje v zásade po maďarsky, v médiách Maďarskej republiky o tom nebolo ani zmienky. Som presvedčený, že jazykový zákon nie je diskriminačný a ak budem mať pravdu, dúfam, že sa nájde aspoň jeden maďarský novinár, ktorý napíše o tom, že neviedol k negatívnym následkom.

Nuž toľko článok. Ostáva iba poznamenať, že tak, ako je "prítomnosť následkom minulosti" (nech to už znamená čokoľvek vo svetle perzekučného blufu o maďarizácii v roli "minulosti"), isté je, že rovnako bude budúcnosť následkom prítomnosti a neutíchajúceho protimaďarského štvania v tejto prítomnosti...