Napriek tomu, že Černová je trvalou súčasťou široko propagovaného perzekučného bludu o maďarizácii, sa až doteraz akosi nenašiel nik, kto by slovenskému čitateľovi predostrel vystúpenie poslanca za ružomberský volebný obvod Benického v uhorskom parlamente 30. októbra 1907 venované tejto otázke. Nepochybujeme, že tak historici (ne)činili v najvlastnejšom záujme samotného čitateľa, hoci určitú úlohu mohla zohrať aj ich životná skúsenosť azda najhutnejšie vyjadrená v ruskom prísloví "Каждый сверчок знай свой шесток"*. Práve preto si myslíme, že robíme záslužné delo, ak na tomto mieste verejnosti text** predkladáme.
Ešte poznámka k písaniu mien jednotlivých aktérov: keďže v slovenskej historiografii od určitého času vládne vo veci písania uhorských mien a priezvísk absolútny nihilizmus, a tiež vzhľadom na skorumpovanosť historickej obce zvyknutej familiárnymi menami (Belo, Šaňo, Paľo...) zdôrazňovať, že daná historická persóna je "v balíku", riadime sa týmto úzom a píšeme ich tak, ako sa nám to práve hodí.
206. schôdza v stredu, 30. októbra 1907
Žeňa Benický: Ct. snemovňa! (Slyšme! Slyšme!) Prvá veta, ktorú ako poslanec za uvedený obvod chcem v súvislosti s černovskou katastrofou vysloviť, je prosba k vysoko ct. pánovi ministrovi vnútra, aby ráčil dohliadnuť na prísny a nestranný priebeh vyšetrovania, ktoré bolo v Ružomberku započaté. (Súhlas.) Myslím si, ct. snemovňa, že pri dnešnom stave vecí o tom nemali odznieť žiadne ďalšie slová. Po interpelácii p. poslanca Milana Hodžu som ale s ľútosťou zistil, že nech to akokoľvek zapierajú, chcú zúžitkovať tento prípad aj politicky . . . (Pravda! Tak je! Výkriky: Obchod!)
Zolo Silaši: Aj vo Viedni interpelujú! (Stály hluk. Predseda zvoní.)
Žeňa Benický: . . . a dokonca aj z tejto smutnej udalosti chcú politicky profitovať. (Pravda! Tak je!) Udalosti v Černovej už obleteli svet, hovoria a vie sa o nich, všade. O čom sa ale nehovorí, že kto v skutočnosti stojí za touto krvavou udalosťou. (Tak je!) Táto udalosť ct. snemovňa, aby som sa stručne vyjadril, nie je iným, než povestnou bodkou na konci vety.
Od parlamentných volieb v r. 1906 Ružomberok nadobudol veľmi žalostnú reputáciu. Myslím si, že nepreháňam ak vyhlásim, že neprejde týždeň, ale už celkom určite neprejde mesiac, aby sa v tlači v súvislosti s mestom Ružomberok, alebo niektorou obcou v jeho obvode nepísalo o novom škandále a to vždy o škandále národnostnom (Pravda! Tak je!) Dospeli sme tak ďaleko, že Ružomberku sa za posledných poldruha roka podarilo vytesniť Turč. Sv. Martin z jeho doterajšej pozície Mekky panslavizmu. Zdá sa mi, že ct. páni Panslávi z Horných Uhier si chcú v Ružomberku vybudovať akúsi pevnosť - chrám, kam by mohli každoročne podnikať púte a posilňovať sa vo svojej protimaďarskej nenávisti.
Tiež čítame v novinách, že protimaďarská nálada v Ružomberku sa prejavuje raz formou manifestácií, inokedy útokmi na maďarsko-jazyčné obyvateľstvo Ružomberka, pričom v záujme ochrany osôb a majetku musí asistovať vojenská sila. Tiež sa stáva, že raz tu, inokedy tam, vyhorí niektorý dom, majer, alebo rovno celá dedina.
Dôkazy nie sú žiadne, ale azda nie sú celkom bezdôvodné chýry, že za nočnými prípadmi podpaľačstva sa skrýva motív politickej pomsty. (Pravda! Tak je! na ľavej strane.) lebo v každom jednom prípade horí maďarský majetok, alebo majetok niekoho takého, kto ostal ľahostajný k národnostnému štvaniu a bez hlasov koho sú národnostní kandidáti nútení sa zaobísť vo voľbách poslancov, alebo obecných zastupiteľstiev.
Po niekoľkých dňoch opäť čítame v novinách, že v obci Lisková ružomberského obvodu katolícki veriaci vyhlásili štrajk vlastnému farárovi: nenechávajú sa krstiť ani oddávať, svojich mŕtvych si pochovávajú sami a zbytočne ich volá kostolný zvon, stánok boží ostáva pustý od nedele do nedele, od sviatku ku sviatku.
Miki Zborai: Ale poburovať sa nechajú! (Veľký hluk. Predseda zvoní.)
Žeňa Benický: Farára musí chrániť vojenská sila, a po jej odchode bez ohrozenia života nemôže vykročiť za prah fary, je zajatcom vo vlastnej farnosti a to hladujúcim zajatcom.
Jano Molnár: Vierovyznanie podľa Hodžu!
Žeňa Benický: Lebo na skromnej roli, ktorú je schopný vlastnou rukou obrobiť, sejbu mu z brázdy vysypú (Hluk. Slyšme! Slyšme! Predseda zvoní.), plody jeho ničia a rabujú. Svoj pohár vody si sám zo studne ťahá a keď si chce zakúriť, sám si drevo na dvore naštiepa, lebo v celej katolíckej dedine nenájde sa jediný želiar, ktorý by farárovi slúžiť bol ochotný. (Pohyb.)
Ďuro Smrečáni: Toto je takto pravda!
Žeňa Benický: Potom sa dočítame o škandáloch ružomberského farára Andreja Hlinku, ktorého suspendovali z cirkevného úradu za preukázanú simoniu, o jeho obžalovaní za poburovanie, uväznení, odsúdení, o jeho odvolávaní sa.
Potom prichádzajú správy o pohybe českých a moravských agitátorov na okolí.
Gabo Ugron: Tých by bolo treba strčiť do väzenia!
Žeňa Benický: Dostávame správu o ich zatknutí, o veľkých finančných čiastkach určených na agitáciu, ktoré u nich našli. V jednom prípade sa podarilo jedného z nich vypovedať za hranice, v druhom prípade sa to nepodarilo.
Milan Hodža: Ako sa volal ten pán?
Žeňa Benický: V druhom prípade sa to nepodarilo, lebo mu dopomohli k úteku. A strojcovia a vykonávatelia tohoto úteku boli poslanci snemu (Živý pohyb.), ktorí sa v tomto prípade neštítili hroziť, (Hluk. Predseda zvoní) že v záujme cudzieho agitátora požiadajú o zásah voči svojej vlasti cudziu mocnosť. (Hluk.)
Ďuro Smrečáni: Navštívili amerického veľvyslanca.
Milan Hodža: A to už kto povedal?
Žeňa Benický: Priniesla to tlač a nikto to nedementoval.
Hlas (z národnostných lavíc) : A veríte tomu?
Žeňa Benický: Zo všetkého toho vyplývala logická nevyhnutnosť černovských udalostí, o ktorých sme počuli dva výklady. Prvý od p. poslanca Milana Hodžu, druhý od ministra vnútra.
Neviem, odkiaľ si p. poslanec informácie zadovážil? Čo sa mňa týka, hneď ako som sa dozvedel o krviprelievaní, dostavil som sa do svojho obvodu, hovoril som jednak s úradnými osobami vykonávajúcimi vyšetrovanie, jednak s ľudom prítomným pri krviprelievaní. Môžem konštatovať, že skutočnosť celkom protirieči vyhláseniam tu predneseným p. Milanom Hodžom. (Hluk n laviciach národnostnej strany.)
Milan Hodža: Vyšetrovanie to preukáže! Dovtedy by bolo lepšie nehovoriť!
Ďuro Smrečáni: Nevystatujte sa!
Žeňa Benický: Opakujem, skutočnosť celkom odporuje tomu, čo tu predniesol p. posl. Hodža, naopak úplne sa zhoduje s vyjadreniami p. ministra vnútra.
Milan Hodža: On sám povedal, že vyšetrovanie ešte neskončilo! (Hluk na ľavej strane, Predseda zvoní.)
Predseda: Ticho prosím!
Žeňa Benický: Za poldruha roka, aj ako poslanec za ružomberský obvod, som s veľkou pozornosťou sledoval dianie vo svojom obvode a bolo mi zrejmé, že tam prebiehajúce štvanie sa skôr či neskôr skončí nejakým strašným výbuchom. Ako sme i dospeli k stavu, že v naśich pokojných, príslovečne tichých slovenských dedinách hromia vojenské karabíny.
Dospeli sme, ct. snemovňa na Horniakoch tak ďaleko, že kde na hradskej predtým ozýval sa pokorný a zbožný "buď pochválen Pán Ježiš Kristus", tam na týchto hradských dnes hádžu kamene po všetkých panských kočoch, päsťami hrozia pánom a hlasno volajú, že onedlho bude beda každej reverende i panskému dolmánu.
Dospeli sme tak ďaleko, že ukradnú zástavy z kostolov a pod týmito zástavami chodia v čase bohoslužieb z dediny do dediny vyhlasujúc, že v ktorom kostole opováži sa kňaz maďarsky kázať, ten kostol oni zrovnajú so zemou.
Ďuro Smrečáni: Nepreháňa!
Milan Hodža: Prosím predložte dôkazy!
Žeňa Benický: Pýtam sa, ct. snemovňa, kam sa podel ľud slovenského impéria Rákócziho a Bočkaiho (tót imperiumának népe), ktorý krvácal za uhorskú slobodu, kam sa podeli domobranecké pluky spod Braniska?
Dnes, ct. páni, zatratené duše Hurbana a starého Hodžu vzkriesli a vznášajú sa nad týmito tajnými nočnými schôdzami. . .
Gabo Ugron: Pravda je!
Žeňa Benický: ... toto sa im dostáva do uší a plní ich srdcia jedom popierania národa a vlastizrady. (Živý súhlas na pravej a ľavej strane.)
Alebo ct. snemovňa, čo si má myslieť ten chudobný Slovák, živoriaci a hladný Slovák, keď sa pred neho postavia jeho advokáti, jeho učitelia, a žiaľ vo viacerých prípadoch jeho kňazi a takto mu vravia: vidíš ty Slovák tieto hory, tieto pekné lesy? Toto všetko patrilo kedysi vám, ale priśli Maďari a zobrali vám to. Z nás si voľte svojich poslancov a mi vám to všetko získame späť.
Milan Hodža: Prosím predložte dôkazy!
Žeňa Benický: Odznela táto výzva vo viacerých dedinách a sedliaci z týchto obcí mi o tom rozprávali. Alebo takto k nim prehovoria: "Počúvajte vy Slováci, dávajte si vy veľký pozor na svoje deti, lebo v noci vám sem vrazia Maďari, (Veľký hluk. Slyšme! Slyšme!) pochytajú vám vaše deti a zoberú ich na maďarskú nížinu, nech je tam viac Maďarov a vy nikdy viac neuvidíte krv z vašej krvi." A tam, kde je vlastenecký kňaz, ktorého vplyvu sa treba obávať, lebo je on vodcom duchovným i hmotným svojho ľudu, tam sám Andrej Hlinka vyskočí na sud a riekne takto: "Nepočúvajte vy farára vášho, ale mňa. Aj farár som, aj sedliak som. Krpce moje sú rovnaké ako vaše, som z vašej krvi a mäsa. Ja vám vravím, že váš farár sa potajomky dohodol s Maďarmi, kúpili si ho!".
Vy, ct. kolegovia poslanci, sa azda usmievate nad týmito nezmyslami, ale ct. páni, ten slovenský sedliak sa neusmieva, ale chytá sa sekery a kosy a rozbehne sa on proti tej fare a rozbehne sa on proti tomu farárovi. (Hluk. Predseda zvoní.) A keby na jednom mieste včas pomoc by neprišla, tak dnes by bolo na Horniakoch o jedného znamenitého maďarského kňaza menej, ktorého po desiatich rokoch pokojnej služby po polhodinovom prejave Andreja Hlinku jeho vlastní farníci chceli utopiť vo Váhu.
Gaston Gál: Pritom tu nejde ani o verejnú správu [volený úrad]!
Žeňa Benický: Andrej Hlinka - toto meno sa stalo na Horniakoch, ale obzvlášť v ružomberskom obvode pojmom, ktorým sa poburuje. Tento Andrej Hlinka sa dostal do konfliktu s vlastným predstaveným biskupom, do tohoto procesu sa samozrejme intenzívne zapojila slovenská tlač vychádzajúca v Hornom Uhorsku, ktorá v jednotlivých fázach procesu suspendácie písala nasledovne. Ešte musím poznamenať, že som sa samozrejme nepripravoval v blízkej budúcnosti zapodievať týmito vecami, preto som len narýchlo zozbieral niekoľko citátov zo slovenskej tlače.
Ľudové noviny z 23. augusta 1907 píšu (číta): "Alexandrom — rozumie pod ním biskupa Alexandra Párvyho — "Hrozným" vrazili tŕň do tela našej cirkvi, ktorý vyvoláva veľký hnus. Kým ten odtiaľto neodíde, o mieri nemôže byť ani slova."
V rovnakých novinách 26. júla 1907 uverejnili článok s nadpisom "Hlinka a Párvy" v ktorom čítame: " Hlinka nechce milosť, nechce biskupského odpustenia výmenou za ponižujúce odprosenie, alebo na základe neprijateľných podmienok. Alebo-alebo. Niet sa čoho báť, pôjde buď Hlinka, alebo Párvy."
"Slovenský Týždenník" - Hodžove noviny píšu nasledovne: "Pod Párvym praská pôda. Vyznamenanie pyšného a krutého biskupa je skutok nehodný koruny. Tento "Alexander Hrozný", tento "tyran", tento "assasin" . . . Minulý rok naňho v jednych budapeśtianskych novinách zaútočili takým spôsobom, že veriacim sa nahrnula krv do tváre. On však nežaloval. Všetky tieto chýry sa rozšírili medzi Slovákmi, nečudo že ich vzbúrili."
4. októbra 1907: (Pohyb. Slyšme! Slyšme!) v článku pod názvom "Otrokár Párvy" píše sa nasledovné: "Párvy kope a necháva bičovať svojich otrokov. . . Vidíme, že bičom plieska do tváre slovenského ľudu len preto, lebo ten nechce ísť podľa jeho vôle na bitúnok. . . Stačilo už; rany slovenského ľudu, ktoré spôsobil biskupský bič, horia plameňom . . ."
Miki Zborai: Neštvú teda?
Žeňa Benický (číta) : "Zuby nám škrípu, päste sa zatínajú, v očiach nám oheň horí. Srdce nám rýchlo bije. V mozgoch sa nám myšlienky preháňajú . . . Slováci, takých biskupov si žiadajte, ktorý v duchu Kristovom spravujú svoje stádo a nie v duchu Belzebuba." (Pohyb.)
Úctivo si dovoľujem položiť vláde otázku, že vlastne dokedy toto takto môže trvať? (Živý súhlas na pravej aj ľavej strane.) Dokedy sa budú môcť títo páni prechádzať na slobode? (Živý súhlas na pravej aj ľavej strane.) títo podnecovatelia nepokojov, ktorí zneužívajúc nevedomosť ľudu, denno-denne a z hodiny na hodinu vedú svoj ľud na ceste k záhube. (Tak je! Tak je! na pravej a ľavej strane.) Týmto pánom sa počas krviprelievania v Černovej nič zlého nestalo; pred žandárske pušky poslali oni starcov, ženy a deti. (Tak je! na ľavej i pravej strane. Vstávajú na ľavej strane: Zbabelci, tu sa hrajú na hrdinov! Krikľúni!)
Milan Hodža: Neraz som bol v dave v prvej rade! (Veľký hluk na balkóne.)
Predseda: Ticho prosím!
Ali Šomoďi: Vás akurát len vyfackali! (Hluk. Veselosť.)
Predseda: Počujem tu od jedného z p. poslancov, že niekoho vyfackali. Tieto výrazy nepatria do parlamentu. Dosť nepríjemné, ak so to niekomu prihodilo, (Veľká veselosť a potlesk. Hluk. Predseda zvoní.) ale hovoriť o tom v parlamente je zbytočné. (Veselosť. Slyšme! Slyšme!)
Belo Ňári: Poľahčujúca okolnosť, že to povedali o Hodžovi!
Žeňa Benický: Pred žandárske pušky postavia ženy, starcov a deti a kým pološialený ľud trpí a krváca, oni sú v bezpečí, (Tak je! Tak je! na ľavej strane.) Prídu sem, ale nie preto, aby sa kajali, ale aby sa ako supy a hieny vrhli na tieto mŕtvoly a svoj politický interes sa snažili si urvať. (Tak je! Tak je! na ľavej strane.)
Myslím si ct. snemovňa, že s týmito pánmi sa my musíme vysporiadať. Nech uhorská štatna moc ukáže, že kým pre ľud má ona ruku prajnú, z druhej strany má železnú päsť pre týchto pánov, ktorou ich bez milosti zasiahne... (Živý súhlas na ľavej i pravej strane.)
Vzhľadom na pokročilý čas, nechcem ďalej hovoriť a pristúpim k predloženiu interpelácie. (Slyšme! Slyšme! Číta.)
Interpelácia k p. ministrom vnútra a spravodlivosti:
1. Či má p. minister vnútra vedomosť o smutných udalostiach, ktoré stali sa 27. tohoto mesiaca v obci Černová Liptovskej župy, menovite o tom, že dôsledkom činnosti bezcitných slovenských a dokonca aj zahraničných národnostných štváčov vypukla ľudová vzbura, ktorá si do toho času vyžiadala 13 ľudských životov a 12 obetí je ťažko zranených. Ak o tom má vedomosť, či je ochotný postarať sa o prísne a nestranné pokračovanie v započatom vyšetrovaní? (Živý súhlas.)
2. Či sú páni ministri vnútra a spravodlivosti rozhodnutí sa aj naďalej nečinne prizerať ako sa istí cudzinci s nepochybným zámerom premávajú hore-dolu po národnostnom území Uhorska a štvú proti uhorskej štátnej idei?
3. Vzhľadom na to, že podnecovateľmi tohoto smutného prípadu sú okrem známych štváčov aj americké po slovensky písané tlačoviny zaplavujúce krajinu, či je ochotný p. minister vnútra v spolupráci s p. ministrom obchodu tieto protištátne tlačoviny, ohrozujúce verejný mier v krajine, vylúčiť z poštovej prepravy, resp. potrebné kroky u p. ministra obchodu podniknúť?
4. Za ďalšie, či je p. minister ochotný v záujme udržania verejného poriadku na Horniakoch v obciach najväčšmi vystavených národnostnému štvaniu splniť požiadavky miestnych úradov na posilnenie poriadkových síl a ich doplnenie z maďarských jazdeckých plukov ?
5. Či je známe p. ministrovi spravodlivosti, že v Budapešti pod redakciou poslanca parlamentu Milana Hodžu vychádzajúci "Slovensky Tyzdennik" a v Skalici vychádzajúce "Narodnie Novini" v každom čísle dopúšťajú sa národnostného štvania tými najopovážlivejšími klamstvami, napriek čomu sa k nim kr. štátne zastupiteľstvo správa nepochopiteľne blahosklonne? (Pohyb.)
6. Či je ochotný p. minister spravodlivosti upriamiť pozornosť kr. štátneho zastupiteľstva a upozorniť na horemenované tlačoviny a v rámci zákonných možností započať tlačové procesy proti uvedeným novinám, vzhľadom na ohrozenie verejného záujmu, a viesť ich urýchlene a súdom ich prideľovať mimo poradia? (Živý súhlas.)
Predseda : Interpeláciu postupujem p. ministrom spravodlivosti a vnútra. P. minister spravodlivosti si želá vystúpiť.
Anton Günter, minister spravodlivosti: Ct. snemovňa! (Slyšme! Slyšme!) Ráčte dovoliť, aby som aj v mene p. ministra vnútra zodpovedal interpeláciu. Áno, mám vedomosť o tej smutnej udalosti, ktoré sa stala v Černovej a chcem ubezpečiť p. poslanca, že p. minister vnútra vo svojej kompetencii ako aj ja vo vlastnej urobíme vśetko, aby aj podnecovatelia dostali zaslúžený trest (Prevolávanie na slávu, potlesk.)
Čo sa týka druhej otázky, že aké sú zámery vlády v súvislosti s národnostným štvaním, ktorého sa dopúšťajú cudzinci, v tejto súvislosti môžem vyhlásiť, že zahraničné cesty domácich pánov, medzi ktorými sú aj poslanci parlamentu...
Gabo Ugron: Hanba a potupa! (Hluk.)
Anton Günter, minister spravodlivosti: . . . a rovnako aj cesty zahraničných agitátorov, ako vraví p. poslanec, "krížom-krážom" sa premávajúcich po krajine, sú známy fakt. Samotná ich činnosť sa dá iba ťažko dokázať. Aj v mene p. ministra vnútra chcem ubezpečiť snemovňu, že aj v tomto smere podnikneme všetky kroky, ktoré sú potrebné pre zistenie skutkovej podstaty a pre zabránenie podobného šudierstva. (Živý súhlas.) Čo sa týka odňatia práva dovážať niektoré tlačoviny, v tomto ohľade p. minister vnútra spoločne s p. ministrom obchodu už aj doteraz niekoľkokrát konali, a ak podobné prípady nastanú v budúcnosti, budú opäť postupovať odňatím práva poštového doručovania. (Súhlas.)
V súvislosti s požiadavkou posilniť poriadkové sily, p. minister vnútra bude konať, nie síce tým nereálnym spôsobom ako naznačil p. poslanec, ale tak, aby boli potrebné poriadkové sily k dispozícii tam, kde to bude potrebné. (Súhlas.)
Posledné dve otázky, ct. snemovňa, sú v mojej výlučnej kompetencii. (Slyšme! Slyšme!) P. poslanec sa pýta, či mám vedomosť o tom, že v Budapešti pod redakciou poslanca parlamentu Milana Hodžu vychádzajúci "Slovensky Tyzdennik" a v Skalici vychádzajúce "Narodnie Noviny" v každom čísle dopúšťajú sa národnostného štvania tými najopovážlivejšími klamstvami, a napriek tomu sa k nim kr. zastupiteľstvo akoby správa nepochopiteľne laxne?
Milan Hodža: To nie je pravda!
Anton Günter, minister spravodlivosti: A s tým súvisí i posledná otázka, či som ochotný zasiahnuť. Moja odpoveď je taká, že pred budapeštianskym trestným súdom prebieha proti "Slovenskému Týzdenníku" 8 tlačových procesov a proti "Narodným Novinám" 2, dokopy teda prebieha 10 tlačových procesov.
Oto Hofman: Málo! Žalostne málo! (Tak je!)
Anton Günter, minister spravodlivosti: Neráčte tvrdiť, že je to málo. (Slyšme! Slyšme!) V článkoch týchto novín je toľko dvojzmyselností, s toľkou záludnosťou skrývajú to, čo chcú skutočne povedať, (Pravda! Tak je!) že potrestať tieto tlačoviny sa ani pred porotou prísažných nie vždy podarí s plným úspechom. (Tak je!)
Ďuro Smrečáni: Je potrebné odňať ich porotám prísažných! (Hluk. Nesúhlas z ľavej strany.)
Anton Günter, minister spravodlivosti: Ale môžem uistiť ct. snemovňu, že štátne zastupitteľstvo konalo a bude konať vždy a započne vyšetrovanie ak majú miesta podobné kriminálne elementy. Inicioval som vyšetrovanie napr. aj proti článku v "Slovenskom Týždenníku" p. poslanca Milana Hodžu, — a keďže tu ide opäť o ten smutný prípad, dovoľte mi ct. snemovňa, aby som osvetlil príčiny nepokojov citovaním jedného odstavca z neho (Číta): " Začneme novú politiku," — to akože p. Hoďza a jeho druhovia — "štát si chce prisvojiť všetko. Kto je štát? V týchto časoch je štátom hŕstka veľkých pánov. Me nerobíme reklamu prejavom týchto pánov, ale sme sa podujali na ťažkú prácu s cieľom, aby sme zo štátnej moci panských darebákov a zlodejov našeho slovenského jazyka odstránili." (Pohyb. Výkriky: Vari toto nie je poburovanie?) "Je to poslaním našich politikov, urobíme to za akúkoľvek cenu, nezľakneme sa žiadnej cesty a nebudeme sa báť žiadnych prostriedkov." (Výkriky: Neslýchané!)
Gabo Ugron: Hľa tu je vysvetlenie, prečo musí žandár strieľať!
Anton Günter, minister spravodlivosti: Bol som tak smelý týmto citátom osvetliť ten druh národnostného štvania, ktorý prevádza Milan Hodža a jeho druhovia.
Môžem ale ubezpečiť tak interpelujúceho p. poslanca, ako i ct. snemovňu (Slyšme! Slyšme!), že voči podobnému poburovaniu vykoná sa všetko, čo trestný poriadok dovoľuje. (Živý súhlas.) A ja by som v súvislosti s týmto prípadom (Slyšme! z ľavej strany.) chcel vyjadriť najhlbšiu bolesť a sústrasť nad preliatou krvou a obeťami. (Tak je!)
Ale za tieto udalosti a za preliatu krv leží vina na štváčoch (Pravda! Tak je! Potlesk.) Ráčte moju odpoveď vziať na vedomie. (Živý súhlas a prevolávanie na slávu.)
Predseda: Slovo má pán poslanec, ktorý interpeláciu podával.
Žeňa Benický: Ct. snemovňa! Odpoveď s úctou a vďakou beriem na vedomie. (Živý súhlas.)
Predseda: Nasleduje prijatie uznesenia. Kladiem otázku: berie ct. snemovňa na vedomie odpoveď p. ministra spravodlivosti na interpeláciu p. poslanca Žeňu Benického, áno, alebo nie? (Áno!)
Ct. snemovňa zobrala odpoveď danú na interpeláciu na vedomie.
Poznámky:
* vo voľnom preklade: "každý cvrček vedz, odkiaľ - pokiaľ ti je dovolené". V ruskom civilizačnom prostredí je uvedené príslovie všeobecne vnímané ako symbol márneho boja so skorumpovaným systémom.
** citované podľa: http://www3.arcanum.hu/onap/opt/a090302.htm?v=pdf&a=start
Prihlásiť na odber:
Zverejniť komentáre (Atom)
Žiadne komentáre:
Zverejnenie komentára