V januári bola na trh uvedená knižka Gyulu Popélya Felvidék 1914-1920 (vydavateľstvo Magyar Napló Kiadó, Budapešť, 2009), ktorá vzbudila pozornosť maďarskej verejnosti na oboch stranách hraníc. Autor je pedagóg a historik, bývalý dlhoročný riaditeľ maďarského gymnázia na Dunajskej ul. v Bratislave. Má za sebou bohatú publikačnú činnosť, napísal niekoľko dôležitých prác o histórii maďarskej menśiny na Slovensku, so zvláštnym zreteľom na otázky školstva a demografického vývoja. Žije v Štúrove a v súčasnosti pôsobí na katedre histórie pedagogickej fakulty komárňanskej univerzity. V r. 1990-92 bol poslancom federálneho parlamentu.Predmetom Popélyovho skúmania je šesť rokov, počas ktorých sa - podľa autorovho presvedčenia - rozhodlo o osude Uhorska v súlade so zámermi českej emigrácie podporovanej neschopnými a nesvedomitými maďarskými vládami počnúc vládou gr. Károlyiho. Tým sa autor zaradil do hlavného prúdu maďarskej pravicovej historiografie, ktorá za rozbitie Uhorska kladie vinu na veľmoci a nezvládnutý "manažment" rozpadu zo strany vlád M. Károlyiho a B. Kuna. Popély sa spolu so svojimi maď. kolegami historikmi podobného zmýšľania domnieva, že Maďari mohli získať viac, napríklad si mohli ozbrojeným vystúpením vynútiť plebiscit. Tradične zhovievavo sa stavia k úlohe slovenskej politickej reprezentácie, ktorej prisudzuje úlohu štatistu a ktorá podľa Popélyových slov "vyčkávala".
Po stránke faktografickej knižke nemožno vyčítať vážnejšie nedostatky, podrobne popisuje chronológiu jednotlivých udalostí so zaostrením aj na tie, ktoré slovenská historiografia tradične zamlčiava.
Iná otázka je, do akej mozaiky sú jednotlivé fakty vložené a aké závery sú z nich vyvodené. A tu je hlavný problém Popélyovho prístupu: zaostruje pohľad na Uhorsko, hoci o jeho osudoch sa rozhodovalo v oveľa širšom geopolitickom priestore a výrazne skôr, než v období 1914-1920.
Po krymskej vojne a obsadení Bosny sa Monarchia cítila byť najviac ohrozená na Balkáne a preto vyvažujúc ruský tlak od 80-tych rokov 19. storočia smerovala do nemeckej sféry vplyvu. Od rovnakého času možno dokumentovať i českú konšpiráciu na Horniakoch. Tá by však pri inej koštelácii medzinárodných podmienok ostala bezvýznamná, rovnako ako národnostná otázka, vyostrovaním ktorej operovala.
Keď sa však už raz Rakúsko-Uhorsko ocitlo v epicentre civilizačného zápasu ambiciózneho Nemecka s dohodovými mocnosťami, z geopolitickej pasce nebolo viac úniku. A táto pasca pretrvávala prakticky až do polovice 20. storočia, ešte v r. 1938-41 z nej maďarská reprezentácia nenachádzala východisko a v tomto zmysle za ňu Maďari zaplatili krvavú daň naposledy v r. 1956.
Vytrhnutie Horniakov z Uhorska, ktoré si v r. 1918 z jej obyvateľov, okrem českej agentúry neželal nik, nebol iniciovaný zvnútra a preto ho nebolo ani možné zvnútra sanovať.
Ani poznajúc ďaší vývoj nemožno s určitosťou nájsť scenár, ktorý by umožnil zachovať Uhorsko, resp. vyhnúť sa vojne v r. 1914. Démonizovať preto Masaryka je zbytočné, odsudzovať Károlyiho alebo dokonca Kuna (tohoto večne ufúľaného židovského "übermenscha", ktorý sa na rozdiel od aristokrackých "vlastencov" sa so zbraňou postavil Dohode a dočasne získal späť 2/3 Horniakov) vyslovene hlúpe.
Násilie a občianska vojna na Horniakoch by boli tou najhoršou možnou alternatívou. Vieme, akú sofistikovanú mašinu protimaďarského štvania využívala/využíva čsl./slovenská pol. reprezentácia, hoci mala/má v arzenáli "iba" černovskú vzburu s 15 obeťami a akúsi "malú vojnu" s 18 padlými. Krvavé povstanie s desaťtisícami obetí v r. 1918-1919 by nepochybne viedlo k inému typu spomienok než že "trstenicou boli bití za to, že nevedeli maďarsky očenaš" a následnému vyhladeniu maďarskej národnosti na juhu Slovenska.
Zdravím pán Morse.
OdpovedaťOdstrániťPredmetná kniha slovenského spisovateľa Gyulya Popélya sa mi asi nedostane do ruky v slovenskom jazyku, čo je škoda. Ale zas podľa vašich názorov písaných vytríbenou slovenčinou dokážem veľa pochopiť.
Nerozumiem prečo by Slovenská národná rada, ktorá prijala Martinskú deklaráciu nebola reprezentačným orgánom slovenských obyvateľov ale nejakou českou agentúrou. Jej reprezentatívnosť predsa uznal aj sám Károlyi.
Ozaj by pomohli nejaké faktografické údaje o počtoch mŕtvych, pretože v mojom rodnom meste a jeho okolí počas prevratu strieľala akurát tak Židovská garda. Obyvateľstvo vcelku pokojne a s nadšením prijalo účastníkov Martinského zhromaždenia a vyhlásenie ČSR.
Ja za hlavnú príčinu rozpadu Uhorska považujem proces, ktorý začal počas tureckej okupácie a to postupné opúšťanie odkazu svätého Štefana. Tak sa zo štátu mnohých jazykov so štátnym jazykom latinským stal žalár národov so štátnym jazykom maďarským, ktorý čakal na prvý vážny otras aby sa rozpadol.
Viete mi vysvetliť prečo označujete Bélu Kúna za "večne zafúľaného židovského Übermenscha" ? Veľmi by ma to zaujímalo.
Ja ináč neverím, žeby Slováci dokázali zabíjať, ako píšete "v desaťtisícoch", Maďarov a dokonca ich vyhladiť. Nie je to v slovenskej povahe. Tak isto sa Slováci správali aj na konci druhej vojny a nevyhnali Maďarov ako to spravili Česi s Nemcami.
Ján Horal
Zdravím pán Morse.
OdpovedaťOdstrániťMusím vás upozorniť na nesprávny preklad slova Felvidék ako Horniaky.
Keby malo slovo Felvidék označovať Slovensko, Slovenskú republiku tak je slovo Horniaky nesprávne.
Pre Trnavčana sa Hornáky začínajú kdesi za Trenčínom a tiež pod Hornáky nespadajú Východniari. Hornáky ani nie sú celé stredné Slovensko.
Takisto Horniaky nemajú protiklad a pokračovanie v termíne Dolná Zem. Slováci sa sťahovali na Dolnú Zem nielen v rámci Uhorska ale aj za jeho hranice až do Bulharska.
Pre Slováka je slovo Felvidék urážlivé a aj tak nerozumiem, prečo slovom Vidiek Maďari označujú historické jadro Uhorska (Západné Slovensko ) kde sa nachádza aj korunovačné mesto uhorských kráľov Bratislava. Svätý Štefan vyrastal v kresťanskej cyrilometodskej Nitre, so Slovenmi porazil barbarov žijúcich kdesi pri rieke Tise a tak mohol založiť Uhorsko. Svätý Štefan v Bratislave razil svoje prvé mince - RASLAVA CIV.
Skôr by mohlo byť zaujímavé slovo Tótországh. Čestné pionierske, že som také slovo počul od pospolitého ľudu. Pre mňa osobne Slovenský štát nie je zlé spojenie. Alebo Rákociho Tót impérium - Slovenské impérium. To bolo v čase keď Uhorsko zaniklo a územie zhruba dnešného Slovenska prešlo pod priamu správu rakúskeho cisára. Hoci u tohto názvu by mohol prekážať kontext Rákociho ako tureckého kolaboranta.
S pozdravom
Ján Horal
P. Horal, dovoľte len krátko reagovať:
OdpovedaťOdstrániť1. Ad reprezentatívnosť signatárov Martinskej deklarácie: Neviem, či sa Károlyi o reprezentatívnosti SNR bol vyjadroval, predpokladám že rozpustenie SNR Šrobárom po 3ch mesiacoch jej (ne)existencie jej nepridáva na vážnosti. Koniec-koncov aj to, že súčasná historiografia o týchto signatároch mlčí a tak Vy ako ani ja o väčšine mien ani netušíme kto tí páni boli, dáva za pravdu skôr mne.
2. Vaše slová o výčinoch "židovskej gardy" sú pre mňa opäť celkom prekvapivé, nie je oným "Vašim mestom" náhodou N. mesto n/Váhom ?
3. Že B. Kun nedbal príliš na svoj zovňajšok, je historický fakt (zmieňuje sa o tom m.i. aj Šrobár vo svojich pamätiach)
4. Podľa mojich skúsenosti Uhorsko nazývali/jú žalárom národov práve ľudia, ktorým nejaké to otroctvo nie je proti mysli - hlavne ak je hrniec šošovice plný. A väčšinou ani neskrývajú, že ono otroctvo by najradšej podstúpili na východe v krajine kde "tak voľno dyšet čelavek" - v žalári národov.
5. Neviem, čo je a čo nie je v (česko)slovenskej povahe. Našťastie Károlyi nedal zámienku k realizácii nejakého "odsunu" Maďarov z Horniakov, tobôž divokému. Aj bez zámienky ich "odsunuli" 100 tis v r. 1919-21 a ďalších 100 tis. v r. 1945-48.
6. "Horniaky" a "Felvidék" považujem za celkom primerané termíny. Naopak, nerozumiem celkom označeniu "Slovenská republika" pre územie na ktorom žije veľké množstvo neslovenských príslušníkov. Zdá sa, že kým Uhorsko pochopiteľne nenazývate Maďarskom, zatiaľ etnicky neslovenské územia tohoto štátu Slovenskom nazývate, čo aj slúži príčinou mnohých nedorozumení :-)
7. Žeby bola Nitra cyrilo-metodskou o tom nemám vedomosť, zhodneme sa však v tom, že po r. 1992 je cyrilo-metodskou stále väčšmi:-)
Zdravím pán Morse.
OdpovedaťOdstrániťVeď o to ide, prečo ma zaujímajú vaše názory. Je veľa vecí v slovenských dejinách, ktoré sa vynechávajú. A tiež ma zaujíma pohľad z druhej strany.
1.
Karolyi poslal Slovenskej národnej rade list a chcel s ňou rokovať a tým ju uznal de facto.
SNR bola väčšinou revolučná - 1848, 1918, 1944 - teda až na tú federálnu - od 1970 do 1992.
Preto SNR mala krátke trvanie a aj keď v 1848 bola podľa Karla Mordechaja Marxa kontrarevolučná.
Napríklad o SNR z 1944 by som rád videl zoznam 39 slovenských spisovateľov, ktorých SNR odsúdila na smrť. Viem len, že na ňom bol František Šubík (=Andrej Žarnov, básnik a patológ v Katyni).
2.
Mojim rodným mestom nie je Nové mesto nad Váhom. Moje mesto nikdy nevidelo vojská Bélu Kúna ani Horthy Miklóša, niektorých uhorských kráľov áno a tiež Kutuzovovu armádu, husitov...
Židovská garda vytiahla v neďalekej dedine guľomet na kostolnú vežu a ostreľovala ju. Tiež Židovská garda prišla na vlaku a na stanici s guľometom postrieľali stráž a živých ešte dobili s bodákmi.
3.
Ale prečo bol Béla Kún Uebermensch?
4.
Osud mnohonárodných konglomerátov je zrejme v Európe jasný. Rakúsko-Uhorsko, Česko-Slovensko, Juhoslávia, Sovietsky zväz. Na rade je Európska únia.
5., 6., 7.
O týchto bodoch sme sa zhodli, že sa nezhodneme a tak nebudem opakovať svoje názory :-)
Zdravím,
OdpovedaťOdstrániť1. Ak od Károlyiho odvodzujete legitimitu SNR, potom ju musel mať nad Horniakmi samotný Károlyi, čo zasa popiera text deklarácie. Okrem toho Károlyi rokoval nielen s Hodžom, ale napr. aj Dvortsakom, B. Kunom a ďalśími, takže na základe takejto legitimácie mohol vystupovať hocikto.
2. Zo zoznamu SNR ste ich viac vynechal, námatkovo spomeniem len Šrobárove pokusy z r. 1914, Jehličkovu exilovú v Ženeve, myslím, že aj Ďurčanský čosi založil po vojne, atď. N a základe Vášho selektívneho výberu nemožno súdiť o charaktere národných rád vôbec nič.
3. SNR z r. 1848 nazývať revolučnou je smelé, s revolúciou má azda spoločné iba to, že vznikla v revolučnej Viedni - veď sa aktéri aj museli skrývať :-)
4. Už ma len nenapínajte, v ktorom meste že to Židia tiahli do veže katolíckeho kostola s guľometom:-) Písať týmto tónom o ľuďoch, ktorých potom z ľahkej ruky poslali do plynových komôr, nesvedčí zrovna o pevnom charaktere.
5. Uebermensh bol v uvodzovkách ak ste si nevśimli: prekladá sa to: "pre niekoho nedosiahnuteľný ideál cti a odvahy".
6. Neśírte tu poplašné správy, veď ako je známe aj Slovensko je takýto mnohonárodný konglomerát, kde okrem Slovákov tu žijú početné národnosti, ktoré sa vládna moc vytrvalo a násilne snaží etnicky poslovenčiť...
Kedves Morse - a könyv recenziójával többnyire egyetértek, de az utolsó két bekezdéssel sajnos nem.
OdpovedaťOdstrániťAd.1 - Károlyiékat igenis nagy felelősség terheli a történelmi Magyarország elvesztéséért.
Ad.2 - nem, nem lett volna itt semmilyen 10 ezer áldozatra menő harc, ha ellenálltunk volna. Maga Popély is megemlíti, hogy még a szlovák lakosság sem fogadta nagy lelkesedéssel a cseheket, ha jól tudom éppen Šrobárra hivatkozva, akit azért nem nevezhetünk kimondottan magyarbarátnak.
Tymto si sa ukazal, ty nacisticky chrapun!
OdpovedaťOdstrániť6. "Horniaky" a "Felvidék" považujem za celkom primerané termíny. Naopak, nerozumiem celkom označeniu "Slovenská republika" pre územie na ktorom žije veľké množstvo neslovenských príslušníkov. Zdá sa, že kým Uhorsko pochopiteľne nenazývate Maďarskom, zatiaľ etnicky neslovenské územia tohoto štátu Slovenskom nazývate, čo aj slúži príčinou mnohých nedorozumení :-)
7. Žeby bola Nitra cyrilo-metodskou o tom nemám vedomosť, zhodneme sa však v tom, že po r. 1992 je cyrilo-metodskou stále väčšmi:-)
ty si mi uplny kokot, ved rec je o Slovensku, nie "nasim Mongolskom" :-D
OdpovedaťOdstrániťSlovensko je takýto mnohonárodný konglomerát, kde okrem Slovákov tu žijú početné národnosti, ktoré sa vládna moc vytrvalo a násilne snaží etnicky poslovenčiť...
Morse Ty si len Magyar (mozno bacsi) a o tom je Tvoj uzasny clanok
OdpovedaťOdstrániťV čase začiatku tzv. "slovenského prevratu" (Slováci nijaký prevrat voči Uhorsku neuskutočňovali a ani neuskutočnili) bola jedinou legitímnou politickou a vládnou silou, čo sa týka vo vzťahu k Hornej zemi, vláda a Národná rada na čele s grófom Károlyim. Národná rada síce uznala to, že SNR zastupuje slovenský ľud, avšak to neznamená, že uznala aj jej štátnu a vládnu zvrchovanosť nad hornovidieckym územím. SNR mala pôsobiť ako tlmočník žiadostí slovenského ľudu voči vládnym kruhom v Budapešti. Bratskej spolupráci maďarského a slovenského národa však zabránila vojenská intervencia českého vojska, ktoré na hornovidieckom území čoskoro vytvorilo okupačnú správu na čele s Dr. Vavrom Šrobárom.
OdpovedaťOdstrániť