Maďarizácia. O jednom konšpiračnom blude a motívoch jeho šíriteľov

Maďarizácia. Niet azda obyvateľa Slovenska, ktorý by nepoznal dôverne toto zlovestné slovo. Už 90 rokov, z detských liet a školských lavíc si fixujú túto tajomnú formulku stále nové a nové generácie Slovákov ... ako aj menšinových Maďarov. Porovnať tento dedičný hriech Maďarov možno azda iba s vinou Židov za ukrižovanie Ježiša Krista, božieho syna. A paralela sa črtá i v tom, že ani rímsky klérus – súc priamym dedičom Rimanov - za ukrižovanie Žida Krista neznenávidel seba, ale ... Židov. A hoci evanjelistom formátu Sv. Pavla slovenskí Hungarofóbi nikdy nedisponovali, vždy sa našli motivovaní apoštoli - rôzni "priatelia mieru", alebo "priatelia slovenského národa" z Foreign-Office, ktorí v čase najväčšej núdze prispeli nejakým tým zjavením.
Skúmať korene protimaďarských nálad v slovenskej spoločnosti nebude možné bez toho, aby sme sa aspoň okrajovo nevenovali aj iným oblastiam, predovšetkým pokrivenému jazyku, falošnej kultúrnej pamäti a fragmentárnemu historickému vedomiu.
V našich úvahách sa budeme musieť vrátiť ku zrodu pangermanizmu a reakcií naň fo forme pan-, austro- a neo- slavizmov a ich neskorým reinkarnáciám v podobe čechoslovakistického, resp. slovakofilského hnutia.
Táto skromná práca samozrejme nezmení stereotypy v myslení slovenských ľudí, ani nespôsobí hromadné precitnutie. I v najlepšom prípade môže pretendovať len na nálepku "iredentistického pamfletu", tak aspoň urobíme čo je v našich silách, aby tento pamflet nerobil hanbu svojmu menu :-)

Pritom nepochybujeme ani najmenej o dobrej viere radového obyvateľa. Je zrejme úprimne presvedčený o tom, čo číta a sám ďalej šíri. Snaží sa pospájať jemu známe fragmenty tak, aby dávali spolu aspoň aký - taký zmysel, veď žiť v zrozumiteľnom svete je základná ľudská potreba. Rovnako budeme zhovievaví aj voči slovenskej politickej triede, ktorá sa k protimaďarskému štvaniu utieka z núdze. Keďže ide zhusta o príslušníkov mestskej inteligencie v 1. generácii, zatiaľ je nereálne očakávať masový výskyt občianskych cností a dobrých mravov, ktoré by v konečnom dôsledku narovnali vzťahy. Neostáva než oceniť aspoň nevšedné budovateľské úsilie faľšovateľov histórie. Ide nepochybne o unikátny intelektuálny výkon na seba nadväzujúcich generácií funkcionárov, historikov a kultúrnych pracovníkov... o"najväčší slovenský priemysel". Plodom ich úsilia je zbrusu nové historické vedomie určené ako výbava pre nového slovenského človeka – Slovk-a, ktorého historická misia spočíva v udržaní – na vlne sociálnej demagógie a antimaďarizmu - národno-socialisického funkcionárskeho aktívu pri moci čo najdlhšie.

Kapitola 1.

Ты помнишь, как все начиналось?
Все было впервые и вновь.
Как строили лодки, и лодки звались
"Вера", "Надежда", "Любовь".
А. Макаревич, За тех, кто в море

Pamätáš, ako sa všetko začínalo?
Všetko bolo nové a poprvýkrát.
Ako stavali sa koráby
a tie koráby pomenovali: Viera Nádej a Láska
A. Makarevič, Na počesť tých, ktorí odchádzajú na more

Učenec, evanjelický kazateľ a jeden z veľkých nemeckých romantikov Johann Gottfried von Herder vo svojom diele Ideen zur Philosophie der Geschichte der Menschheit napísanom v rokoch 1784 až 1791 skúsil vyveštiť budúcnosť strednej Európy. V jeho víziach čakala Slovanstvo skvelá budúcnosť, kým Maďari mali byť do nejakých 100-200 rokov pohltení slovanským morom a ich jazyk mal zaniknúť. ("Da sind sie jetzt unter Slawen, Deutschen, Wlachen und andern Völkern der geringere Teil der Landeseinwohner, und nach Jahrhunderten wird man vielleicht ihre Sprache kaum finden") (16. Buch, II. Kapitel). Svojim spôsobom to bola logická dedukcia. Vo vzduchu zrela idea zjednotenia rozdrobených nemeckých štátov a v reakcii na tento pohyb vznikala aj silná dostredivá vôľa v slovanských etnikách. V nárazníkovej zóne týchto siločiar sa nachádzalo Uhorsko so svojimi historickými tradíciami vystavené silnej germanizačnej a centralizačnej politike Habsburgovcov, s pestrým mnohoetnickým obyvateľstvom, v ktorom sa po tureckom vpáde maďarské etnikum ocitlo v menšine. Národnostný pomer sa začal narovnávať až v posledných dekádach 19. storočia vďaka vyššiemu prirodzenému prírastku Maďarov, prirodzenej asimilácii mestského obyvateľstva a zvýšeného vysťahovalectva národnostného obyvateľstva. V roku 1900 dosiahol podiel Maďarov 51,4 % v roku 1910 54,4%.

Práve toto obdobie je slovenskými historikmi nazývané tuhou, inokedy najtuhšou ba až brutálnou maďarizáciou (t.j. 3% prírastok maď. etnika za 10 rokov). Tiež býva nazývané dobou "o 5 minút 12". Prostou trojčlenkou dôjdeme i k približnému času, koľko by trvalo týchto 5 minút pri rovnako brutálne pokračujúcej maďarizácii – na strovenie inojazyčného obyvateľstva by brutálna maďarizácia bola potrebovala minimálne ďaľších 150 rokov. Toľko času však Maďarstvu história nedožičila, keďže na scéne strednej a výchovnej Európy sa od začiatku 19. storočia začali objavovať navzájom si konkurujúce jazykové a kultúrne nacionalizmy Nemcov a slovanských národov. Zabiehajúc dopredu len pre porovnanie uveďme, že československým demokratom sa z väčšej časti podarilo realizovať ideu slovanského národného štátu za púhe 3 roky v období 1945-48...

V r. 1803 bol v Bratislave založený Ústav reči a literatúry česko-slovanskej (Institut der böhmisch-slowakischen Sprache und Literatur) nasledovaný v roku 1828 Spoločnosťou česko-slovanskou. (Pokračovanie)