O Jánošíkoch...

Ľubomír Smatana, Jánošíci s těžkou hlavou. Mýty a realita Slovenska očima českého reportéra. Nakladatelství 65.pole Praha 2010.

Táto podivuhodná publikácia je časovou reinkarnáciou "českého záujmu o Slovensko", ktorý začal kedysi dávno ešte v útrobách Českoslovanskej jednoty spanilými jazdami rôznych Pokorných a Heydukov na Slovensko. V tom čase cítili títo jedinci silnú spoločenskú objednávku a hľadeli bratov Slovákov (ktorých ale z nejakého dôvodu považovali za Čechov) "osvobodit". Motivácia k tomu bola najrozličnejšia, o jednej azda napovie úryvok z listu istého K. Kálala svojmu sponzorovi T.G.M.: "Velectěný pane profesore, račte odpustit... mohl by jste mi nějaký honorář za brožurku o útisku Slováků vyžádati... Vím, že je Vaší zásadou, že se práce má honorovati..."

Ľubomír Smatana samozrejme nevie nič o svojich predchodcoch a to je súčasne najväčšou prednosťou jeho práce: Ľ. Smatana totiž nechce nikoho oslobodiť. So zanietením archeológa odkrýva slovenskú realitu, za ktorú omylom zhusta považuje rôzne surogáty - produkty vykoľajenia slovenského národného príbehu úsilím snaživcov spoza rieky Moravy. Tým jeho dielko miestami nadobúda vskutku pitoreskný charakter a informovaný čitateľ sa na mudrovaní autora neznalého súvislostí nepochybne dobre baví.
"Často přemýšlím nad tím, jak vůbec Československo vzniklo, a fascinuje mě to. Jak dokázalo pár politiků prosadit myšlenku jakéhosi československého národa a vštípit ji milionům lidí, kteří o ní do té doby neměli ani tušení. Všichni ti Masarykové a Štefánikové museli být na jedné straně obrovští idealisté a na straně druhé zároveň neúprosní pragmatici. Začlenění Slovenska do federace(!) nebylo nic jiného než východisko z nouze. Jinak by národ i nadále úpěl pod Poláky(!) nebo Maďary, kterým by navíc nerozuměl(!). A Česko by bylo mrňavé a snadno k sežrání. Což tak stejně nakonec za války dopadlo." Tieto riadky nemôžu nechať nikoho na pochybách o úprimnosti tohoto autora: tento človek nemá nič nekalé za ľubom, on je len skutočne tak autenticky hlúpy...
Jeden z "obrovštích idealistů a neúprosných pragmatiků" T.G.M. je pre Ľ. Smatanu nepochybnou autoritou. Máli sa mu počet ulíc na Slovensku pomenovaných po tomto excentrikovi v službách britskej rozviedky. Autor tiež - nevedno z akého dôvodu - tvrdí, že socha TGM v zámku v Topoľčiankach "je spíš busta" - pritom ide o sochu v celoživotnej veľkosti, ktorá medzi dvomi vojnami pôvodne stála pred krajským súdom v Nitre. Prvá "opravdová socha, nikoli jen poprsí" T.G.M. vraj bude stáť až v Bratislave...

Asi z týchto pozícií potom autor skúma slovenskú realitu, resp. vyšśie spomínané surogáty, ktoré za ňu považuje. Občas naďabí i na autentické prejavy, tie sú mu však načisto nezrozumiteľné: "Některá témata jsem vědome odsouval stranou, až jsem je odsunul úplně. To je třeba vliv církve, a předevsím katolického kléru"... Neuvádzame to však ako kritiku, tobôž nedostatok skúmaného dielka..., ešte by si to mohol jeden vykladať ako výzvu napísať ďalší diel. A to - uznajme - vôbec nie je nutné, jeden diel totiž vrchovato stačí :-)