Zatiaľ posledným výrazným prejavom k téme Reciprocity prispel do spoločenskej diskusie známy básnik, dôstojník maď. ľudovej armády na dôchodku Gregor Papuček, otec inej známej celebrity - gurmána, korešpondenta slovenských i českých médií z Budapešti Gregora Martina Papučeka.
Gregor Papuček vystúpil na stretnutí angažovaných národniarov v sept. 2008 s príspevkom Potreba riešenia slovensko-maďarských vzťahov na základe princípu reciprocity (pozri). Ostatne nie je isté, či je to jeho posledné slovo k danej téme, keďže rodina Papučekovcov zo slovenskej obce Mlynky ležiacej v Maďarsku sa vyznačuje nezvyčajnou schopnosťou "naladiť sa na strunu" tých, ktorí objednávajú muziku. Jeho syn, ktorý ako štipendista maď. štátu študoval v Bratislave, kde sa neskôr oženil a pracoval v maď. denníkoch, sa tiež niekedy javí ako šarmantný spoločník ovplývajúci vtipom, inokedy britký kritik maďarského nacionalizmu. Jeho publicistickou bravúrou je, keď komentujúc rok čo rok spomienkové zhromaždenia k výročiu Trianonu, dokáže tieto takmer tak autenticky nechápať, ako jeho slovenský poslucháč, len s tým rozdielom, že ten to nepredstiera...
Čo je to Reciprocita
O Reciprocite všeobecne treba vedieť, že ide o princíp medzinárodného práva odvodený ešte zo starozákonného "oko za oko, zub za zub", podľa ktorého sa vzťahy medzi štátmi (typicky napr. vízová povinnosť, alebo práva držiteľov diplomatických pasov) upravujú rovnako. Ide o uplatnenie princípu vzájomnosti v situácii, ktorá je oboma stranami vnímaná ako symetrická, pozície oboch strán sú rovnoprávne a rovnocenné a ako také sú aj obomi stranami vnímané.
Z toho teda vyplýva, že riešenie na základe reciprocity (skutočnej, alebo domnelej) nemožno nanútiť nikomu jednostranne, napr. USA až donedávna uplatňovali jednostrannú vízovú povinnosť voči post-soc. krajinám, nech sa už otieto o reciprocitu snažili sebeviac. Princípom reciprocity sa NEriadia ani mierové zmluvy uzatvorené po prehratých vojnách, spojenecké zmluvy uzatvárané s veľmocami, ale ani vnútorný právny poriadok jedn. krajín. Je krajne nepravdepodobné, že by dôsledky faktorov, ktoré vznikli uplatnením sily, alebo nátlakom, bolo možné v ďaľšom riešiť na báze reciprocity. Podobne ako vreckoz zlodej prichytený pri čine by sa Reciprocity v ďaľšom konaní proti nemu s najväčšou pravdepodobnosťou nedovolal...
(Ne)reciprocita v (česko)slovensko-maďarských vzťahoch
Otázku reciprocity (v zmysle odčinenia minulých krívd, alebo preventívnych opatrení, alebo vo forme vydierania, alebo vo forme brania rukojemníkov) sa ČSR a neskôr SR snažila rozohrať viackrát v dielčich otázkach, kde a voči komu sa jej to zdalo byť výhodné. Tak v rokoch 1919-1920 široko uplatňovala branie rukojemníkov z radov civilného obyvateľstva (ktoré malo byť v prípade násilia proti vojsku recipročne trestané), pri pozemkovej reforme sa mali na základe reciprocity odčiniť krivdy spáchané v minulosti na československom národe a pod.
Po roku 1940 vytiahol princíp reciprocity na svetlo božie Vojtech Tuka, ktorí sa ho snažil využiť na vydobytie si ústupkov od maď. vlády v prospech predstaviteľov Slovákov, ktorí sa rozhodnutím 2. viedenskej arbitráže ocitli v Maďarsku (predovšetkým v prospech funkcionárov Strany Slovenskej jednoty vedenej Dr. E. Bohmom). Toto slovenské spoločenstvo (cca 120 tisíc ľudí z celkového počtu 600-700 tis. Slovákov v Maďarsku) sa len ťažko zmierovalo s faktom, že kým počas 1. ČSR profitovali na svojej národnosti na úkor slovenských Maďarov, teraz sa karta obrátila a oni sa dostali do situácie blízkej tej spred r. 1918. Z jej radov vzišli protimaďarské provokácie v Šuranoch, Komjaticiach a inde a slovenská vláda, ktorá nadviazala na štvavú protimaďarskú rétoriku z čias ČSR, uplatňovaním "reciprocity" vydierala maďarské úrady a držala maďarskú menšinu na Slovensku v roli rukojemníka.
V r. 1945-48 sa princíp reciprocity priamo založil do fundamentu Medzištátnej zmluvy o výmene obyvateľstva (chybičkou krásy bolo, že práve zásada dobrovoľnosti nebola recipročná - a súhlas maď. strany s nedobrovoľným vysťahovávaním malo zabezpečiť vydieranie deportáciami do Čiech, rovnako ako v prípade reslovakizácie). Reciprocita tu hrala teda opäť funkciu zavádzania naivných zahraničných pozorovateľov (úlohu "pasce na sedliakov" ako by povedal by Dr. G.)
Je preto potrebné jasne povedať, že ani v slovensko-maďarských vzťahoch, ani v otázke vzájomného postavenia menšín sa princíp reciprocity neuplatnil nikdy v minulosti. Otázka postavenia národnostných menšín v nástupníckych štátoch nebola a ani nemohla byť dvostrannou otázkou, kde by sa čo i len teoreticky mohol takýto princíp uplatniť - vždy sa uplatňoval veľmocenský diktát.
V otázke menšín je výrazná asymetria v ich početnosti i postavení - je krajne nepravdepodobné, že by strany mohli vôbec nájsť otázku, v ktorej by sa reciprocita mohla uplatniť. Maďari by napr. pravdepodobne chceli najprv "recipročne" odčiniť krivdy, ktoré na nich boli celkom jednostranne a nerecipročne spáchané a sú dnes súborne nazývané "Benešovymi dekrétmi", alebo ošetriť "nereciprocitu" dopustenú v rámci výmeny obyvateľstva a pod. V uplatnení akejkoľvek reciprocity v otázke menšín bráni aj fakt, že v právnom štáte je nemysliteľné, aby ústavou garantované práva občanov-príslušníkov menšín boli zviazané s právnym režimom iného štátu (čím by sa dotknutí občania prekvalifikovali na rukojemníkov, resp. vojnových zajatcov). Niet teda najmenšieho dôvodu sa domnievať, že by sa princíp reciprocity mohol uplatniť niekedy v budúcnosti.
Toľko azda na úvod kvôli vyjasneniu si terminológie skôr než sa budeme zaoberať svojráznou slohovou prácou Gregora Papučeka.
Bolo by treba
"Bolo by treba" sa nazýva záver onoho sviežeho dielka, my sa mu však budeme venovať na začiatku. Tak čím by bolo načim obšťastniť Slovákov v Maďarsku všeobecne a Gregora Papučeka špecificky ?
1. Experti by mali definovať „národnostné školy" a tie by mali dostať rovnako Slováci v Maďarsku i Maďari na Slovensku. Poslovenčiť slovenských Maďarov by bolo treba... dodávame.
2. TV-signál, médiá a ešte niečo ako maďarské „Duna TV" by potrebovali maďarskí Slováci veľmo. A niečo ako "Duna TV" by zrejme potrebovalo aj niečo ako riaditeľa. A kto už by mohol byť tým najvhodnejším kandidátom, než mediálna hviezda G.M.P. ? dodávame my.
3. Malé sú redakcie národnostných médií Maďarsku kým nepomerne veľká je redakcia Új Szó v Bratislave. Treba to vyrovnať! "Ak Maďari nedajú viac, musia dať Slováci menej. Len tak je to dostatočne spravodlivé... " tvrdí autor "... a dostatočne šialené" dodajme my.
4. Monitorovať treba južné Slovensko. Nedopustiť protislovenské aktivity, rozvratnú činnosť protislovenských živlov, napr. ich prednášky o histórii Svätej Koruny. Slováci na Slovensku teóriu Svätej Koruny nepoznajú, spravodlivé by bolo, aby ju nepoznali ani Maďari na Slovensku.
5. Nepriateľstvo medzi Slovákmi a Maďarmi spôsobuje pravidelná polhodinová relácia maď. rozhlasu "Bez hraníc" užívajúca bezhraničné maniere 19. a 21. storočia. Tieto maniere vyostrujú napätie, lebo tí čo hranice potrebujú sa cítia byť zaskočení a oklamaní. Frustrovaných občanov Európa nerada vidí. Reláciu zrušiť, prípadne rušiť a/alebo obnoviť hranice!
6. Čo Gregorov Papučekov znechucuje najviac - je rozpoltenosť slovenskej politickkej scény na priateľov Gregorov Papučekov a ich nepriateľov - Slovákov a „Protislovákov" ak chcete. Protislovenské SME, Pravdu, Plus 7 dní, Listy (?), Új Szó dostať všade, kým jemne národné Slovenské národné noviny nie všade. Jemne Literárny (dvoj)tyždenník MUSÍ zápasiť s fin. ťažkosťami a svojou periodicitou, kým iní zrejme môžu, ale nemusia. Slov. "inteligencia" hanlivo vraví o všetkom slovenskom, najmä o Jánošíkovi, alebo „starých Slovákoch". Degradujú historické fakty, na ktoré by mali byť hrdí. Univerzitná mládež povinne číta texty v češtine a preto považuje češtinu za krajší jazyk ako svoj rodný. Slovenské médiá nazývajú maď. mestá maď. menami a maďarské ženy maď. priezviskami, čo je v poslednom čase nesprávne (v tejto otázke ale rodina Papučeková súčasne zastáva aj opačný názor*), to Gregorov Papučekov ubíja, znechucuje.
G.P. nie je z tých, čo budú hrdí na Slovensko zadarmo
Slováci si MUSIA urobiť PORIADOK doma, len tak budú na nich zahraniční Slováci hrdí. A podobnú hrdosť by načim honorovať. Politici sa musia správať SUVERÉNNE. Treba národnej JEDNOTY, hospodárskeho zázraku treba, vyspelého hospodárstva treba. Róbert Fico vo vláde robí dobrý dojem. ZDÁ SA, že ide dobrým smerom, ešte by pár miliónov, aby neostalo len pri zdaní a dojmoch... Potrebná je ešte NáDEJ (tá tiež nie je lacná) a USPOKOJENIE (čo tiež nie je zadarmo).
... pokračovanie...
Žiadne komentáre:
Zverejnenie komentára